RUMBELLE - Depozit krídiel III. - 49. kapitola

RUMBELLE

Depozit krídiel III.

49. kapitola

  Vlasy sa jej lepili o uši a všetky šumy zlievali do jedného. Nemala šancu počuť, ako ju nenápadne sŕkaním a cmukaním upozorňoval, že sa k fontáne blíži nezvaný záškodník. Až keď ucítila jeho dlaň na mokrom bruchu a čosi ju vtiahlo do epicentra vodného zdroja, prilepilo o telo a obe potom o kameň konštrukcie, dala si dohromady, že sa niečo deje.

  Dianie v skrýši za závesom z vodných korálok sa jej páčilo. Dlaň nepovolil, ba práve naopak, roztiahol na nej prsty, aby sa mu nebodaj nevyšmykla. Opatrne k nej priložila vlastnú. Zachvel sa, ale v tom všetkom chvení, trasení, šumení, fŕkaní a celej tej rozochvenej atmosfére dnešnej noci to bolo navonok nepostrehnuteľné. Len vysnívané, fatamorganické. Fontáno-organické... orgazmické...

   Neskúšala sa ani zhlboka nadýchnuť, aby mu zas niečo nepreletelo mysľou a nezväčšil vzdialenosť medzi nimi.

  Už aj sama zaregistrovala v čmáraniciach prúdov vody akúsi amorfnú, stále sa hmýriacu siluetu. Muž. Niečo nezrozumiteľné vykrikoval, mrmlal a vodný prekladač všetko ešte viac zahmlieval.

  - Pán je asi spoločensky unavený. – žmúril smerom k narušiteľovi. - Dúfam, že nemá permanentku do našich kúpeľov. – dodal s ironicky už dvihnutým kútikom pier.

  „Našich...ako to parádne znie. Stiahla si vôbec brucho? Nie, že nahmatá tvoje faldíky!...“

  Chlap pred fontánou sa ešte chvíľu riadne ošíval, rozhadzoval rukami, hulákal na celú dedinu, potom sa pokúsil pozíciu ustáť. Sklonil hlavu a akoby sa sústreďoval. Po chvíli k tryskám pribudla ďalšia.

  Znechutene sa radšej natočila k nemu. Nemal šancu eliminovať dôsledky.

  - Mám taký pocit, priatelia, že vám práve niekto našťal do vane. - ozvalo sa z druhej strany fontány.

  - Emma. – trhlo ňou prekvapene i sklamane naraz, ale len sa mocnejšie zachytila jeho ruky, aby ho príliš rýchlo nenapadlo opustiť dobité územie, hoci by to bol lepší nápad, ako ten jej.

  Nenapadlo.

  Napadlo po chvíli. Posunul ju a vyťahovali sa brodiac sa vodou už každý zvlášť. Maník z opačného konca sa okolie nevnímajúc odtackával smerom k najbližšej lavičke, nominujúc ju do pozície hotelovej spálne.

  Oddelil sa, keď z fontány, veľkolepo ako Poseidón  sprevádzaný prúdmi odtekajúcej vody vystúpil a šiel si na druhú stranu po svoje odhodené tričko.

  Emme to nedalo. Kričala šeptom.

   - To ťa ani chvíľu nemôžem nechať samú?!...aby si netropila blbosti?! Vieš, ako sme sa o teba báli?! – mentorsky začala aj skončila, keď deus ex machina vstúpil zas čľapotavo do deja.

  - Šetri si kázeň, drahá. Toto bol čisto môj nápad. – žmurkol na Belle. - Ale splnil účel. Ako vidíš... Kamošku máš relatívne čistú. – aj by sa jej dotkol a predviedol svoj tovar, ale už nemal odvahu.

  - O to "relatívne" sa práve bojím, ty casanova! - odprskla mu medzi zuby Emma.

  Stláčala mokré tričko, odťahujúc ho od tela, dobre vidiac, ako v tomto stave neľútostne škodoradostne odkrýva všetky jej tajomstvá. 

  Beztak to mal  všetko dôkladne už zaznamenané v databáze pamäte a zrejme si jednotlivé slide momentky, počnúc tanečnými medzi kvapkovými kreáciami až po polodetail z jeho vtáčej perspektívy bude premietať dosť často. Tajne. Bez prizvania verejnosti. Leda by mala niekedy v budúcnosti záujem.. . Mohol by jej to všetko farbisto prerozprávať v rámci predohry.

  „Hamuj! To kam si sa to zas dopracoval?! Dovolil ti to niekto?!“  

  - Prepáč, Emma... nechcela som. Ja...-

  - Dosť, dievčence, nevaďte sa, musíme sa všetci traja vážne pozhovárať. – uzavrel kauzu aj sám seba do suchého trička, oľutujúc  to. Mohol jej ho predsa ponúknuť.

  Našťastie Emma bola galantnejšia.

  - Predpokladám, že tu náhradné oblečko nemáš. Chceš moju bundu alebo radšej tielko? – premerala si navlhnutú aj očividne zvlhnutú kamošku.

  Asi ho zabije skôr, ako on ju.

  - Ty sa otoč a ty okamžite vyzleč to mokré trigo. Zápal pľúc môžeš dostať aj v lete. – pragmaticky vyriešila situáciu, vyzliekla bundu, aj Belle, ktorá sa očividne zdráhala a natiahla ju do svojej krátkej síce, ale suchej, teplej, mäkkej bundičky. 

  Zapla až po krky. Preventívne. Antikoncepčne. Z jej trička vydolovala žmýkaním dobrý liter vody.

  - Vlka si budeš riešiť so svojou gynekologičkou. – vyhodnotila mokrý spodok.

  Belle zaťapkala naprázdno ústami.

  - Ja ...som ...ale...s ním nič nemala. Ani sa ma... skoro... nedotkol! Fakt. Prisahám! Nemohla som otehotnieť. Načo gynekologička?! – habkala, ako vždy si úplne zle vysvetliac Emmine narážky.

  Vlk sa jej spojil s vlkom z kocky, teda so šteňaťom, z ktorého vlk vyrastie a ten vyrastený zasa s ním a na gyndu sa chodí, keď meškajú a tááák. Ruby tam sedí pravidelne. Vraj sú také tabletky „Po.“ A mrte drahé. Ale veď nijaké „To“ nebolo, nemusí tam...

  - Už si skončila?! Nevravela si, že si sčítaná? „Dostať vlka“ neznamená zbaliť chlapa... – ukázala na neho a on sa hrdo vypol, ale z Emminho pohľadu okamžite pochopil, že má radšej stiahnuť chvost a nájsť nejakú tú voľnú lavičku, kde pokecajú, - ...ale „dostať vlka“ znamená nachladnúť, mať zápal vaječníkov a podobné život skrášľujúce udalosti! Dospej už konečne, Belle a začni čítať okrem upírskych denníkov aj niečo iné, súvisiace s krvou... Prisámbohu ti už panenstvo asi tlačí na mozog. - ukazovala si na čelo.

  On sa radšej vyparil. Nijaký chlap takéto reči nemusí.

  - Počuj, ozaj, čo malo znamenať to „skoro“?! – vrátila sa Emma k obhajobnému preslovu, aby si bola istá, či ho nemá zabiť radšej dvakrát za sebou. Teraz, keď chvíľu nie je v dohľade.

  A je to tu. Belle, ideš.

  - Prepáč, Emma. Vieš, že som...no, že sa mi páčil, ale...nevedela som, že ty a on...že ste pár... fakt ti ho nemám v úmysle prebrať. Ja nie som taká. Naozaj. Môžeš mi veriť...vy dvaja ste spolu takí... zlatí. Som vás videla, ako ste sa držali za ruky, aj ako ťa objímal. A šepkali ste si. ..Som si poplakala. Trochu ...ale nebudem vám to kaziť. Iba ma... chvíľu držal tam vo fontáne a...mne sa to páčilo. Ale to, len aby nás ten nechuťák nezbadal... ma skryl... Ale fakt nič viac. Nič, vôbec nič. Nemusíš sa báť. – až teraz zdvihla previnilo oči k vyjavenej Emme.

  Tá jej prevesila pažu poza krky, pritlačila a nahla sa k jej uchu.

  - Zabijem vás oboch! – zašepkala a natočila si Belle k sebe, nechajúc dlane zapreté o jej teraz už trasúce sa plecia.

  Bola ochotná to prežiť. To zabitie, aj tie reči, aj... No, Emma, tak začni už, nech to mám čím skôr za sebou. Prosila psím pohľadom. 

  Pískol na ne. Má zrejme lavičku.

  Emma sa usmiala a ťahala ju k nemu.

  Sadla si spôsobne na samý kraj, aby mali títo dvaja možnosť sa k sebe túliť, ale Emma ju zhovievavo postrčila zadkom do stredu a na kraj si sadla sama.

  - Robert, my dvaja spolu chodíme? – nahla sa Emma cez Belle a sarkasticky zatiahla.

  Pochopil, kam tým mieri.

  - Na zvodky, do terénu, na koberec a občas sa stretneme v učtárni. Priznávam sa. Chodíme. – vystrúhal úsmev.

  Tak práve toto a takto počuť nechcela, ale ok, prenecháva mu slovo, nech si to ráči sám vysvetliť. Videl jej v tvári, že je to nutné. Začal.

   - To, že som ťa oklamal, ako som ti už vravel, Belle, bolo nie s Emmou ako mojou partnerkou...-

- Došľaka prestaň! Veď ju už celkom pomotáš, chuderu! Nie, nie som jeho partnerka, teda som, ale nie v posteli! Spolupracujeme spolu len externe na tomto prípade. On nie je vedúci v tábore, ja nie som brigádnička. On nie je ani barman, ako ti nabulíkal a ja nechodím do školy, a nemám prúser, za ktorý by som tu bola ako vy všetci ostatní, aj keď ma to serie, lebo nemám dokončenú ani maturitu. Obaja pracujeme pre políciu. Nie, nie sme fízli, na to ani jeden z nás nemá zatiaľ školu, sme... skrátka spolupracujeme s ňou. Bodka. Kapišto?! – natočila sa k dievčaťu s vypúlenými očami.

  On ju sledoval ešte pozornejšie a mal chuť ju zas objať a pomojkať, aj keď vyzerala ako nepríčetný debilko. Navyše mokrý.

- Nehraj to tu na mňa, lebo prvú pomoc a umelé dýchanie ti aj tak dám po tvojom odkväcnutí ja, nie Rob! – doložila prísne.

  Belle konečne poslušne prikývla. A pookriala.

  - Takže Emma nie je vaša milenka a vy ste teda voľný?! – natočila sa so záujmom k vyradenému uchádzačovi o umelé dýchanie.

  - Nie, nie je voľný! Ty máš len šestnásť a on nie je pedofil, je len v civile trošku viac promiskuitný, ale tu je v službe! Na tomto tábore môže zasúvať akurát tak stoličky, keby tu nejaké boli! – odpovedala namiesto neho Emma.

  Zamračili sa na ňu simultánne.

domiceli