OUAT
49. kapitola
Prestrihy
Veľa a dosť...
V tmavom byte aké-také svetlo
prepúšťali len žalúzie zvonka. Poobchádzala veci, ktorým malý našiel iné
kotvište. Nemala chuť upratovať. Načo? Pre koho? Odkopnutím odsunula stoličku
od stola a oživila uspatý počítač. Stiahla gumičku z vrkoča a dala vlasom konečne voľnosť. Pohádzala hlavou do bokov, spredu, dozadu. Iba čo ju rozbolela viac. Blond pramene sa jej zosypali cez prsty na klávesnicu. Zajala ich späť.
Prepojenie nadviazané s loďou bolo dávno preč, ale v histórii sa
dalo vrátiť. Aká irónia. Tu, kde je všetko nereálne, stavať si ilúziu nejakých
spomienok. Posledná správa zhora bola zvláštna.
Ani ho ňou neotravovala, hoci raz bude musieť. Tak, ako aj všetkými ostatnými. Nepýtal sa. Ak sa opýta, povie... Inokedy, neskôr. Možno.
Loď začína naberať rýchlosť. Po
poslednom kolapse sa zistili vážnejšie problémy, ktoré ju odstavia z činnosti na
dosť dlhý čas. Zastavili všetky akcie. Až do odvolania. Nemá ani dostatok
energie udržať sa v tomto poli. Po nútenom zrýchlení bude odnavigovaná k najbližšej
sesterskej lodi, dovtedy ponechaná sama na seba. Akékoľvek pristávacie,
spomaľovacie či manévre na pristátie a návrat,
sú nereálne. Je potrebné vopred si premyslieť prípadné potreby, na dlhý čas
budú zrejme posledné. Takže už žiadne sťahovanie. A nájdite si láskavo
prácu. Obaja. Skontrolovala som základné zabezpečenie, malo by byť postačujúce.
Tu hore, aj tam. U vás. Nechávam na tebe, čo všetko mu z toho povieš,
ale to, že späť to v najbližšom čase nepôjde, by vedieť mal. U teba to
ani nepredpokladám. Dúfam, že sa ti nový život stále páči a prestaneš nasávať.
Vaša
Emma.
Príspevok označiť. Vymazať.
Svetlo spoza žalúzií nezmenené. Zbytočne sa dívala kdesi smerom hore,
cez úzke pásy tam nevidela nič. Nie, netúžila po návrate a rozložení sa. Neznášala
tento Emmin čierny humor. Vie, že jedine tu sa môže hrať na život. Ona, on aj
Belle.
Zo skrytej schránky vybrala zložku posledných Emminých listov. Nie
všetky automaticky vymazávala. Tie hlavné si nechala. Jej by možno neveril.
...nevyšlo to. Získaný materiál
nebol použiteľný. Bolo neskoro. Bolí ma, že ju takto videl. Ale možno to
nevedel. Možno tušil. Dúfam, že neprestal veriť. Je to na tebe... Návrat Lacey
sa predĺži. Skúsim ešte prehľadať priestory, kde sa pohybovala. Môžeš mi pomôcť
s minulosťou... Posledné prehľadané rovnako – nijaké výsledky... Risknem
vlúpanie sa do uzamknutých priestorov, ak sa mi niečo stane, prepáčte.
Smajlíky si mohla odpustiť. Označovala a mazala jednotlivé riadky.
Potom všetky ostatné riadky. Celé správy.
Ďalší neplatný pokus. Mrzí ma
to.
Ctrl A. Delete.
O nijakom z pokusov mu nikdy nepovedala. Nikdy sa o tom nezhovárali.
Iba o tom mlčali. Dívali sa hore, do stropu, vonku do neba. Predstavovala si,
že si predstavuje Emmu, ako celé dni a noci maká na záchrane jeho Lacey,
aby mu ju mohla čím skôr vrátiť dolu na Zem. Netušil o komplikáciách.
Ako mu povedať, že Lacey je v skutočnosti mŕtva? Že bola, aj keď opúšťali loď. Že urobiť reálny
hologram z neživého tela je prakticky nemožné, zvlášť, ak telo už nie je
pre nikoho k dispozícii. Zostala iba hrsť nenápadne vytrhnutých vlasov. Nepoužiteľných,
lebo prišli neskoro. Stačila by jedna jediná zdravá, vlasová cibuľka.
Ako mu to povedať?! Iba tak?! V stave totálnej opitosti? Náhodou
nechať otvorený program s poštou?! Vykričať rovno do tváre?!...
Nikdy nepôsobil ako optimista. Obávala sa, že pravda by mu zlomila
srdce. Keď ich dnes vedľa seba videla, vedela to už určite. Preto radšej. Ctrl
A. Delete.
... vlúpala som sa k nemu.
Konečne asi platný pokus... Neuveriteľné! Fascinujúce! Stratili sme Lacey.
Definitívne. Ale mám Belle! ...je tu istá možnosť, že vlas prežil vďaka náhode.
V jeho brnení ...s nejakou predpotopnou bylinkou. Alebo vďaka nej. Nie
som bioĺóg, to je už takmer zabudnutá disciplína a nemám čas ani možnosť
preštudovať to a overiť kontraindikácie. Nie je to podstatné. ...vyšlo to!
Z jej základov sa dali odčítať niektoré nezrovnalosti medzi klonom Lacey a týmto,
na ktorom práve pracujem. Hádam im to bude klapať aj v tejto starej
konfigurácii... Inak dosť bieda na spomienky.
Vyhadzuje mi starú lampu, asi
petrolejka, čajové ranné dýchánky a čuduj sa svete – francúzštinu. Tu ale
dúfam, že nenastane jazyková bariéra, ale neviem, či to dokážem eliminovať...
Zas trápne Emmuškine emotikony. Robí si posmech, že ona má hore
najmodernejšiu techniku a tu dolu je potrebné celé hodiny, kým sa podarí
dešifrovať prichádzajúce správy aspoň do akej-takej prijateľne čitateľnej
podoby na týchto starých predpotopných verkloch!
Ctrl A. Delete.
Pamätala si, ako sa po tomto liste zložila. Dvakrát. Od šťastia i z bezmocného
smútku, že je to celé aj tak jedno a ona je len é, em, em, á. Nikdy nebude
Lacey. Nikdy nebude Belle.
Čo tam potom, že sú na tom tá žena a ona úplne rovnako. Iba dva
neživotné, vopred naprogramované klony, hologramy so štruktúrou reálnych
bytostí, ktoré sa dajú vypnúť jedným jediným šťuknutím. Ak tam hore niekomu
dočista preskočí. Delete. Delete. Delete...
Delete Belle, pá, pá, maj sa. Delete Rob! Delete celá Zem. Iba niekto posledný
pred odchodom vypne svetlo.
Ona to však nebude.
Dívala sa do tmy. Nerada zapínala a vypínala svetlá. Najmä vypínala.
...posledná skúška. Všetko
pripravené. Dnes ráno by sa mala prebudiť aj s malým vo svojom starom
byte. Ona prvá. Okolo piatej pôjde do parku hľadať kocku, ktorú akože deň
predtým stratila. Zabezpeč, aby tam o tom
čase bol tiež. ...Tak rada by som videla ich stretko.
Smajlíky. Smajlíky. Delete! Delete.
Stála vtedy obďaleč a dívala sa, ako sa tacká cez park, kope do
listov. Vlastne nekope, len sťažka prekračuje vlastné výčitky a skúša umyť
aspoň nejakú tú vrstvu okna, čo mu zostala po poslednom záťahu. Chcela ho
zviesť. Tak veľmi chcela. Skoro...už len kúsok stačil a... Boli opití a vyhodení z obežníc fiktívnej reality a vhodení kdesi do prázdna.
Stála obďaleč a dívala sa, ako sa zas tacká spredu dozadu. V ruke
pretáča kocku. Ruka sa mu trasie. Čelo rozrývajú vrásky, polepené vlasy padajú
do tváre. Sieťovka sa hompáľa pri nohe.
Prišla ona. Taška padá k zemi.
Viac nevie. Slzy sú svine aj pre klony.
Slzy sú svine.
Prázdna poštová schránka zbelela. Žiadne súbory nenájdené. Iba biela. Aspoň nejaké svetielko. Nebude ho
vypínať.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára