Mr. Gold´s Au Pair... 12. kapitola PREMENA

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 122

Premena

     Za preskleným výkladom  amatérsky pooblepovaným fotkami vystrihnutými z módnych časopisov  svietilo ostré neónové svetlo naporcované žalúziami do pruhov. V jeho žiari sa potili zákazníčky neustále rušené špľachotom vody a hučaním starého fénu v rukách večne červenej Johanny s ústami plnými spiniek, s hrebeňom zastoknutým vo vlastnom drdole, so štilkou na tupírovanie za uchom.

  V tomto malom mestečku to bol vrchol luxusu, čo sa služieb týka, hoci honosný názov Beauty Saloon zďaleka nezodpovedal výsledkom. Bohatšia klientela si Johannu radšej zavolala k sebe domov a dala jej k dispozícii vlastné dekoratívne prostriedky a jej inak dosť šikovné ruky korigovala podľa spusteného internetu, Bella však akútne potrebovala byť medzi ľuďmi, tak sem zašla často a rada.

  A vzala  tentokrát aj Maleficent rovno z kuchyne.

  - Boh môj dobrý ! To bude fuška! To aby som na týždeň zavrela krám! – zalomila úprimná Johanna rukami, len čo úchytkom zazrela novú neznámu zákazníčku.

  Tá sa sprvoti od hanby scvrkla a nešťastne pozrela na Bellu.

  Výpary chemikálií vrazili Kráske do nosa a cítila, ako sa jej mlží pred očami. To nebude dobré...

  Opäť ju chytal závrat. Našťastie kaderníčkou síce znemožnená Maleficent nestratila duchaprítomnosť, podoprela ju a usadila dozadu na vysedenú sedačku s hŕbou polorozpadnutých časopisov pohádzaných dookola.

  - Aby som ti ho nezavrela ja aj s tlamou! – spamätala sa navyše rýchlo aj slovne a osopila na majiteľku salónu. – Bonznem pánovi Goldovi, že tu máš smrad jak v pavilóne tigrov, až jeho samici prišlo šoufl a máš na krku hygienu aj štátnu obchodnú inšpekciu ani sa nenazdáš! – vyhrážala sa, schytiac guráž kvôli obrane svojej mecenášky Belly.

  Nestačila sa diviť svojmu bodygardovi. Ten zbrojný pas na jazyk jej Rumpel zrejme bude musieť vybaviť, inak ju nikde nepustia ani s náhubkom.

  A teraz chcite od chudery Johanny, aby ju počlovečila.

  Ovievajúc sa časopisom vstala, veľkým oblúkom obišla vrčiacu Maleficent a odtiahla roztrasenú kaderníčku bokom zatieniec ich plátkom ako pod vejárom.

  - Ber ju s rezervou. Žila izolovane niekoľko desaťročí, podpísalo sa to trochu na nej...a na nás je, aby sme jej pomohli. Ty z nej urobíš dámu zvonka a ja časom zvnútra...vytvor jej z vlasov niečo, čo každého upúta.- usmiala sa na Johannu aj svojmu odvážnemu prianiu.

  Pozorne sa zahľadeli na obeť.

  Bezradne jedna na druhú.

  Chvíľu žmolila peroxidom vyžrané vlhké prsty, nenápadne sa nahla Belle k uchu a čo najtichšie zašepkala:

  - Čo každého upúta?!...leda by som jej do drdola strčila sanitku...-

  - Čo hovoríš?! – zrúkla na ňu dračica právom sa obávajúca, že ju beztrestne ohovárajú a zosmiešňujú.

  -...Ale nič, nič, len som Bellinke vravela, že dnes letia lokne....- vynašla sa Johanna.

  -  Hej?! A o koľkej? – nechytala sa.

  Bella si zahryzla do spodnej pery..

  - Ona má v hlave vákuum? – zúfalo pozrela už spotená kaderníčka hore ku kráske, ale odpovedala jej zas zbrklo Maleficent.

  - No a čo ?! ...lepšie ako nič! – ďobla si hrdo do čela.

  - Hm...mama mala pravdu, že najinteligentnejšia blondína je zlatý retriever...- zamrmlala si pod nos Johanna.

  Bella ju potľapkala po pleci a dodala jej odvahu. Obe sa chopili Maleficent, pritlačili ju do točiaceho kresla, nechali chvíľu sa pokolotočovať a vytešovať z pohybu, hoci so zdvihnutými nohami od seba pôsobila dosť bizarne, potom ju spacifikovali. Dostala obklady na oči, masku na pleť a vlasy do rúk Johanny.

  Odvšiviť, zafarbiť, ostrihať, natočiť, vyfúkať...z majsterky až tieklo.

  Píling, čistiaca maska, hydratačná maska, vyživujúca, podkladový krém, krycí, tónovací...

  Make-up, tiene, riasenka, rúž, špirála...znova...tretí pokus...štvrtý...niekoľko vrstiev...

  Bellu už chytal spánok. Nestíhala zachytávať všetky zmeny, ale  keď sa k nej otočilo kreslo s finálnym výrobkom, uznanlivo prikývla.

  Takúto si Maleficent pamätala zo Začarovaného lesa. Lenže tentokrát bola učesaná aj nalíčená s o poznanie lepším, decentnejším vkusom. Ešte zostávalo doladiť k tomu oblečenie...kým v obchoďáku nepadne záverečná.

  Opatrne našľapovala v topánkach na opätkoch a hrdo sa niesla chodníčkom k vchodovým dverám, hoci už padal súmrak a videlo ju akurát zrovna sa zapínajúce pouličné osvetlenie. Bellu pustila vopred, aby pána Golda pripravila na tú zmenu.

  Zaštrngali kľúče v zámke.

  - Už ste sa vrátili ? -  ozvalo sa zhora z kúpeľne. – Kde všade ste boli, miláčik? – snažil sa udržiavať konverzáciu, kým skončí s holením.

  - V salóne krásy...- odpovedala a ťahala dnu zdráhajúcu sa Maleficent, predsa len z nového image trochu na rozpakoch.

  - Ako tak pozerám, mali asi zatvorené...- podpichoval spoza zatvorených dvier bez toho, aby niečo skutočne videl.

  - Ha-ha-ha... – poď sa presvedčiť, či sme dobre investovali tvoje peniaze.

  „Toho sa obávam. Kúzlo, by ma vyšlo nepomerne lacnejšie...“ pomyslel si, utrel zvyšnú penu do uteráka na krku, vzal nádoby, čo použil, ale roztržitý nevložil ich do skrinky, ale ťahal so sebou. Prešiel pár schodov a objal Bellu úsmevom od ucha k uchu.

  Zišiel až dolu.

  Vtedy sa spoza Krásky vynorila Maleficent.

  Tak toto vskutku nečakal...

  - Jéééj...tu je napísané že 2 v 1 – lapla mu nastajlovaná dračica z ruky sprchový gél a potešená doložila, - ...budeme sa musieť kúpať  spolu....idem napustiť vaňu. – kymácajúc sa neisto na podpätkoch, vykrúcajúc zámerne zadkom, namierila si to do kúpeľne.

  Hľadeli na ňu s otvorenými ústami.

  - Zošalela si?! – zašepkal nešťastne, keď konečne našiel hlasivky potom, čo mu niekde zabehli. – Toto mala byť naša gazdiná, nie bordelmama! – chňapil zvyšné nádobky aj uterák z krku na botník a chytil Bellu za obe plecia, či ju náhodou netreba prebudiť.

  Pokorne mu položila hlavu na rameno a mrviac sa mu v chlpoch na hrudi maznavo obhajovala.

  - Ja viem, že sme to trošičku prehnali...Ale...keď som videla, aká je šťastná v tých krikľavých výstredných šatách a doplnkoch...nemala som to srdce jej kaziť radosť.

  - Trošičku?!... Keby si jej kúpila aspoň biele šaty!  To je štandardná farba domácich spotrebičov! – zúfalo ukázal na z kúpeľne práve vynorenú Maleficent v čudnej vyzývavej póze.

  - Už môžeme! – ozvalo sa z hora.

  Pozrel na Bellu, smerom hore, znova na Bellu a zvláštne gestikuloval rukou, pretože nevedel, čo na pozvanie rýchlo povedať. Vynašiel sa.

  - Asi by si mala začať šnupať cement, drahá! Mäkne ti mozog!!! – vyštekol.

  - Utíš sa, ty nervák!... Svojím revom by si bol schopný zobudiť aj prášky na spanie...no, poďme, poďme, vaňa je už napustená, postarám sa o tvoje pohodlie...- žmurkla.

  - Ja sa o teba postarám! ...Jak o kvetinku! Zviažem, zrežem a hodím do vody! – vyštartoval proti nej, ledva ho Bella zachytila o košeľu.

  - Ale, ale, drahý... ja sa predsa vôbec nebavím s tebou, ale s tvojou polovičkou: 2 v 1...Ty láskavo zájdi do kuchyne a hoď si do tlamy hrsť cukru, aby si mal sladké sny. Nejako to obdobie kotnosti svojej samičky veľmi zle znášaš. – pohrozila mu prstom, zatiaľ čo druhú ruku načiahla za Bellou, pomaly, unavene, takmer apaticky vystupujúcou hore po schodoch.

 

domiceli