RUMBELLE
Depozit krídiel
III.
49.
kapitola
Vlasy
sa jej lepili o uši a všetky šumy zlievali do jedného. Nemala šancu
počuť, ako ju nenápadne sŕkaním a cmukaním upozorňoval, že sa k fontáne
blíži nezvaný záškodník. Až keď ucítila jeho dlaň na mokrom bruchu a čosi ju
vtiahlo do epicentra vodného zdroja, prilepilo o telo a obe potom o kameň
konštrukcie, dala si dohromady, že sa niečo deje.
Dianie v skrýši za závesom z vodných korálok sa jej páčilo. Dlaň nepovolil, ba
práve naopak, roztiahol na nej prsty, aby sa mu nebodaj nevyšmykla. Opatrne k nej
priložila vlastnú. Zachvel sa, ale v tom všetkom chvení, trasení, šumení,
fŕkaní a celej tej rozochvenej atmosfére dnešnej noci to bolo
navonok nepostrehnuteľné. Len vysnívané, fatamorganické. Fontáno-organické... orgazmické...
Neskúšala
sa ani zhlboka nadýchnuť, aby mu zas niečo nepreletelo mysľou a nezväčšil vzdialenosť
medzi nimi.
Už aj sama zaregistrovala v čmáraniciach
prúdov vody akúsi amorfnú, stále sa hmýriacu siluetu. Muž. Niečo nezrozumiteľné
vykrikoval, mrmlal a vodný prekladač všetko ešte viac zahmlieval.
- Pán je asi spoločensky unavený. – žmúril smerom
k narušiteľovi. - Dúfam, že nemá permanentku do našich kúpeľov. – dodal s ironicky
už dvihnutým kútikom pier.
„Našich...ako to parádne znie. Stiahla si
vôbec brucho? Nie, že nahmatá tvoje faldíky!...“
Chlap pred fontánou sa ešte chvíľu riadne
ošíval, rozhadzoval rukami, hulákal na celú dedinu, potom sa pokúsil pozíciu ustáť. Sklonil hlavu a akoby
sa sústreďoval. Po chvíli k tryskám pribudla ďalšia.
Znechutene sa radšej natočila k nemu. Nemal šancu eliminovať dôsledky.
- Mám taký pocit, priatelia, že vám práve
niekto našťal do vane. - ozvalo sa z druhej strany fontány.
- Emma. – trhlo ňou prekvapene i sklamane
naraz, ale len sa mocnejšie zachytila jeho ruky, aby ho príliš rýchlo nenapadlo
opustiť dobité územie, hoci by to bol lepší nápad, ako ten jej.
Nenapadlo.
Napadlo po chvíli. Posunul ju a vyťahovali
sa brodiac sa vodou už každý zvlášť. Maník z opačného konca sa okolie nevnímajúc odtackával
smerom k najbližšej lavičke, nominujúc ju do pozície hotelovej spálne.
Oddelil sa, keď z fontány, veľkolepo ako Poseidón
sprevádzaný prúdmi odtekajúcej vody vystúpil a šiel si na druhú stranu po
svoje odhodené tričko.
Emme to nedalo. Kričala šeptom.
- To ťa
ani chvíľu nemôžem nechať samú?!...aby si netropila blbosti?! Vieš, ako sme sa o teba
báli?! – mentorsky začala aj skončila, keď deus
ex machina vstúpil zas čľapotavo do deja.
- Šetri si kázeň, drahá. Toto bol čisto môj
nápad. – žmurkol na Belle. - Ale splnil účel. Ako vidíš... Kamošku máš
relatívne čistú. – aj by sa jej dotkol a predviedol svoj tovar, ale už
nemal odvahu.
- O to "relatívne" sa práve bojím, ty casanova! - odprskla mu medzi zuby Emma.
Stláčala mokré tričko, odťahujúc ho od tela,
dobre vidiac, ako v tomto stave neľútostne škodoradostne odkrýva všetky jej tajomstvá.
Beztak to mal všetko dôkladne už zaznamenané
v databáze pamäte a zrejme si jednotlivé slide momentky, počnúc
tanečnými medzi kvapkovými kreáciami až po polodetail z jeho vtáčej
perspektívy bude premietať dosť často. Tajne. Bez prizvania verejnosti. Leda by
mala niekedy v budúcnosti záujem.. . Mohol by jej to všetko farbisto
prerozprávať v rámci predohry.
„Hamuj! To kam si sa to zas dopracoval?!
Dovolil ti to niekto?!“
- Prepáč, Emma... nechcela som. Ja...-
- Dosť, dievčence, nevaďte sa, musíme sa
všetci traja vážne pozhovárať. – uzavrel kauzu aj sám seba do suchého trička,
oľutujúc to. Mohol jej ho predsa ponúknuť.
Našťastie Emma bola galantnejšia.
- Predpokladám, že tu náhradné oblečko nemáš.
Chceš moju bundu alebo radšej tielko? – premerala si navlhnutú aj očividne zvlhnutú
kamošku.
Asi ho zabije skôr, ako on ju.
- Ty sa otoč a ty okamžite vyzleč to
mokré trigo. Zápal pľúc môžeš dostať aj v lete. – pragmaticky vyriešila situáciu,
vyzliekla bundu, aj Belle, ktorá sa očividne zdráhala a natiahla ju do
svojej krátkej síce, ale suchej, teplej, mäkkej bundičky.
Zapla až po krky. Preventívne. Antikoncepčne. Z jej trička vydolovala žmýkaním dobrý liter vody.
-
Vlka si budeš riešiť so svojou gynekologičkou. – vyhodnotila mokrý spodok.
Belle zaťapkala naprázdno ústami.
- Ja ...som ...ale...s ním nič nemala.
Ani sa ma... skoro... nedotkol! Fakt. Prisahám! Nemohla som otehotnieť. Načo
gynekologička?! – habkala, ako vždy si úplne zle vysvetliac Emmine narážky.
Vlk sa jej spojil s vlkom z kocky,
teda so šteňaťom, z ktorého vlk vyrastie a ten vyrastený zasa s ním
a na gyndu sa chodí, keď meškajú a tááák. Ruby tam sedí pravidelne. Vraj
sú také tabletky „Po.“ A mrte drahé. Ale veď nijaké „To“ nebolo, nemusí tam...
- Už si skončila?! Nevravela si, že si sčítaná?
„Dostať vlka“ neznamená zbaliť chlapa...
– ukázala na neho a on sa hrdo vypol, ale z Emminho pohľadu okamžite
pochopil, že má radšej stiahnuť chvost a nájsť nejakú tú voľnú lavičku,
kde pokecajú, - ...ale „dostať vlka“
znamená nachladnúť, mať zápal vaječníkov a podobné život skrášľujúce
udalosti! Dospej už konečne, Belle a začni čítať okrem upírskych denníkov
aj niečo iné, súvisiace s krvou... Prisámbohu ti už panenstvo asi tlačí na
mozog. - ukazovala si na čelo.
On sa radšej vyparil. Nijaký chlap takéto
reči nemusí.
- Počuj, ozaj, čo malo znamenať to „skoro“?! –
vrátila sa Emma k obhajobnému preslovu, aby si bola istá, či ho nemá zabiť
radšej dvakrát za sebou. Teraz, keď chvíľu nie je v dohľade.
A je to tu. Belle, ideš.
- Prepáč, Emma. Vieš, že
som...no, že sa mi páčil, ale...nevedela som, že ty a on...že ste pár... fakt ti ho nemám v úmysle prebrať. Ja nie
som taká. Naozaj. Môžeš mi veriť...vy dvaja ste spolu takí... zlatí. Som vás
videla, ako ste sa držali za ruky, aj ako ťa objímal. A šepkali ste si. ..Som si poplakala. Trochu ...ale
nebudem vám to kaziť. Iba ma... chvíľu držal tam vo fontáne a...mne sa to
páčilo. Ale to, len aby nás ten nechuťák nezbadal... ma skryl... Ale fakt nič
viac. Nič, vôbec nič. Nemusíš sa báť. – až teraz zdvihla previnilo oči k vyjavenej
Emme.
Tá jej prevesila pažu poza krky, pritlačila a nahla sa
k jej uchu.
- Zabijem vás oboch! – zašepkala a natočila
si Belle k sebe, nechajúc dlane zapreté o jej teraz už trasúce sa
plecia.
Bola ochotná to prežiť. To zabitie, aj tie
reči, aj... No, Emma, tak začni už, nech to mám čím skôr za sebou. Prosila psím
pohľadom.
Pískol na ne. Má zrejme lavičku.
Emma sa usmiala a ťahala ju k nemu.
Sadla si spôsobne na samý kraj, aby
mali títo dvaja možnosť sa k sebe túliť, ale Emma ju zhovievavo postrčila zadkom do stredu a na kraj si sadla sama.
- Robert, my dvaja spolu chodíme? – nahla sa Emma
cez Belle a sarkasticky zatiahla.
Pochopil, kam tým mieri.
- Na zvodky, do terénu, na koberec a občas
sa stretneme v učtárni. Priznávam sa. Chodíme. – vystrúhal úsmev.
Tak práve toto a takto počuť nechcela, ale ok,
prenecháva mu slovo, nech si to ráči sám vysvetliť. Videl jej v tvári, že je to nutné.
Začal.
- To,
že som ťa oklamal, ako som ti už vravel, Belle, bolo nie s Emmou ako mojou
partnerkou...-
-
Došľaka prestaň! Veď ju už celkom pomotáš, chuderu! Nie, nie som jeho partnerka,
teda som, ale nie v posteli! Spolupracujeme spolu len externe na tomto
prípade. On nie je vedúci v tábore, ja nie som brigádnička. On nie je ani
barman, ako ti nabulíkal a ja nechodím do školy, a nemám prúser, za ktorý by som tu bola ako vy všetci ostatní, aj keď ma to serie, lebo
nemám dokončenú ani maturitu. Obaja pracujeme pre políciu. Nie, nie sme fízli,
na to ani jeden z nás nemá zatiaľ školu, sme... skrátka spolupracujeme s ňou.
Bodka. Kapišto?! – natočila sa k dievčaťu s vypúlenými očami.
On ju sledoval ešte pozornejšie a mal chuť
ju zas objať a pomojkať, aj keď vyzerala ako nepríčetný debilko. Navyše
mokrý.
-
Nehraj to tu na mňa, lebo prvú pomoc a umelé dýchanie ti aj tak dám po
tvojom odkväcnutí ja, nie Rob! – doložila prísne.
Belle konečne poslušne prikývla. A pookriala.
- Takže Emma nie je vaša milenka a vy ste
teda voľný?! – natočila sa so záujmom k vyradenému uchádzačovi o umelé
dýchanie.
- Nie, nie je voľný! Ty máš len šestnásť a on
nie je pedofil, je len v civile trošku viac promiskuitný, ale tu je v službe!
Na tomto tábore môže zasúvať akurát tak stoličky, keby tu nejaké boli! –
odpovedala namiesto neho Emma.
Zamračili sa na ňu simultánne.
domiceli
stále prekvapuje... ...ale...vypálilo to celkom zaujímavo...neviem sa rozhodnúť, či sa mi páči Gold grázel, alebo Gold fízel...asi obaja ...a posledný Emmin prehovor top :D
OdpovedaťOdstrániťmilujem tvoju Emmu a v tejto kapitole asi každú jej repliku :D celá kapitola bola super :)
OdpovedaťOdstrániť