Mr. Gold´s Au pair II. ... 24. kapitola PRAH SPOMIENOK

Mr. Gold´s Au pair II.

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 134

Prah spomienok

     Zvončeky na dverách jeho antikvariátu sa jej tak páčili, že tam ešte hodnú chvíľu stála a búchaním zatvárala a trhnutím otvárala dvere. Mal aspoň čas vyvetrať čiastočne potuchlinu a vpustiť sem trochu svetla a vzduchu. Prach radšej vyriešil kúzlom.

   Hoci by rád takto jednoducho vrátil aj čas, bolo mu jasné, že by sa zmenilo málo a nemuselo sa k lepšiemu. Sám bol prekvapený, ako si maličká Peu počínala vo vzťahu k nemu. Milo prekvapený. Ak by to vrátil, ona by bola bábätko, ale jej sestry a matky kdesi vonku za hranicou Storybrooku by sa kúzlo aj tak nedotklo. Jediné, čo mohol urobiť, bolo zistiť, kde vlastne momentálne sú.

  Potreboval svoj magický glóbus.

  Peu medzitým objavovala ostatné poklady jeho obchodu. Bola očarená. Nevedela, kde sa skôr pozerať, čoho sa dotknúť, kde sa  zvrtnúť.

  Po očku ju pozoroval, aby niečo na seba nestiahla a bolo mu jasné, že s touto časťou jeho života ju Bella ani Maleficent zatiaľ nezoznámili. Nepovažovali to za potrebné...

  Akosi inštinktívne však šla po veciach, ktoré úzko súviseli s ich životom. Objavila šálku, Baelfairov šál, knihu s rozprávkami a v skrini zlatožlté Belline šaty.

  - Mama... – pribuchla dvierka.

  Smutne povzdychol.

  Spoliehal sa, že objaví aj glóbus, pretože jemu sa to nedarilo. Neobjavila.

  Dvere znovu zacinkali. Obaja sa strhli. Stála v nich Maleficent.

  - Prepáč, drahá, ale čo je môj obchod nejaké pútnické miesto, že sa tu stále zjavuješ?! – zaštekal na ňu, ako vtedy, keď ich „vyrušila“ s Bellou v dosť chúlostivej chvíľke.

  Nedala sa odradiť. Voči jeho jedovatým slinám bola už za tie stáročia, čo sa poznali, dostatočne imúnna.

  Napochodovala dnu s veľkou škatuľou pod pazuchou. Položila ju na pult a poklopkala dlhými nechtami po vrchnáku.

  - Asi hľadáš toto. Mali sme to totiž doma. Bella sledovala, kadiaľ blúdiš. Príliš často sledovala. Prsty mala dopichané ako narkomanka, chudera, paranoidná...Žiarlivá. Posledný záznam je, keď ťa našla v paláci Kirké...A potom si bol už len v paláci Kirké...vtedy to vlastne definitívne vzdala. Nemusela som jej ani nič o vzdialenej sesternici hovoriť...veď vieš, bola sčítaná, dobre vedela, v akých krásnych a náruživých pazúroch si iste hovieš...Ja vždy hovorím, že inteligencia, sčítanosť a tie ostatné kraviny súvisiace s múdrosťou sú len na oštaru... „Blahoslavení chudobní duchom“...- rozcítila sa.

  - Odkedy si sa ty dala na duchovno?! – pomykal neveriacky hlavou.

  - Ále, hľadala som raz na internete návliečky na duchny...a hodilo ma to tam...- dosť návykové čítanie tá Biblia a potom ešte stránka McDonaldu...- kývla rukou a krútiac zadkom prekladala chudé nohy vo vysokých lodičkách jednu pred druhú a opúšťala záložňu. – A s obedom ma nečakajte, drahúšikovia... Skúste bistro U babičky a jej zmrazené hambáče, keď ste ofrfľali moje božské fašírky... Dnes som sa objednala na manikúru, pedikúru a tvárový lifting, čo síce neviem čo je, ale asi ma bude voziť vo výťahu nejaký šumný liftboy. – zozadu im ešte zakývala a jej štíhla silueta zmizla v prudkom slnku.

  Pozreli mlčky na seba. Vytvorili svorne dve kolmé vrásky na čele, pozreli s nimi do dverí, kde sa stratila Maleficent a v jednom momente vyrazili ku škatuli na pulte.

  Peu sa zaprela oboma rukami, ale aj tak dočiahla len nosom. Funela na sklo a zanechávala na ňom čiastočky pary. Zohol sa k nej a vyložil ju hore. Usadila sa ako torta a čakala, čo vyberie z obrovskej škatule, čo ju takmer celú skrývala.

    Očká jej žiarili, ako rýchlo sa krútila guľa glóbusu a ako krásne po nej kreslila kvapka jeho krvi červené dúhové mapy. Keď zastala, musel jej prichytiť ruky, aby nepodľahla nutkaniu znovu ju roztočiť. Tmavé miesto mu ukazovalo, kde zrejme Bella je...ale niečo sa mu nezdalo...Miesto akoby sa strácalo a znovu objavovalo. Akoby blikalo. Mračil sa na glóbus.

  - Pekne seď. Tatko ide nájsť mapy a zistíme presne, kde je mamička so sestričkou. – vysvetlil jej.

  Keď sa vrátil zo skladu s kôpkou starých, zájdených, zrulovaných máp, glóbus sa zas točil ako splašený a Peu si cucala ukazovák so slzou v kútiku oka.

  - Bó...- vytiahla ho z úst a požalovala sa

  Chytil ju jemne za mäkkú dlaň a pofúkal.

  - Ete fú-fú-fú...- žiadala spokojná.

  Radšej jej malú červenú ranku zahojil kúzlom. To ju trochu sklamalo, aj keď trblietky ráno, kým ju „obliekal“, prijímala s úžasom a nadšením, ktoré vedia prejaviť len deti.

  Glóbus medzitým zastal. Peu naň ukázala zahojeným prstom a jediným slovom.

  - Peu...-

  Nevenoval jej najskôr pozornosť, rozťahoval opatrne zložité staré mapy, ale keď svoje meno niekoľkýkrát nástojčivo zopakovala, pozrel sa znova na glóbus.

  Zostal v šoku.

  Ukazoval úplne iné miesto.

domiceli