Mr. Gold´s Au pair
voľné pokračovanie fanfikov...
Obchodné tajomstvá XII
kapitola 126
Prísne
tajné
Prudko zabrzdil auto aj svoje myšlienky. S
Maleficent na sedadle spolujazdca trhlo a bezpečnostný pás sa jej zaryl do
tela. Ale fungoval. Zaujalo ju to.
Buchol po volante.
- Nepoviem jej nič! – uzavrel dilemu, ktorá
mu nešla z rozumu.
- No...to...by....som si ...asi... lepšie
premyslela...- naťahovala a popúšťala pás a schválne v rytme
s ním preťahovala každú slabiku.
Mala odlišný názor. Rozumel jej, rozumel aj
tomu, prečo mu protirečí. Tentokrát nie z plezíru, ako vždy, keď sa
doťahovali.
Neodpovedal jej nahlas, nechal ju infantilne
hrať sa ďalej s pásom, iba si znova prešiel všetky možnosti. Z dažďa
pod odkvap. Presne tak vyznievali. Ako hrať piškvorky so šachistom -
veľmajstrom, prípadne s počítačom. Nikto nemá šancu vyhrať...Nikto, ani
v prípade, že to jedna zo strán schválne vzdá.
- Nevýhodou vás ľudí je, že máte možnosť
výberu. V zvieracej ríši je to oveľa jednoduchšie. Keď samec chce, zožerie
si potomstvo, zareve a zaľahne a chudera levica vedľa neho.
A život ide ďalej...- zamyslela sa.
- A tým chceš povedať akože čo?! –
natiahol prsty na volante.
- Iba, že pozerávam prírodopisné seriály
v telke. – vybľafla automaticky, lebo polemizovať s ním, by sa jej
nemuselo vyplatiť.
Prekvapil ju.
- Rozumiem. – sklonil hlavu a vlasy mu
zasypali zvraštenú tvár. – ...prial by som si, aspoň chvíľu fungovať ako
normálna rodina... – začal.
- Obávam sa, že Bella nie je polcolová trubka
a prekukne to skôr, ako si myslíš. – oponovala mu.
Súhlasne prikývol.
- Aspoň chvíľu...- skúsil znova.
- Podľa vedcov je chvíľa presne sedem minút
a trinásť sekúnd. – odpovedala mu, otvorila dvere a vytasila lodičku
skorému ránu a mláke na ceste.
- ...a to je z akého seriálu?...- spýtal
sa sám seba.
Podržala ho pohľadom, lebo smerom
k pôrodníckemu oddeleniu kráčal neisto a schválne pomaly.
Ešte zopár lietačiek a dlhé presklené
okno s niekoľkými vysokými malými postieľkami pre novorodencov opatrenými
modravým svetlom, čo sálalo aj potrebné teplo.
Boli tam jediné. Hneď skraja, každá vo
vlastnej, bielymi trubkami chránenej postieľke, na sterilnom bielom matraci.
Dva uzlíčky v mäkkých perinkách, zamotané ešte do ružovej deky, natočené
na bok a opreté o náprotivnú stranu ochrany.
Díval sa na drobné, v záplave
pastelových farieb spokojne hovejúce, nič tušiace tváričky svojich dcérok
a dojatie mu šantilo po tvári.
Prilepil roztrasené dlane o sklo
a skrčil prsty, čo sa piskľavo ozvali do ticha chodby. Spodná pera sa mu
roztriasla a slzy rozmazali výhľad.
- Videl si už čosi chutnejšie? – stala
si vedľa neho a rozcítila sa, hoci
si to vopred zakázala.
Tiché rozjímanie im prerušil rázny hlas
vrchnej sestry.
- Prosila by som otecka dvojčiat, aby sa
láskavo zastavil v kancelárii dotiahnuť potrebné formality. – zaznelo
stroho.
Maleficent po nej fľochla nevraživý pohľad.
Sestrička zaliezla.
Tento bodygard pána Golda, napriek tomu, že
šlo o ženu, sa jej nepozdával.
- No, hybaj, ty otecko...- drgla mu do pleca.
Aj tak trvalo dlhšie, kým sa odlepil od skla
a dousmieval na svoje pokladíky. Trpko dousmieval...
- Požiadala by som vás o doplnenie
niektorých údajov o novorodencoch. V prvom rade by sme potrebovali
overenie, tým pádom aj odobrenie otcovstva, v prípade, že ste ochotný,
vzhľadom k faktu, že rodička nie je vaša právoplatná manželka. Preto sme
aj so zápisom mien a priezvisk pre obe deti čakali až na vaše vyjadrenie sa,
napriek tomu, že v iných prípadoch je tento postup irelevantný a plne
v rukách matky...Vy ste však pán Gold....- mrmlala sestra nacvičené
formality a zdôraznila fakt, ako veľmi mu vychádzajú v ústrety
a či si je toho vedomý.
Ešteže Maleficent nechal pred dverami,
sestrička by si to zlizla na celej čiare.
Skúsil sa zachovať ako diplomat, hoci aj jeho
iritovali niektoré fakty z jej preslovu.
- Priezvisko je, dúfam, viac ako jasné!-
zahlásil rázne. - ...a moja Bella navrhla nejaké krstné mená? – opýtal sa rovno
ďalej.
- Nie, povedala, že VY ste kompetentný. –
klopkala nervózna sestrička perom po fascikli skôr zo strachu pred ním
a jeho nepredvídateľnými reakciami, ako z dôvodu, že papier je papier
a všetko musí sedieť.
- Meno je vážna vec...nechajte zatiaľ kolonku
prázdnu. Rozhodnem sa...rozhodneme sa neskôr. – uzavrel a vstal.
- Je to síce neštandardný postup, ale
vzhľadom k situácii...Na matrike si to ale, prosím, vybavte vy sám, pán
Gold. – uklonila sa žena do boku.
- Spoľahnite sa. – precedil medzi zuby. –
Chcem navštíviť ... "Manželku". – usmial sa.
- Nie sú síce návštevné hodiny, ale...-
vrátila mu úsmev.
- To som chcel počuť! – zdvihol prst
a dal jej prednosť pri vychádzaní z kancelárie.
Maleficent stála stále pred sklom a robila
opičky na spiace dievčatká.
Zhlboka sa nadýchol.
Pochopila.
- Ideme si vybrať našich sedem minút
a trinásť sekúnd slávy... – pridala sa k delegácii so zdvihnutou
hlavou.
domiceli
:) pekná formálna časť s miernym obveselením od Maleficent :) a jak si vážia Golda :) krása :)
OdpovedaťOdstrániťno...tak najprv Belle JE polcolová trubka :D a potom...ako si mohla zničiť Maleficent??? ešte aj Goldove rozcítenie bolo odporné, ale Maleficent!!! teda vlastne obaja...teraz plačem ja
OdpovedaťOdstrániťEch, fuj... nepáčilo a mi. Preceňuješ vlastnú Bellu, vystupuje predsa ako blbá. A urevaný Gold? Veru názor na Rumßelle decká nemením. A rozcítená bordelmama :( si jej dala
OdpovedaťOdstrániť