RUMBELLE - Depozit krídiel III. - 40. kapitola

RUMBELLE

Depozit krídiel III.

40. kapitola

      Vťahovala do seba neexistujúce sople, spoliehajúc sa automaticky na alergiu, ktorá však na ňu momentálne dlabala. Mordovala sa s akousi priveľmi životaschopnou rastlinou, podľa hrúbky predstaviteľkou náletových drevín, čo sa nemienila vzdať svojej horko-ťažko získanej pozície medzi skalami, navyše na príkrom svahu. Pomoc, ktorú jej ponúkol Will, feministicky rázne odmietla. Respektíve, očakávala inú ponuku. Ale dodávateľ akosi nemal odvahy navyše, keď sa všade okolo ponevierala Emma. Ozaj všade.

  Utrela nos do rukávu a poriadne sa naštvala. Zabralo. Burina poddala. Pyšná sama na seba, vážne jej prehovorila do vädnúcej duše a nežne uložila na kopu, za ktorú bola od rána sama zodpovedná a aj na ňu patrične pyšná. Napravila rukavice a hľadala ďalšieho zeleného nepriateľa. Prefarbených a zmaľovaných videla dosť.

   Baby každú chvíľu pišťali a sťažovali sa rovno svojim otrokárom a nechali si ofukovať  pršteky so zádermi a povzbudzovať pracovnú disciplínu pozitívne ladeným napomínaním. Trapky.

   - Hentá kučeravá Dora, je na neho nalepená už hádam tretí raz! Aby som jej nenapravila fasádu hrabličkami!– zakopla o kameň, keď s pohľadom zabodnutým vpredu chcela osloviť svoju parťáčku a požiadať o spoluúčasť v trestnom konaní, respektíve aspoň zmýšľaní. 

  - Štvrtý. – dosadla Emma vedľa nepoddajného kríka, ktorý úporne klčovala a pokynula Belle, aby si tiež oddýchla. 

  Sedeli, zízali do blba. Emma trochu pretransformovala. Na blba. 

  - Nechápem, čo na ňom tie polcolovky vidia. – stiahla si rukavice a poľutovala radšej svoje pršteky.

  Belle sa priblblo pousmiala.

  - Vidno, že ho nepoznáš. – naklonila hlavu k plecu a zasnene pokračovala. - Nosí vám originálne darčeky. Kupuje vám jedlo. Požičia svoje auto. Robí si o vás starosti. Uprený pohľad. Má lásku v hlase... Čo myslíš, Emma, tu nie som si celkom istá, podľa teba, „má lásku v hlase?“ – zažmurkala na kamošku, ktorej sa ústa aj oči neveriacky otvárali, nedešifrujúc predchádzajúce hlody, čo povypadávali zaprášenej žienke  vedľa práve z úst.

  - To, ...toto akože bolo čo?! Nejaká mantra, tantra... či cvičenie na zvýšenie sebavedomia?! – krúžila si Emma od hliny zapatlanou rukou pred tvárou.

  - Ty nečítaš lifestylové časopisy?! – s hrôzou skonštatovala Belle a pacla jej po ruke, aby ju prestala zhadzovať a urážať.  - A uhni! Nevidím.  – prižmúrila smerom k nemu, ale videla len poskakujúce kozy, čo ho zas otravovali nejakou malichernosťou. Dozaista.

  - Ďakujem, už som zvracala! Lifestylové časáky! – prekrútila Emma očami a natiahla sa do trávy. Oľutovala. Šutre a hrudy hliny číhali všade a hrýzli ako besné. Vystrelila a narovnala sa.

  - Náhodou ...mi nadôvažok ráno povedal, čo ho štve. To máme už siedmy z pätnástich bodov.  Povie vám, čo ho štve. – oprašovala drsne Emmin chrbát, zvlášť si dajúc záležať v oblasti medzi lopatkami, až Emme takmer zabehlo. - Len som si neni celkom istá  tou láskou v hlase. – pokrčila sa Belle tvárička a čmuhy prachu, zmiešané s potom zostali v drobných cestičkách vrások viditeľnejšie.

  - Ja si zas nie som celkom istá tvojím zdravým rozumom. Kde máš ten smiešny širáčik? Asi si dostala úpal. – vyštartovala k jej čelu Emmina ruka a aj jeho pohľad. Všimla si to. Len sa tváril, že ich nepozoruje.

  - Vidíš, - usmiala sa Belle, nechajúc ruku kempovať nielen cez čelo, ale aj cez svoje oči. 

  Nič nevidela, ale bola si istá. 

   - ...robí si starosti?! Robí! Bod číslo štyri. -

  -  Aké štyri? Trepeš dve na tri! – poťapkala kamoške po tlame, ale naozaj zachytila, ako ustrnul a zahľadel sa smerom k nim, či sa niečo vážne nestalo, keď Emma skúša teplotu Belle. 

  A tá je taká bledá a krehká a nežná... Najradšej by sa k dvojici hneď rozbehol, ale kde nájsť zámienku? „Čil buď múdry, keď je celá dedina sprostá!“ márne trápil svoj mozog, nič zmysluplné, čím by presvedčil Emmu o svojej nezištnosti a Belle o láske, ho akosi nenapadalo. Vzdal to a prijal prehru kontumačne.

  - Ozaj, originálny darček si ráno dostala aj od docentíka, pokiaľ viem. A to taký originálny, že ťa zaň môžu hodiť rovno do lochu, za rozkrádanie artefaktov z vykopávok. – vrátila sa Emma k zoznamu v snahe naštelovať vysielač Belle na inú stanicu.

  Belle len mykla plecom.

  - Je tam toho! ...Od neho mám krajší. Lepší. Teda...originálnejší. Chceš ho vidieť? – zasvietili jej oči.

  - Waw, niečo lepšie ako stará rozbitá črepina zo štyristo rokov starej pece? Neverííím! – zatiahla sarkasticky.

  Belle pyšne vstala a otrčila mu zadok, keď sa vo veľkom oblúku ohla k ruksaku, chvíľu tam s niečím bojovala, až z neho víťazoslávne vytiahla pokrčenú hygienickú vreckovku. S bázňou ju rozkladala.

  - Kocka? – odslabikovala  kamoška.

  - So šteniatkom. Pozri. Raz z neho vyrastie veľký vlk...– nežne ju palcom pohladila brunetka a vtisla jej dokonca letmý bozk.

  Potom zosmutnela.

  - Ale neviem, či sa to teraz bude rátať, ako bod číslo jeden, keď mu ju musím vrátiť. Patrí totiž jeho malému synovčekovi, Robkovi. On ho má rád...a ja tiež. Malý je chutný. Boli sme spolu na izbe v nemocnici. Zožral mi čokoládu od jeho sestry. - zalomcovali Belle materinské city a Emme akosi prazvláštne stislo srdce.

  Spomienky a minulosť ju dohonili. Mlčky hľadela na malú ošúchanú detskú hračku a zrazu mala s Belle trochu viac spoločného. Nostalgia. Pátos. Súcit. Smútok...

  Radšej rýchlo zahovoriť, kým ju to celé zas nepremelie a nevypľuje vyšťavenú, okradnutú o všetok optimizmus, ktorého veľkú časť stále niekde prácne len dolovala a predstierala.  

  - Dobre, vyhrávaš: jedna – nula. Je to originálny darček. A ráta sa to. – pousmiala sa, aby si Belle myslela, že zarosené oči sú od dojatia z toľkej romantiky.

  Iba od dojatia.

  - Čo bol ten druhý bod? - zatláčala vlastné myšlienky.

  - Nosí vám jedlo. - pozorne balila kocku späť do servítky. - A to dokonca dvakrát. Prvý raz ma pozval na hambáč, vtedy, keď som zdúchla z nemocnice, aby som mu vrátila tie drogy, čo mi tam priniesla jeho sestra z toho ružového saka. Preobliekla som sa za Ruby a šla za ním do tej putiky, kde robí. Ale kým ho bol zobrať, zbila ma jeho frajerka a uniesli kamoši. Jeho tiež uniesli. Vykopli sme potom dvere na WC a rozbili mu bočné sklo na aute. To je ten ďalší bod. Požičia vám svoje auto... – stratila sa na chvíľu Belle v epizódnych retardéroch, ale niť našla okamžite. - Ale potom mi v nemocničnom bufete kúpil nanuk. – pohniezdila sa a zahryzla si do spodnej pery. Chutila slano. Od potu.

  Emme chvíľu trvalo skladať po okolí poriadne rozmetané puzzle z jej slov. O ničom takomto sa v jej spise nepísalo. A to ho čítala sakramentsky pozorne. S nevôľou mrkla jeho smerom. Zas tam hopsala nejaká, nepodarilo sa nadviazať očné spojenie.

  Aj Belle  videla, že nič nevidí...

  - Hmm. Nerieši iné baby ako ôsmy bod si ešte pekne dlho nebudem môcť odškrtnúť. – zhodnotila nešťastne situáciu vpredu, na štábe.

  - A zvyšných sedem? – začala sa zrazu zaujímať Emma, hoci jej opätovne začínalo cukať kútikom úst, čo to za debiliny riešia baby v tomto veku.

  Belle vytrčila ukazovák a dala sa prednášať spamäti. Doslovná citácia. Žiačka Belle French začnite...

  - Nechtiac sa vás dotýka. Zrkadlenie. Červená sa. Žiada vás o radu. Vyberá zábavu podľa vás. Pamätá si detaily a  nemá problém ustúpiť! – dolovala Belle z pamäte.

  Podarilo sa. Rovných pätnásť!

  Emma vážne prikyvovala, čmárajúc čiarky konárikom do prachu medzi nohami, akoby odrátavala a kontrolovala počet. Belle ešte šeptom opakovala jednotlivé frázy, či na nejakú nezabudla a či ich povedala všetky, keď ju Emma vyrušila.

  - Ty, počuj. A čo je toto vlastne za body?! – natrčila na ňu konárik.

  Belle povýšenecky záporne pokývala hlavou nad priateľkinou nevedomosťou.

  - Čo sú to za body?! Čo sú to za body... To je pätnásť jasných dôkazov toho, že chce s vami spať! – otrčila dlane a Emma s hrôzou škrtla svoje čiaročky, predstaviac si tie dve na tehotenskom teste.

  On sa usmieval, aj keď nemal ani potuchy, o čom sa tie dve zhovárajú. 

  Bod číslo osem. Už neriešil iné baby.

domiceli