Mr. Gold´s Au Pair II. ...25. kapitola POSKLADANÉ

Mr. Gold´s Au pair II.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 135

Poskladané

     Prevrátil do seba ďalší pohárik a zadíval sa na poslednú hnedastú kvapku rozplazenú na jeho dne. Hľadal v nej dúhové odtienky, ale toto nebola ropná škvrna, ani JEJ oči. Toto bolo dno. Úplné dno.

  Pozorovala ho od dverí a neľutovala. Nikdy jej nebol ľahostajný, ale s citmi na neho nechodila. Čím horšie, tým lepšie.

  - Kedy odchádzaš?...Respektíve, kedy odchádzate. – spýtala sa nezainteresovane, akoby šlo o počasie, alebo chýbajúci toaleťák v záchode, podišla ku chladničke, vytiahla fľašu a doliala mu.

  Mdlo sa ďalej díval, tentokrát na hladinu. Kúpal sa v nej iba jeho vlastný tieň vlasami zastretej tváre. Váhal s vypitím. Váhal aj s odpoveďou.

  Nanosila si za stôl kopce jedla, niečo z chladničky, niečo z potravinovej skrine, zahrmotala príborníkom, zasyčali piesty na skrinkách. Vytiahla dokonca dva taniere a pokynula mu, aby si sadol oproti.

  - Dvom sviniam vraj lepšie chutí...teda, tak aspoň vravievali dedinčania pred chlievami s pomyjami v kýbloch, ale ja som nikdy neporovnávala, väčšinu som prehltla...aj s tým chlievom... Bývali dobre nasiaknuté...- rozplývala sa.

  - Dobrú chuť...- okomentoval zhrozene.

  Stále váhal, hoci mu žalúdok skrúcalo od hladu a alhohol tým pádom zaberal oveľa rýchlejšie. To si na dnes predsavzal.

  - Aj ja som sa zamyslela... – začala na novom fronte s plnými ústami. – Hneď, ako odišli. Nebola som ich odprevadiť, mám rešpekt pred tou hnusnou červenou čiarou, napriek tomu, že ja jediná z celého Storybrooku neviem, aká by bola moja nová identita...Tam za ňou...Koniec-koncov, s touto som vcelku spokojná, tak načo riskovať. Ja nie som ako Bella. Akčná a túžiaca po dobrodružstve...alebo už po pokoji...skôr.. – stíchla a pedantne krájala akúsi stvrdnutú salámu na dosť hrubé plátky a napichujúc si každý druhý  na špičku noža, vtláčala ich aj bez chleba rovno do úst.

  Vytiahol ešte kečup a spolu s ním v ruke, usadil sa a otáčal ho pred sebou. Napadla ho ich malá kuchynská vojna...a snubné prstene nakladané v zelenine...tak dávno...

  - Niečo si mi chcela naznačiť? – odtrhol hlavu od vignety na fľaške kečupu a čakal, kým dožuje a bude schopná artikulovať.

  - Aj teba napadlo, že ako Lacey to bude úplne iná žena? Ja som ju síce v tejto obdobe nepoznala, ale z rozprávania ľudí z mestečka mi je jasné, že to žiadna veľká sláva asi nebola. – pozorne rozbaľovala syr s modrou plesňou na povrchu, aby sa jej tento labužnícky kúsok úplne nerozdrolil. – Je mi teda jasné, prečo váhaš....Nie si si istý, či s ňou budeš vedieť žiť, však?! – preniesla si medzi palcom a ukazovákom riadnu hrudku syra do úst a oba pedantne poolizovala.

  Pokýval záporne hlavou a odlomil si z neho tiež. Zahľadel sa na jeho modré žilky a videl Bellu, teda skôr Lacey v modrých minišatách, čo ju viac odhaľovali ako zahaľovali, s vlasmi vysoko vyčesanými, s výrazným makeupom o pár palcov vyššiu, ako on, lebo na rozdiel od Belly, Lacey milovala výstredné a čo najvyššie topánky.

  - Nie?! Chceš mi povedať, že aj keby sa zmení na  hrošicu, prípadne fugi rybu, aj tak ideš do nej?! – otvorila ústa, skoro jej z nich povypadal náklad.

  - Milujem ju...- pousmial sa, vychutnávajúc si syr aj tie dve slová s očami kdesi v strope a na neprístupnej stránke svojich spomienok.

  - Už si jak zajace. Zaujíma ťa len tráva a sex! Lenže ty sa odbavíš aj bez fajčenia trávy...Tak potom čo sedíš a orýpavaš mi tu dátum spotreby z kečupu, há?! – vytrhla mu ju z ruky a natlačila riadny prúd rovno do úst. Aj kúsok vedľa.

  - Bude to asi komplikovanejšie. – oprel sa a šúchal si krk, akoby ho bolel. – Glóbus! ...nechápem to celkom... Vždy ukázal presne miesto hľadanej osoby, ale teraz ukazoval miesta dve...A čo je horšie, dosť ďaleko od seba....- pozrel na Maleficent.

  Pokojne prežúvala a počúvala jeho konšpiračné teórie. Tak pokračoval.

  - Ja som sa pýtal na Bellu, pretože som automaticky predpokladal, že druhá maličká bude s ňou...Ale Peu sa náhodne pýtala zas na sestru a ukázalo jej úplne iné miesto...Úplne iné...Chápeš?- zaťal ruky do seba s natiahnutými prstami od nervozity.

  - A čo? Veľká chodí do práce, malá do škôlky. Dve rôzne miesta. Čo je na tom čudné? – šla na vec Maleficent logicky.

  - Škôlka zhruba tisíc kilometrov vzdialená...od domova?!...- poznamenal.

  - Tak ju dala k adopcii. Ak bola Lacey šľapka so sklonom k alkoholu a hazardným hrám, ako som sa dozvedala od štamgastov v Králičej nore, kam si občas zájdem na pivo, tak by si mal byť rád, že sa jej štát ujal a šupol ju do normálnej rodiny...Ostatne mať vás dvoch za rodičov pre tie mláďatká teda nie je veľká výhra, to mi ver... – utierala si ruky jednu o druhú a snorila po stole, čím by hlad ešte dorazila, považujúc vec za uzavretú, až kým ju nezovrel pod krkom.

  - Zopakuj mi to! ...Ak máš odvahu!...– zvrieskol.

  - Moldujete sa? – ozvalo sa od dverí.

  Stála tam Peu v nočnej košieľke po členky zavesená na kľučke s palcom v ústach.

  Pustil ju. Mala aj tak asi pravdu.

  - Ale kdeže, zlatíčko, také hrozné slovo...Nemordujeme sa, nezabíjame, neboj sa. – vykročila k nej Maleficent, ale zastavila ju dlaňou a rozbehla sa k otcovi.

  Vyškriabala sa mu na kolená a zakvačila o límce košele.

  Čakala vysvetlenie od neho.

  - My si tu s tetou Maleficent iba vymieňame názory. Ona príde so svojím názorom a odíde pekne s mojím. Tak to má byť. Však ? – otočil sa nevraživo na ženu pri dverách.

  - Ako inak!... Najprv mi chýbalo šťastie a potom som mala smolu! – zhodnotila svoju márnu snahu na obranu a radšej odišla z kuchyne.

  - Smldíš ako stalý cap! – ukázala mu na ústa, odkiaľ tiahol alkohol.

  Zahanbil sa.

domiceli