Mr. Gold´s Au Pair II...23. kapitola POHĽADANÉ

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 133

Pohľadané

     - Čo si v mladosti stratil, v starobe budeš musieť hľadať. Už musíš hľadať... – zadrela Maleficent do Goldovho chrbta z neznámeho zdroja vykutranú múdrosť.

  Aj keď bol už jednou nohou na odchode, obrátil sa a chcel jej šplechnúť niečo jedovaté. Dieťa prilepené v náručí rozospatej dračice ho však stoplo. Ale len na chvíľu.

  - Prestaň sa navážať do môjho veku, lebo raz na náhrobku uvediem tvoj skutočný! A že to bude zanedlho! – dodal.

  - Keď zdochnem, môžeš mi aj do r...- zasekla sa. - ...fúkať, drahý. – Vidíš, Peu, neklamala som, je odpornejší ako boľavý zub. – otočila sa k dievčatku.

  Nečakal, že sa maličká usmeje a prisvedčí jej.

  Usmiala sa a prisvedčila výrazným prikývnutím. Potom pozrela na neho a pohľadom, akoby ho provokovala rozprávať ďalej. Aspoň tak si to z jej maličkého mozočku prečítal.

  - Zo všetkých mojich genetických daností, predností, kvalít a pozitív  to škvŕňa zdedilo práve toto?! – egoisticky sa pýtal sám seba a keďže nahlas, aj prítomných dám.

  Prikývli svorne.

  - Ostlý jazyk – vyplazila ho Peu navyše ako  dôkaz - predmet doličný.

  - To si mi ju ako vychovávala?! – zhrozil sa. - Nemohla si jej to vytĺcť z tej malej peknej hlavičky, doparoma?! – zasyčal na Maleficent.

  - No-no-no! Dopaloma je fuj! Kakané! – zdvihla výstražne prštek.

  - Ja?! – urazila sa saň. – Vieš čo, skús si to sám...vychovávať Temné dieťa! – podala mu Peu ako batoh do náručia a stala si s rukami vbok pripravená, že maličká začne najskôr ziapať, potom sa rozreve, potom ho dokope a bude sa v každom prípade pýtať späť k nej.

  Čakalo ju sklamanie.

  Prilepilo sa to o jeho líce svojím lícom, ruky ovilo okolo krku a nôžkami hľadalo, kde sa zaprie, aby sa udržala. Našla vrecko saka a pracku opasku.

  - Vidíš, tomuto sa hovorí dôvera. –  priškrtený víťazoslávne pozrel na aupairku.

  - ...a tomuto sa zas hovorí pyžamko a toto sú papučky a ak má ísť s tebou to záložne, kam máš predpokladám namierené, tak ju treba obliecť, obuť, počkať, kým nevypije aspoň kakao, nevyciká sa a ranné umývanie som tiež dnes už nechala na teba, drahý...- zašemotila spevavo Maleficent, zložila ruky na prsiach, oprela sa o veraje kuchyne a uvoľnila chodbu dvojici.

  Prichytil si ju pevnejšie a ako hrdý otec vykročil.

  Cestou okolo, jej Peu vyplazila jazyk. Tak, aby to nespozoroval.

  - Uži si, drahý. – vrátila jej to a vytasila do chodby svoj dlhý, ostrý jazyčisko, strčiac navyše  palce do uší zamávala ostatnými prstami.

     Z detskej izby sa ozýval roztopašný smiech a výskanie.

  - Ako si dopadol? – zakričala smerom hore, keď všetko stíchlo.

  Maleficent sama sebe prikyvovala, zrejme sa potvrdzuje, čo predpokladala. O to prekvapenejšia zostala, keď sa na schodisku kráčajúc smerom dolu, ruka v ruke, objavila dvojica, komplet oblečená, učesaná, dokonca aj stuha vo vrkoči...

  - Na chrbát, drahá. – žmurkol na ňu.

  - Na chlbát, dlahá. – zopakovalo škvŕňa po ňom.

  Nebudú jej predsa vešať na nos, že sa všetko udialo pomocou mágie a niekoľkých základných kúziel. 

  - Apropó, síce je ráno múdrejšie večera, ale obed je obed. Povoľujeme ti nám nejaký priniesť do obchodu... drahá. – vystrúhal úsmev na stále šokovanú aupairku.

  - ...dlahá. – zopakovala aj malá hovorkyňa, ignorujúc zvyšok pridlhej a komplikovanej vety, potom si ho stiahla na svoju hladinu a čosi mu ešte šuškala do ucha.

  Zamyslel sa, ale na jej pohľade videl, že je to naliehavé.

  - ...a vraj, citujem: „fasílky si máš stlčiť do dldola!“ Povedal som to správne? – zdvihol kútik úst na odosielateľku.

  Dostal like a ako bonus žmurkanec oboma očami.

    Bolo smiešne pozorovať, ako sa snaží zosúlaďovať svoje dlhé kroky s jej niekoľkými a naopak, ako ona pozorne skúma jeho pohyb a snaží sa napodobniť krívanie.

  Dvojica si ešte chvíľu dávala prednosť v bránke, následne sa do nej natlačili naraz.

  Peu to neustála a hnevala sa.

  Gold ju, vidiac, že si pri páde neublížila, naoko ignoroval, prekročil ju  a vykročil ďalej. Capla ešte raz oboma dlaňami do chodníka, zviechala sa hore zadkom a pobehla, aby jej nebodaj neušiel.

domiceli