Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE III. 27. kapitola DIERY

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice 3

27. kapitola

Diery...

       S nedôverou hľadel do miniatúrneho obrázka vo vrchnáku škatuľky. Pripomínalo mu to displej mobilovej vyklápačky. Starší model vo vintage style, taký pre baby, zrejme.  

  Jeden muž, dve ženy. Historické kostýmy, artefakty, interiér...“Obrazy zo seriálu, mobilná aplikácia, hra?!“...vyhodnocoval videné, márne sa snažiac spomenúť si, kedy tieto scény s Emilie a Kristin točili. Asi skôr kvalitná 3D grafika.

  V štúdiách sa všetko odohráva pred nič nestvárňujúcim zeleným, prípadne modrým pozadím, ostatné sa dotvára už digitálne, ale jemu sa nezdali nie kulisy, lež pohyby, dialógy, obsadenie... Skrátka nezdali...Môže byť, že je to zostrih? Nemôže. Aj ten by museli vytvoriť z niečoho, čo predtým odohral, vyslovil. ...ale tu, v kostýme Rumpelstiltskina, akoby hral úplne iný človek. Neznáme libreto, repliky, scény, výstupy... O Belle a Maleficent nepremýšľal, náplň ich natáčacích dní nepoznal...Škrel ho ON sám, respektíve ten niekto v jeho roli...

  - To je prezentácia nejakého konkurenčného Bolywoodu? Hackeri? Made in...čojaviemkto, ale vyvesím na youtube, trhnem na tom prachy? – obrátil sa sarkasticky na Michaela vyčerpajúc všetky do úvahy prichádzajúce možnosti, čo to vlastne vidí.

  - Môj otec... – vyslovil a sťažka preglgol.

  - Je majiteľom protialkoholickej liečebne, predsa?!...Nespomínal si, že sa tiež venuje herectvu...či produkcii... režisér?...Ale teraz je mi jasná záhada, odkiaľ majú presné repliky kulís a kostýmov! Nehovorí sa tomu náhodou priemyselná špionáž, priateľu? ...to je na žalobu a pekných pár rokov poťahovačiek s právnikmi BBC...- mračil sa Bobby na kolegu.

  Obvinený sa len uškeril.

  - To by na nás tú žalobu museli podať oni, keby už o to šlo. Sú to totiž naše prototypy. Môj otec, Maleficent, aj tuto Bella. – usmial sa na krásku, ktorá pozorne, narozdiel od nich, sledovala dianie na druhej strane a hlavne s úľubou vstrebávala svoj idol. Každý jeho pohyb, gesto, mimiku...hoci sa práve správal ako vždy...ako idiot. Povýšenecky, ješitne, sebavedomo, smiešne...ona vedela, že je to len hra. Maska. Pretvárka...že kdesi vnútri mu bije srdce..."...ktovie, či ešte stále pre mňa"...povzdychla si v duchu.

  O čom sa zhovárajú muži vedľa nej, tomu aj tak vôbec nerozumela.

  - Chceš povedať, že Adam s Eddym kúpili od nich „pokútne“ licenciu na OUAT? Od nejakých garážových amatérov, čo síce mali geniálny nápad na seriál, ale nemali na vlastnú produkciu? – zatiahol neveriacky prekvapený muž, lebo táto konšpiračná teória sa mu zdala najpravdepodobnejšia.

  - Peniaze tu nehrajú rolu. Môj otec má zlata viac ako brunejský cisár, to mi ver, Robert...Tu ide o niečo iné...– záporne kýval hlavou Bae a znechutene si predstavoval všetok ten majetok, honbu za ním a za prestížou, ktoré pomaly, ako trpezlivé krysy, vyhrýzajúce si diery do sveta komôr ničili postupne ich životy.

   – A o čo tu teda ide, keď v tom nie sú prachy?! – zostal muž s teóriou „veľkého filmového tresku“ na rozpakoch.

  - O moc, Bobby! Jemu vždy išlo iba o moc! Moc! Moc! Moc!... Najmocnejší, najväčší, najgeniálnejší, najvplyvnejší, najviac strach naháňajúci...skrátka jeho megalomanstvo presahovalo hranice nášho sveta a jemu stále nebolo dosť! Bol ochotný obetovať aj jedinú svoju rodinu ...- opäť otočil ruky k hrudi a tvrdo na ňu zaútočil roztiahnutými prstami. -  ...len aby neprišiel o svoj žvanec, ktorý mu bol prednejší, ako vlastný syn! – vyžaloval sa na jeden dych mužovi pred sebou, vidiac v jeho tvári svojho vlastného otca, akoby to aj býval bol on sám. Videl ho opäť nad priepasťou, ako sa zbabelo hrabe z nej von a na syna už hľadí iba zvýšky...

  - A teraz...teraz zlanárili aj Emilie?! ...Takže ona nie je na odvykačke, ale maká pre cudziu televíznu spoločnosť?! ...O to tu teda ide?! – dopĺňal, doslova chrlil ďalšie a ďalšie indície do svojej predstavy Boby a všetko mu, paradoxne, krásne do seba zapadalo, ako kamienky do skladačky.

  Bae s Bellou na seba pozreli a obaja vedeli, že bude lepšie nechať Bobbyho bahniť si víťazoslávne vo svojom vyfantazírovanom  akčnom špionážnom trileri, než mu podsunúť pravdu.

  Jemu však pravda, čo pravdou ani nebola, o čom netušil,  nestačila.

  - Akým právom ste ma do toho vy dvaja namočili?! – chytil sa za čelo, odsunúc z neho všetky napadané vlasy a druhú ruku zaprel vysoko do boku. – Veď...vlastne...- zaťal pery od nervozity. – Došľaka!... ak to praskne...nechcem  pomyslieť na dôsledky. Už si nikto z nás neškrtne ani v reklame a novinári budú mať celé mesiace o čom drístať svetu!... Michael! Ako si mohol? ...- dochádzali mu na um všetky možné katastrofické scenáre ďalších epizód a z trileru sa razom stával horor.

  - Pretože, potrebujeme tvoju pomoc....aby sa všetko mohlo vrátiť tam, kam patrí... – otočila sa na vyšilujúceho, nervózneho muža Belle a naklonila hlavu k plecu, jemne sa pousmejúc. Ako prosbu.

  - Takže, ak tomu dobre rozumiem... toto nie je klinika ani blázninec? – spýtala sa prostoreko Emilie svojich spoločníkov. – Vy jednoducho vlastníte konkurenčnú televíznu spoločnosť? – neprestávala s otázkami, po tom, čo si vypočula Bobbyho nádherne zvrátenú verziu diania.

  - Ja jednoducho vlastním všetko, čo tu vidíš! – ješitne rozpažil Rumpelstiltskin ruky aj keď figu vedel, z vlastníctva čoho ho to vlastne obvinila.

  Ale aj keby šlo o maláriu, skrátka ju musí mať! Má právo...výsostné právo všetko vlastniť!...Je naj, naj, naj...Nemožné  hneď, zázraky do troch dní. A hotovo!  Pokrútil sa na mieste.

  – ...a čokoľvek môžem získať lusknutím prstov, alebo povedzme malými neškodnými dohodami. – chválil sa ďalej a Maleficent za jeho chrbtom mu s pokorou veľkodušne prikyvovala.

  - A potrebovali ste mňa! – hrdo sa vypla Emilie, dúfajúc, predstavujúc si,  že práve podpisuje výhodný kontrakt na hlavnú úlohu v pripravovanom projekte, seriáli, možno oscarovom veľkofilme na ďalšiu sezónu, možno aj na niekoľko.

  A bolo jej momentálne šuma-fuk či bude stvárňovať nejakú polcolovú  tínedžerku, rašelinu alebo surikatu...Jedno, či to natáča renomovaný režisér, či len novozbohatlík, čo nevie, čo s peniazmi. Jedno, nech to aj točia blázni a bývalí či stáli alkoholici, trestanci, a ľudskí zatratenci najhrubšieho a najnižšieho kalibru. Jedno! Ak zaplatia.. a spravia patričnú  reklamu, samozrejme.

  - Ja nepotrebujem nikoho! – zmraštil tvár Rumpel , fúkol jej do vyfantazírovaného domčeka z kariet a potriasol znechutene hlavou. Zrovna táto tu  mu veru do života na zámku nepasuje...

  - Dovolím si protirečiť...- začala opatrne Maleficent, hlásiaca sa už chvíľu o slovo. Márne.

  Jedovato sa na ňu otočil. Rýchlo radšej, bez vyzvania,  začala vysvetľovať, použijúc rovno trumf!

  - ...ona totiž pozná tvojho syna, - ukázala dlhým nechtom na plátno. – A pozná aj ten svet, kam sa ti prepadol. Takže by nám mohla byť nápomocná, aby sme ho získali späť, nemyslíš?! Možno formou výmenného obchodu, výkupného a tak... – zaliečavo sa usmiala.

  Najradšej by sa jej zaboril do strapatej hlavy a vytŕhal jej štetiny po jednom, lenže čas aj situácia hrali proti nim a Maleficent mala vlastne pravdu. Nedokázal sa s tým zmieriť.

  - Čert, aby ťa vzal! – zrúkol a dračica zmizla v dyme.

  - Dobrý trik! – uznanlivo prikývla Emilie, vidiac, že po žene už nezostalo ani stopy.

  Rumpelstiltskin sa otriasol. Nemyslel to doslovne. Čo už. Nebol zvyknutý niečo odvolávať.

  - Veď ona si už poradí! Vráti sa...Bohužiaľ, mám takú smolu...- obhájil sa s pobaveným smiechom, ťapkajúc dlaňami ako malé zákerné decko.

domiceli