Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE III. 30. kapitola ODHODLANIE

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice 3

30. kapitola

Odhodlanie...

    Celú cestu neprehovoril ani slovo. Už to, že bol kvôli dažďu nútený sadnúť si s ňou do jedného taxíka mu dvíhalo adrenalín a mal čo robiť, aby zvládol chladný odstup. Vykašľal sa dokonca aj na slušné správanie sa a nepodržal jej ani dvere, keď vystupovali, nieto vysúkať zo seba ešte nejaký ten pozdrav aspoň na pol úst.

  - Tvrdá nátura...- zhodnotil Bae prirýchlo do útrob hotela miznúceho muža a pomohol jej, balansujúcej v privysokých lodičkách, udržať sa na okraji obrubníka.

  - ...mi hovor...- zovrela smutne pery. – Ani nevieš, ako ma mrzí to, čo sa stalo v záložni...- preľakla sa, keď jej nad hlavou vystrelil taxikárov čierny dáždnik.

  Nebo nad ňou ešte viac potemnelo. Smutne si povzdychla, akoby jej to prišlo náhle ľúto.

  -  ...nemala som mu streliť facku po tom objatí a bozku...- sypala si popol na hlavu. – ...keď ja...sa neviem...ako mi môže niekto prikázať: „objím ho, pobozkaj, rozplač sa...povedz mu, že ho ľúbiš...“ a navyše, ma požiadal o ruku a ja som mala povedať: „áno!“ ...To nie! - skúšala hľadať výhovorky.

  - Chápem, že filmové médium je pre teba novinka, ale na divadle si už predsa bola?! Je to jednoducho scenár...naša rola... – snažil sa Bae, naťahujúc si bundu cez hlavu, byť ústretový a zhovievavý k jej zlyhaniu, a totálne skratovej reakcii, hoci videl, ako sa režisér, vyvalený z jej nečakanej infantilnosti, dopuje tabletkami na upokojenie a tento natáčací deň sa riadne predražil a aj tak skončil absolútnym fiaskom.

  Každý z aktérov bol zvedavý, kedy sa prvé nekvalitné zábery z mobilov objavia na sociálnych sieťach. Bitka medzi hlavnými predstaviteľmi a slová, čo okolo toho padali, to bol teda megazážitok! Kam sa hrabú reportáže z rómskych osád...

  - Moja škatuľka! – chytila sa Belle zrazu za hruď vidiac, že domov ide v kostýme a jej poklad zostal v karavane v štúdiách.

  - Aj zajtra je deň...- zvolal ešte Bae, ponáhľajúci sa ukryť sa pred kvapkami dažďa rýchlo pod prístreškom hotela.

  Mala iný pocit...

  Naliehavý pocit.

  Kým sa obzrel, kde viazne, sedela opäť v taxíku. Jeho rozmazaná žltá silueta sa strácala za zákrutou.

  - Azrael s Lilithou ťa nechávajú zo samej horúcej lásky k tebe pozdravovať a trepali niečo o celodennom sklze, vraj si mu neposlal jedinú dušu...- vyťahovala z chabej pamäte, čo mu bolo odkázané a radšej zostala visieť vo dverách, vidiac, ako plamene z krbu šľahajú do priestoru.

  Pekelných ohňov si práve užila dosť. Aj sama sa cítila ako pripečená, nemusel jej to Temný pán ani chrstnúť do tváre.

  - Natvrdlý drak a drzá snúbenica mu nestačili?! – oboril sa na nevítaného hosťa, čo mu razom zničil nostalgickú atmosféru tohto zvláštneho večera, v ktorej si akosi začínal práve bahniť. – Dúfam, že aspoň tú držku nevymáchanú si tam ráčil nechať na prevýchovu! – dodal na margo „snúbenice“, s ktorou sa akosi stále nedokázal vyrovnať, hoci ju pôvodne mienil zveriť kláštoru.

  V konečnom dôsledku to však vyjde narovnako. Aspoň v jeho predstavách režimov tých iba na pohľad rozdielnych inštitúcií. Nemal bázeň pred ničím...

  - To si mi mal povedať, že sme tam za duše a nie ako poslovia?! ...prečo mi potom ten úlisný naničhodník strčil do ruky túto listinu pre teba a chuderu Zelenu poslal po tú trápnu Modrú vílu kdesi hlboko do panenských lesov...?! – splietala indície Maleficent, ovievajúc sa akýmsi zrulovaným papierom, kým jej, pod jeho tým smerom zvedavo zameraným pohľadom, nevyletel z ruky a nerozprestrel sa uprostred stola.

  Emilie od hrôzy ani nežmurkala, skúšajúc si predstaviť hororové scenáre vyplývajúce zo žargónu medzi dvoma zrejme spriatelenými gangmi  podsvetia.

  - Si krásne zvrátená, drahá...- uškeril sa na ňu, nepredpokladajúc, že v takejto pekne hlávke sa môžu zrodiť také krvavé orgie, čo práve videl v jej vypleštených očiach.

  Viac ho to však nezaujímalo. Na stole svietila listina s pečiatkou slovutného vládcu pekla. Zdala sa mu podozrivá. Aj všetko to, čo Maleficent rozprávala. Peklo nikdy nikomu, len tak pre nič-za nič nepomáhalo...

  - Prečo musela Zelena k Modrej víle?! – zabodol sa ostražito dračici do oka, až to druhé musela od bolesti privrieť, skôr, ako započal čítať.

 - Kam čert nesmie, pošle ženu!... – využila tá nečakane duchaprítomne všeobecne známy frazeologizmus, zachraňujúc si kožu. Kožku na viečku, čo roztiahol cez štvrť tváre.

  Prikývol, ale neveril jej. Aj tak...

  Začítal sa.

  Pousmial sa.

  - Čaká vás dobrodružstvo, drahé priateľky! – zaškeril sa nepríčetne pobavene a pritlačil na diablovu pečať svoju dlaň, až to zasyčalo. – Ako si správne podotkla: „Kam čert nesmie, pošle ženu!“ Bola by si taká láskavá a odbehla, respektíve odletela po Reginu, drahá? Budem ju trošku potrebovať. Nechcem si ruky špiniť sám...– naznačil Maleficent pohyb, aby vypadla.

  - A ty by si mi mohla behnúť do mesta po novú slamu. Minula sa mi, nemám z čoho priasť zlato. – nahol sa k Emilie, drsne ju chmatol za lakeť a takmer spadla, ako ju postrčil k dverám.

  - Ha-ha-ha...nepozerávaš moc rozprávky?! – poťukala si na čelo a urazene vyšla dverami, ktoré Maleficent nechala dokorán rozcabrené.

  - Keď kliatba, tak kliatba! – hlučne ich pribuchol, spojil ruky ako do modlitby a spokojne prižmúril obe oči, zasnívajúc sa, ako to všetko celé krásne sám teraz rozplánuje.

  Pohladil vzácnu listinu s nápovedou, tá vzbĺkla a vyparila sa s rehotom, ako pozdravom vládcu pekiel.

  - Aj ja teba, drahý! – odpľul si do kozuba.

  Dohovorené znamenie.

  Zmluva s peklom spečatená...

domiceli

...tak a rozprávky je koniec...začínajú prázdniny!!! 

Prajem všetkým čitateľom ich krásne prežitie, veľa zážitkov a možno sa po nich ešte stretneme pri nejakom tom FF a štvrtej sérii OUAT!

Majte sa !...