Mr. Gold´s Au pair
voľné pokračovanie fanfiku
Obchodné tajomstvá XII
kapitola 116
Preplesk
Teatrálne rozsvietil horiacu guľu v tvare reflektora na dlani
a namieril jej ho rovno do vyhúkanej tváre vtlačenej medzi pažami so
zvrásnenou ovísajúcou kožou vyvesenými pod stropom. Ostré jedovaté svetlo
si zhustlo na jej zvyškoch rias, čo v blesku zoškvŕkli a korienky
chlpov vliezli hlbšie, v márnej nádeji na záchranu.
Triasla sa asi pol metra nad zemou o svoje prestárle kĺby, čo už
vypovedávali poslušnosť a bolesť s chrupčaním jej pripomenula, že storočia neoklameš.
- Ako mi chceš vysvetliť svoj dnešný výstup, drahá?! – začal mierne
pokojne, nechajúc svetlo tancovať vo vzduchopriestore tesne pred ňou, stal si
s nohami ďaleko od seba a založil ruky na palicu v ich strede. –
Obávam sa, že som ti nerozumel a ak som ti rozumel, tak sa obávam ešte
viac! O teba!!! Tak veľmi som dúfal, že zmobilizuješ svoje pozostatky
šedej kôry a zapneš...Som sklamaný, veľmi sklamaný...- rázne pricapil
svetlo o jej nos.
Odniesla si to jeho špička a obočie.
Neodpovedala. Nechápala, prečo sa hnevá. Žmurkala boľavými viečkami
a spodná sánka sa jej chvela. Vyzerala tak úboho a neškodne, až sa
sám sebe čudoval, prečo ju vlastne mučí, keď zrejme jej vrodená dementnosť mu neumožní vycepovať ju na niečo,
čo si predsavzal.
Prepálil lano a nechal ju nešetrne spadnúť medzi rozdrolené
kamienky a trus na dne jaskyne, kam ju opäť premiestnil.
Zostala v polohe, do akej dopadla a nehýbala sa. Stelesnený
flegmatizmus. Šťastná to saň.
- Fuj, zdochlina...si ako bez duše...- nahol sa nad ňu a znechutene
ďobol do nej tvrdo palicou.
Prevalila sa na chrbát.
- Veď nie som bicykel. Nepotrebujem dušu... – zašepkala zmierene.
- Presne ! Toto od teba chcem, došľaka! – stal si rozkročmo nad ňu,
pritlačiac hlavicu palice pod jej krk, ale všimol si, s akou úľubou si ho
zdola prezerá a čo všetko sa jej premieľa v mozgu, o ktorom
pochyboval, že vôbec v jej tele sídli, že ako uštipnutý odskočil
a stal si do patričnej vzdialenosti.
Keď sa znova prevalila, tentokrát na bok a podložila si nonšalantne
ruku pod hlavu a nohu ohla v kolene do pózy, ktorá mala byť zrejme
sexi, nezdržal sa. Mu-hah-hah-ha-ha!
- Teba nestačí zabiť! – zbliakol zúfalo na pokraji šialenstva.
Usmiala sa, alebo čosi podobné sa jej udialo s tvárou.
Nadýchol sa.
- Začnem odznova. – pre istotu si skontroloval, kam zamierili jej bunky
a radšej ich rázne vrátil z polcesty a zamrazil ju, aby bola
schopná len vnímať a počúvať. – Ja Belle vymažem spomienky na dnešok.
S tým nebude problém. – „Aj keď som jej sľúbil, že to nikdy viac
nespravím...“ - Zajtra sa s ňou stretneš zas. A bude z teba
milá, skromná, prívetivá, ústretová babička... – ukončil predčasne hypnózu
a oľutoval.
- A kde vezmeš tie zvyšné štyri ženy? – skúsila neopatrne. – Ja som
tá milá...ďalej som si to tuším ani nezapamätala...- provokovala bezhlavo,
riskujúc jeho ďalší výbuch.
Výbuch, na ktorý síce vždy doplatila, ale ktoré aj tak milovala.
Vyšlo jej to.
Potom síce trvalo trochu dlhšie, aby z jeho „salónu krásy“ povstala so všetkými končatinami a vôbec
kompletná...ale zas len do podoby, že keby vychádza z múzea, určite sa
spustí alarm.
Babička. Rozprávková. Doslova. Navonok.
- Svoje rozhodnutia, vyjadrenia a počiny budeš konzultovať výlučne so
mnou. Vopred! Nespoliehaj sa na svoj rozum! Nefunguje. Ver mi. U mňa
navyše podstúpiš výcvik, aby si nevyšla z formy ani ako dračica, pretože
predpokladám, že... – zháčil sa. - ...s tým ťa nebudem teraz zaťažovať, drahá.
Uzavrieme to pre dnešok tak... že to necháme otvorené. – poškrabkal ju pod
novou bradou. Stará sánka ležala obďaleč.
Poslušne prikyvovala.
Keď pred polnocou vošiel do domu, celý už spal. Zostávalo mu pár minút,
aby stihol kúzlo s vymazaním dnešného dňa. Pokojne sa vyzul, skontroloval,
či na ňom nezostali nejaké stopy po „rozhovore“ s Maleficent
a potichu vykročil do jej spálne.
Zaváhal, vidiac ju takú spokojnú a horúcu, či má nárok, či má právo
okradnúť ju o jeden deň života, ale fiasko prvého stretnutia s budúcou
aupairkou ich detí sa inak zlikvidovať nedalo.
Celé popoludnie strávila v jeho obchode s hrôzou v očiach
a ani sa neodvážila porozprávať mu všetko z traumatizujúceho
parkového zážitku.
Bol na stopercent presvedčený, že keby nešla tým sama proti sebe,
požiadala by ho otvorene, aby ju pomocou mágie ihneď zbavil spomienok na
Maleficent.
Nepožiadala...ale aj tak to pre ňu urobí. A pre seba. A pre
ich deti.
Predniesol zopár tichých zaklínadiel a do prstov vtiahol okamihy
dňa.
Nežne ju ešte raz pohladil po tvári a unavený odišiel do obývačky,
kde noc predtým spal tiež, aby nový deň prebiehal tak, ako má...do okamihu
v parku.
Dáme si repete.
domiceli
tá Maleficent je tuším beznádejný prípad :) ake ved uvidíme :) a ešte dúfam ze Gold nebude mat u Belly zle za tie spomienky, lebo ako Bellu poznam ona na to pride :) krasa! :)
OdpovedaťOdstrániťDrahá... nie som si istá, skade pozná Maleficent bicykel O.o inak čo máš s tými sánkami? ;)
OdpovedaťOdstrániť