Rumbelle - PARALELNÉ VRSTEVNICE 9. kapitola V OBRAZE

RUMBELLE

Paralelné vrstevnice

9. kapitola

V obraze...

       Michael si pozorne premeriaval každého vchádzajúceho, vidiac potenciálnu paparazzovskú hrozbu v pohľade ktoréhokoľvek jedného z nich. Oprávnene. Ide im predsa otvorene klamať. Jemu to nerobilo veľký problém, bol tu aklimatizovaný už dostatočne dlho na to, aby nadobudol imunitu, ale žena, stále neisto schúlená v kresle, s kolenami v hrubej neforemnej sukni pod bradou, mu začínala robiť starosti.

  Spočiatku to vyzeralo takmer na happyend, že konečne sa niečo pohne, konečne našiel spojenca a možno...možno. Nie. Pomoc potrebovala skôr Ona. Koniec-koncov, je to jeho budúca matka...macocha – čakateľka. Uškrnul sa v duchu nad osudom. Teraz už videl, že bude nútený zahrať sa dokonca na princa a vyslobodiť chuderu Krásku z tohto odporného nevraživého sveta.

  Presne takto sa na ňu všetci svorne pozerali, pokiaľ, samozrejme, sa nesnažili radšej vyhnúť sa jej pohľadu, podľa raňajšej porcie bulváru im bola ešte nesympatickejšia, ako v poslednom čase so svojimi nekoordinovanými excesmi a následným fňukaním nad kalamitami, ktoré svojou živelnosťou  zakaždým spôsobila.

  Najnervóznejší bol aj tak nechcený „hostiteľ“. Hrdina dnešných titulných stránok skoro inzultoval už po príchode budúceho otca, len preto, že si dovolil mať ksicht omietnutý úsmevom číslo štyri, čo  na rumennej, nocou sfarbenej tvári svietil doslova provokatívne a nebyť Ginnifer, čo mu svojím rozložitým bruchom statočne plnila rolu panciera, za ktorý sa skryl aj druhý identifikovaný, aj keď nesprávne, kumpán Colin, asi by sa neovládol. Rázne uzamkol diplomaciu aj slušné správanie sa kdesi do mozgového trezoru v trakte, kam sa rozhodol už nikdy viac nevstúpiť.

  - Nebudem  zdržiavať, o chvíľu máme byť aj tak väčšina z nás na pľaci. – začal obligátne mladík, v strede izby, ale nezaujal.

  Iste zas nejaká oslava, skladačka na darček, petícia pre tú alebo tú asistentku výroby, odborový problémik, z ktorého sa chcú vyzuť manažéri...bla-bla-bla. Nuda.

  Colin sa rozšafne usadil medzi Bellu a Bobbyho, oboch striedavo familiárne tľapkajúc po pleci, kam dočiahol a uznanlivo sa usmieval raz na jedného, raz na druhého, závidiac im „zámkové orgie“, v jeho ponímaní ešte bujarejšie, než novinové beztak dosť nehorázne nadupané kačice, neuvedomujúc si, že je rovno v palebnej línii a je len otázkou času, aká zbraň bude na neho použitá.

  - Buď taký láskavý a začni, lebo tuto ctenému Hookovi budú musieť narvať hák aj na druhú ruku, ak ma ešte raz ďobne do ramena! – nahol sa dopredu a uchýtkom pozrel na Belle, či jej servilnosť kolegu neprekáža. Tú však interesovalo skôr to, že hák nevidí ani na jednej z rúk. Momentálne mu rátala prsty na pleci a sledovala ich hybnosť.

  - Emilie má problém...- skúsil priamo, ale ozval na naraz celý úľ. Oportunisticky jednotne.

  Jeden cez druhého zoslali žihadlá, bzukot, dokonca celú armádu vyžratých a namosúrených trúdov na hlavu vyplašenej ženy.

  - Prestaňte! – zahamoval ich protesty. – Zabudol som. Musím vám predstaviť Belle. – ukázal do kresla.

  Radšej zatvorila oči a mala pocit, že zaberá piaď po piadi čoraz menej miesta. Môcť sa tak vypariť.

 - ...mal som vám o tom povedať vopred, ale Emilie ma prosila, aby som sa to snažil ututlať, čo možno najdlhšie.... popravde vám o tom nechcela povedať vôbec...myslela si, že jej plán vyjde a nikto na to príde...- vykladal kobercu.

  - O čom točíš?! – vykročila od dverí Lana a klopot jej podpätkov dával niekoľko veľavravných, všetkými odsúhlasených apoziopéz za sebou.

  - Chce vám naznačiť, že táto, na pohľad všetkým dobre známa žena, nie je Emilie, ale nejaká Belle! – doplnil ho pán izby s dešpektom zazrúc na Colinovu ruku v pozore nad svojím plecom. Očividne ho poslúchol.

  Colin sa k nej automaticky drzo pritiahol, porušiac všetky proxemické parametre pre kolegiálny vzťah.

  Bellou trhlo a znechutene si pritiahla kolená viac k sebe.

  -...asi má pravdu....- prižmúril drzáň oči, nechápajúc, prečo mu frivolne nenatrčila líce ako inokedy. -  Ale ja by som dal ruku do ohňa, že tuto Emilie má len absťák a tvári sa ako neviniatko len preto, že jej promiskuita došla...čo ma veľmi mrzí... – oblizol si vrchnú peru.

  - Hanbi sa! – vystrelila po ňom Jenifer. – Ak nevieš použiť vlastný mozog, neschovávaj sa láskavo za cudzie frázy. Navyše nechutné a zlomyseľné. Naozaj nevieme držať spolu proti tým vagabundom páchnúcim tlačiarenskou farbou? – zamračila sa a založila ruky na hrudi.

  - Spasiteľka prehovorila...Amen. – prekrútil ironicky Colin oči aj hlavu cez opierku, opäť natiahol ruky cez celú jej dĺžku, ale dal si bacha na to, aby sa Roberta nedotkol ani malíčkom. Vyzeral, že by mu ho prinajlepšom odhryzol. Ako krokodíl, navyše bez anestézie.

  Po očku však s väčším záujmom sledoval ženu vedľa v kresle a hľadal na nej niečo, čím sa Belle odlišuje od Emilie. Nenašiel ani „ň“. A to sa po pár žúroch považoval za znalca v tejto chúlostivej oblasti.

  - Volá sa Belle Maurice, je to...amatérska herečka z nejakého provinčného ochotníckeho divadielka...a snaží sa len...hrať svoju úlohu dobre. – šúchal si Michael kožu pri koreni nosa a horúčkovito premýšľal, čím by lži dodal na uveriteľnosti.

  Našťastie tu bolo dosť zvedavých žien, ktoré mu poskytli návnadu.

  - Budem zas za trapku, keď sa spýtam: „Prečo to Emilie robí...?“ – zažla Megan a tiež si tendem 2v1 Emilie – Belle pozornešie obzerala, neskrývajúc pred okolím svoj priokatý záujem.

  - Emilie...Emilie má problém...problém, ktorý sa rozhodla konečne riešiť! – svitlo mu. – Rozhodla sa zapísať sa na kliniku... veď viete... ale mala strach, že príde o zmluvu a to si nemôže dovoliť. Najala preto dublérku, mali ste ju možnosť vidieť v niektorých scénach...ale...nemala veľmi šťastnú ruku, bolo to narýchlo a...- ukázal dlaňou na Belle, či sa jej priveľmi nedotkol.

  Dotkol, ale rozhodla sa mlčať za každú cenu. Sľúbila mu to.

  Pozerali jeden na druhého, následne na žieňa v kresle, márne sa snažiac spomenúť si, kde za Emilie hrala dublérka a ako to, že si to ani nevšimli. Našťastie natáčací chaos jednotlivých scén umožnil Michaelovi vyrukovať práve s týmto dôkazom takmer bez rizika, že by niekto z nich, keďže tu nie je nik zo štábu, koho za personál platia, poznal pravdu.

  - Povedzme, že by sme to vstrebali. Čo ale očakávaš od nás? – sarkasticky zatiahol Robert. – Očakávate?... Ty a Emilie....a to sa nepýtam, prečo o tom vieš ty a nikto iný...- dovolil si spochybniť Michaelove slová.

  - Presne to, čo už povedala Jen! – chytil sa jej nedávneho preslovu o „láske k novinárom“. – Emilie, nech bola aká bola, je jedna z nás a ...vážim si, že sa chce opäť postaviť na nohy, tak by sme...tak je našou povinnosťou jej pomôcť! – spustil odbojnejšie. -  Skrátka. Belle v tom nevie chodiť. Spôsobila už zopár riadnych trapasov a našou úlohou je, dostať ju do súkolia showbiznisu skôr, ako našu Emilie totálne znemožní a potopí.

  Belle zaťala pery a prižmúrila oči. Pochopila. Urobil z nej totálneho idiota.

  - Aha, tá grimasa je presne ako Emiliina! Učí sa dievča rýchlo! – s nadšením a patrične pobavene ukázal na ňu prstom Colin, rozosmejúc sa na plné ústa.

  - Uznávam, skoro oklamala aj mňa. – nahla sa nad ňu Lana. - ...takže by nemal byť problém okresať ju trochu a ľudia z pľacu na nič neprídu.

  - Už ju „krešem“ celú noc! – neovládol sa Robert, ale preložiac si, ako vyznela jeho veta v zhrozených pohľadoch, hlavne ženského publika, po nádychu pokračoval zrozumiteľnejšie, radšej bez metafor. – Ona si totiž asi myslí, že je skutočná seriálová postava! Neviem, asi trpí nejakým stihomamom, paranojou, schizofréniou alebo čo, keď odmieta realitu, a v tom je najväčší problém! – pozrel na ňu ako vodca stáda na úbohého neduživého jedinca, chvíľu pred skapatím, ale jej sa to zdalo takmer milé. Dokonca sa pousmiala, čím si vyslúžila zúfalé pohľady ostatných.

  - Akože budeme učiť herečku, hrať za herečku a to  inú rolu, než hrá, aby dobre zahrala tú rolu, ktorú má zahrať, keď bude hrať tú pôvodnú rolu, ktorú už hrá?! – zhrnula Ginnifer a škrabkala sa pritom po bruchu, vážne sa zamýšľajúc nad tým, čo vyriekla.

  - Presne tak! – pochválil ju Michael a ostatní sa zatvárili natvrdlo, lebo hoci im bolo jasné, čo sa od nich očakáva...scenár bol zrejme v nejakom neveľmi používanom jazyku.

  - Budeme improvizovať! – pleskol si najstarší z novonanominovaného  komparzu tohto prazvláštneho seriálu po kolenách a razantne vstanúc, ukončil konkurz na zaúčateľov. – Školenie, ako používať kúpeľku a kde je skriňa a osvetlenie v hoteli, som už s ňou, síce neveľmi úspešne, ale absolvoval. Ste na rade. – ponúkol ostatných.

 - ...a ešte si mi pekne vysvetlil, to o tých „tančekoch“...- usmiala sa na neho spod spontánne nahodenej červene.

 - „Tangáčoch“, zlatko! – zbliakol na ňu neuvážene, už zúfalý, že ako profesor totálne zlyhal.

  Colin obdivne zatlieskal.

domiceli