Mr. Gold´s Au Pair... 6. kapitola PREPLESK

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfiku

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 116

Preplesk

   Teatrálne rozsvietil horiacu guľu v tvare reflektora na dlani a namieril jej ho rovno do vyhúkanej tváre vtlačenej medzi pažami so zvrásnenou ovísajúcou kožou vyvesenými pod stropom. Ostré jedovaté svetlo si zhustlo na jej zvyškoch rias, čo v blesku zoškvŕkli a korienky chlpov vliezli hlbšie, v márnej nádeji na záchranu.

  Triasla sa asi pol metra nad zemou o svoje prestárle kĺby, čo už vypovedávali poslušnosť a bolesť s chrupčaním  jej pripomenula, že storočia neoklameš.

  - Ako mi chceš vysvetliť svoj dnešný výstup, drahá?! – začal mierne pokojne, nechajúc svetlo tancovať vo vzduchopriestore tesne pred ňou, stal si s nohami ďaleko od seba a založil ruky na palicu v ich strede. – Obávam sa, že som ti nerozumel a ak som ti rozumel, tak sa obávam ešte viac! O teba!!! Tak veľmi som dúfal, že zmobilizuješ svoje pozostatky šedej kôry a zapneš...Som sklamaný, veľmi sklamaný...- rázne pricapil svetlo o jej nos.

  Odniesla si to jeho špička a obočie.

  Neodpovedala. Nechápala, prečo sa hnevá. Žmurkala boľavými viečkami a spodná sánka sa jej chvela. Vyzerala tak úboho a neškodne, až sa sám sebe čudoval, prečo ju vlastne mučí, keď zrejme jej vrodená  dementnosť mu neumožní vycepovať ju na niečo, čo si predsavzal.

  Prepálil lano a nechal ju nešetrne spadnúť medzi rozdrolené kamienky a trus na dne jaskyne, kam ju opäť premiestnil.

  Zostala v polohe, do akej dopadla a nehýbala sa. Stelesnený flegmatizmus. Šťastná to saň.

  - Fuj, zdochlina...si ako bez duše...- nahol sa nad ňu a znechutene ďobol do nej tvrdo palicou.

  Prevalila sa na chrbát.

  - Veď nie som bicykel. Nepotrebujem dušu... – zašepkala zmierene.

  - Presne ! Toto od teba chcem, došľaka! – stal si rozkročmo nad ňu, pritlačiac hlavicu palice pod jej krk, ale všimol si, s akou úľubou si ho zdola prezerá a čo všetko sa jej premieľa v mozgu, o ktorom pochyboval, že vôbec v jej tele sídli, že ako uštipnutý odskočil a stal si do patričnej vzdialenosti.

   Keď sa znova prevalila, tentokrát na bok a podložila si nonšalantne ruku pod hlavu a nohu ohla v kolene do pózy, ktorá mala byť zrejme sexi, nezdržal sa. Mu-hah-hah-ha-ha!

  - Teba nestačí zabiť! – zbliakol zúfalo na pokraji šialenstva.

  Usmiala sa, alebo čosi podobné sa jej udialo s tvárou.

  Nadýchol sa.

  - Začnem odznova. – pre istotu si skontroloval, kam zamierili jej bunky a radšej ich rázne vrátil z polcesty a zamrazil ju, aby bola schopná len vnímať a počúvať. – Ja Belle vymažem spomienky na dnešok. S tým nebude problém. – „Aj keď som jej sľúbil, že to nikdy viac nespravím...“ - Zajtra sa s ňou stretneš zas. A bude z teba milá, skromná, prívetivá, ústretová babička... – ukončil predčasne hypnózu a oľutoval.

  - A kde vezmeš tie zvyšné štyri ženy? – skúsila neopatrne. – Ja som tá milá...ďalej som si to tuším ani nezapamätala...- provokovala bezhlavo, riskujúc jeho ďalší výbuch.

  Výbuch, na ktorý síce vždy doplatila, ale ktoré aj tak milovala.

  Vyšlo jej to.

  Potom síce trvalo trochu dlhšie, aby z jeho „salónu krásy“  povstala so všetkými končatinami a vôbec kompletná...ale zas len do podoby, že keby vychádza z múzea, určite sa spustí alarm.

  Babička. Rozprávková. Doslova. Navonok.

  - Svoje rozhodnutia, vyjadrenia a počiny budeš konzultovať výlučne so mnou. Vopred! Nespoliehaj sa na svoj rozum! Nefunguje. Ver mi. U mňa navyše podstúpiš výcvik, aby si nevyšla z formy ani ako dračica, pretože predpokladám, že... – zháčil sa. - ...s tým ťa nebudem teraz zaťažovať, drahá. Uzavrieme to pre dnešok tak... že to necháme otvorené. – poškrabkal ju pod novou bradou. Stará sánka ležala obďaleč.

  Poslušne prikyvovala.

  Keď pred polnocou vošiel do domu, celý už spal. Zostávalo mu pár minút, aby stihol kúzlo s vymazaním dnešného dňa. Pokojne sa vyzul, skontroloval, či na ňom nezostali nejaké stopy po „rozhovore“ s Maleficent a potichu vykročil do jej spálne.

  Zaváhal, vidiac ju takú spokojnú a horúcu, či má nárok, či má právo okradnúť ju o jeden deň života, ale fiasko prvého stretnutia s budúcou aupairkou ich detí sa inak zlikvidovať nedalo.

  Celé popoludnie strávila v jeho obchode s hrôzou v očiach a ani sa neodvážila porozprávať mu všetko z traumatizujúceho parkového zážitku.

  Bol na stopercent presvedčený, že keby nešla tým sama proti sebe, požiadala by ho otvorene, aby ju pomocou mágie ihneď zbavil spomienok na Maleficent.

  Nepožiadala...ale aj tak to pre ňu urobí. A pre seba. A pre ich deti.

  Predniesol zopár tichých zaklínadiel a do prstov vtiahol okamihy dňa.

  Nežne ju ešte raz pohladil po tvári a unavený odišiel do obývačky, kde noc predtým spal tiež, aby nový deň prebiehal tak, ako má...do okamihu v parku.

  Dáme si repete.

domiceli