Mr. Gold´s Au Pair II. ... 27. kapitola POTICHULILINKY

Mr. Gold´s Au pair II.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 137

Potichulilinky

     V plánoch je všetko jednoduchšie. Najmenší detail sa dá vrátiť, zopakovať, doladiť, vyhodiť aj doplniť. Všetko krásne zapadá, náležite to vyzerá a natŕča ukazovák, že vás ním ďobne a posunie do akcie. Rovno čelom. 

  Čo na tom, že ste v hre kornetom a je vám súdené hrdinsky padnúť medzi prvými, napriek tomu, že v rukách stískate inú vlajku. Stačí sa pozrieť hore a vidíte, že ju takmer nevidíte, lebo splýva s oblakmi. Je totiž vopred biela. Vopred naplánované vzdávanie sa a bezhlavý útek. Útek nie. Budete padnutý...Ste padnutý. Prvý padnutý...Nepriateľ si nevšimol tú farbu. Asi...

  Klbko pod jeho pažou spokojne odfukovalo a kašlalo na celú zložitú stratégiu. Snažil sa príliš na ňu netlačiť a ruka mu už tŕpla. Podoprel sa o druhú a zvrchu sa díval na jej profil. Našťastie to bol jej profil, s tým jeho by asi veľa vody vo svete nenamútila, aj keď Maleficent svätoprísažne tvrdila, že všetky mláďatká sú sladké. Obvinil ju v duchu, že vraví o ich reálnej chuti...Vravela. Radšej túto tému s ňou ďalej nerozoberal.

  Skúsil zamerať nejaké vízie z budúcnosti, ale nič. Nič, z ktorého mu bolo jasné, že hranicu do sveta bez mágie prekročí.

   Prekročia.

   Pobozkal ju letmo na spánky, tak ako kedysi bozkával Bellu znavenú po milovaní, len okamih od doznenia, pritisnutú chrbtom k jeho spotenému telu s očami zatiahnutými chvejúcimi sa viečkami a dychom, ktorý sa ešte stále nespamätal z posledného ošiaľu a len pozvoľna napratával sa do riadkov notovej osnovy, aby ticho priadol svojím altom do rytmu toho jeho a on mal vždy chuť rozložiť nanovo všetky nástroje a prehrať celú skladbu od začiatku.

   A väčšinou nezostávalo len pri chuti...

   Nechávala sa znovu prebúdzať a kdesi v diaľke znela imaginárna ťahavá melódia flauty a on sa ťahal s jej tónmi po hladkých pažiach stratený v labyrinte vzácnych okamihov, ktoré sa mu rodili pod prstami a rozplývali sa do nenávratna, pretože jej telo mu horúce vrelo pod dlaňami a nenechávalo doznieť žiaden z nich, páliac mu brušká, ktoré rýchlejšie a rýchlejšie hľadali útočisko kdesi v hĺbke jej túžby. 

  Nenásytne si bral nové a nové, nestarajúc sa o predošlé impulzy, kým ju  nástojčivo nedostal pod svoju moc a nevnútil jej svoje pevné objatie ako jediné mantinely schopné zachytiť rozbúrenú hladinu jej mladého tela.

  Poddávala sa mu pomaly, pokorne prijímajúc jeho nadvládu ako po prvýkrát, ibaže už jej netiekli slzy bezmocnosti, ale krášlil ju úsmev víťazstva, ktoré mu z lásky venovala, aby cítil, že je pre ňu len jediný...

  Prižmúril oči a zhlboka sa nadýchol, aby precítil ten okamih nanovo.

  Pocítil však mäkkú vôňu detského telíčka, čo voňalo všetkými sladkými pochutinami dňa od kakaa, cez lízanky namiesto obeda, až po penu do kúpeľa s vôňou kamiliek, čo napli chuderu Maleficent, že musela do Králičej nory na pivo, aby vyrovnala hladinu alergénov v krvi a bola schopná ráno fungovať odznova.

  Keby len tušila, čo ju ráno čaká...

  Peu sa pomrvila, otočila na druhý bok a spokojne pritlačila koleno jemu pod rebrá, až mu skoro vyrazilo dych a druhú nohu si preložila cez jeho pás, prichytiac sa o mu o pyžamo, žmolila ho pevne v pästičke, aby jej nebodaj neušiel.

  Celá mama. Pousmial sa nad jej polohou a vedel, že ráno vstane o poznanie dolámanejší, ale jej spokojný úsmev a vďačný pohľad,  že je tam stále s ňou, ho vyliečia tryskovou rýchlosťou. Zvyšok vyrovná sprcha a vychádzková palica.

  Ticho sa sklonil k jej hlavičke a s nosom v jemných vláskoch konečne zaspal spánkom spravodlivých...

domiceli