Mr. Gold´s Au Pair... 9. kapitola PODVOD

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 119

Podvod

   Len čo pedantne dozapravovala košeľu, čo si nechcel nechať ujsť, aj keď mu bolo ľúto, že nerobí opak, poodstúpil o krok a natočil sa k návšteve zúrivo štrngajúc zapínaným opaskom.

  Jeho výraz neveštil vrelé prijatie, ale necúvala.

  - Ešte si tu ?! – žmurkol a ohol kútiky úst nižšie.

  Zabudol, že je silne krátkozraká a jeho mimické nenápadné gestá neregistruje, ale natvrdlosť jej umožnila dohrať rolu prirodzeným talentom.

  - Je toto Mr.Gold PAWNBROKER ...end...Anti... – slabikovala z papierika v ruke.

  - Nie ! – zrúkol.

  - Je, dali vám správnu adresu. Nechala som im ju ja osobne. – položila Bella Goldovi ruku na rameno a hladkala a hladkala.

  Otočil k nej hlavu.

  - Táto odporná ženská sa nikdy nenaučí čakať na moje pozvanie? Ak ma pamäť neklame, je detto taká istá ako v Začarovanom lese! Nemohol prísť radšej roj ovadov alebo mor? – schválne zveličoval.

  - Niečo z toho by som ešte v jaskyni našla...- zachytila Maleficent jeho požiadavky.

  - Fantastický nápad! Hneď sa tam vráť a hľadaj zvyšok! – štekal napriek tomu, že Bella pritlačila a dostal aj štuchanec do chrbta, aby sa začal ovládať.

  Bola taká neodolateľná v oblasti jeho prevýchovy...a taká neúspešná...

  - Čo tu vlastne chce?!...- pretiahol sa mu hlas do fistule. -  Naša drahá Regina mala charitatatívnu chvíľku a udeľovala amnestiu všetkým ohavám a grázlom v okolí Storybrooku?!...A každému dala moju vizitku?! Nech si užijem ?!... -

  - Dosť už Rumpel. – skočila mu do reči Bella a vykročila k návšteve.

  Objala ju okolo pliec a pritisla k sebe.

  -  Maleficent som pozvala ja. Spôsobila som jej...-

  - ...nechtiac...- skočila z objatia prekvapená žena obhajkyni do reči.

  - ...nechtiac som jej spôsobila ujmu na zdraví a bolo mojou povinnosťou...-

  - ...povinnosťou! ...- zdvihla Maleficent ukazovák.

  Bella na ňu s úsmevom pozrela.

  - Skrátka.... Mojou vinou sa chuderka dostala do nemocnice a je našou povinnosťou sa o ňu postarať. – uzavrela a pritisla Maleficent, trasúcu sa o svoj biedny starecký život k sebe, lebo z Goldovho pohľadu sršali blesky. A blesky pália.

  Ale Gold bol navýsosť spokojný s divadielkom. Všetko klape tak ako má. Len ešte zahrať formu, že on s tým nemá nič spoločné a v podstate je totálne proti.

  - Ty sa chceš o ňu starať, drahá?! To, že som ti kedysi ponúkal domáce zvieratká, aby si mi nerevala v cele a nerušila moju prácu, som myslel ako žart!... Neznášam domáce zvieratká! Chovám snáď ja nejaké?! Videla si mi po dvore promenádovať niečo so srsťou? – osopil sa aj na Bellu.

  - Veď práve! – rozčúlila sa obranne. – Začínam mať vážne pochybnosti, či sa budeš vedieť postarať o naše deti, keď si sa nikdy o nič starať nemusel! Netušíš, čo je to mať niekoho, s kým treba zdieľať svoj čas a lásku!... Nemáš vyvinutý zmysel pre zodpovednosť za iného tvora, ktorého si si skrotil! Nikdy si nepocítil, čo je to oddanosť, spolupatričnosť! Ako krásne hreje teplo trebárs psieho kožúška, keď sa k tebe ráno pritúli...- rozohňovala sa a bol zrazu na rozpakoch, či ju nevytočil priveľmi.

   Ale cúvnuť sa už nedalo.

  - Ak dovolíš, ako kožušinu na ohriatie uprednostním snežného leoparda, poťažmo norok v kombinácii s hranostajom na límci, v luxusnom dizajnovom prevedení. – dodal znalecky.

  - Nevadí, že ja mám šupiny?! – votrela sa do rozhovoru Maleficent, prekvapená scénou.

  - Ty zavri tlamu a šúchaj nohami! – vyrazil proti nej, ale stal si zoči-voči nahnevanej Belle.

  Ajjajáj....ako rád by ju teraz krotil...udobroval...líškal sa jej...miloval sa s ňou...povzdychol v duchu... a zasyčal jej do tváre.

  - Naše deti, nie sú domáce zvieratká! Ani ich matka ich nebude k nim prirovnávať! To si vyprosujem...miláčik! – zabodol do nej svoje potemnelé oči.

  To, čo v nich zazrela, ju vydesilo. Opäť sa v ňom prejavil Temný pán. Večne nahnevaný, zúrivý, nespokojný. Stelesnené zlo, agresivita, nenávisť a drsné spôsoby. Ale nezľakla sa. Len ju to bolelo. Veľmi bolelo.

  Všimol si, ako zosmutnela. Čas zaradiť spiatočku.

  Nadýchol sa.

  - Dobre. – povedal pokojnejším hlasom, ale stále rázne. - Nepotrebujem, aby ma tu v meste ohovárali ešte aj za to, že diskriminujem nejaké dračice na dôchodku, reputáciu mám beztak dosť pošramotenú... Ani ty mi s ňou nepomáhaš. Už vidím titulok, čo Sydney uverejní vo svojom plátku ! „Priateľka Mr.Golda kynoží miestne dračice navoňanou pelerínou!“...- nechal sa unášať bujnou fantáziou. - Máš povolenie ju nakŕmiť, napojiť, ale voliéru jej na záhrade stavať nebudem! – doložil prísne.

  - Tak „povolenie“?! – chytila sa Bella slovíčka. – Netušila som, že musím mať od teba povolenie....Povolenie na to, aby som pomohla človeku v núdzi...Povolenie... – nedokázala vstrebať jeho slová.

  - Skončil som! Nemám k tomu, čo dodať! Pozhovárame sa doma...Mám prácu!...- zvrtol sa na palici a odkráčal do zadnej miestnosti.

  - Odľud! – nieslo sa za ním z úst Maleficent. – Asi to s ním nemáš ľahké, dievčička. Mrzí ma, že kvôli mne...- pozrela na Bellu, ale tej už stekali slzy po tvári, tak radšej zmĺkla.

  Zvonček na dverách zazvonil. Odišli.

  Stál opretý o stenu a cítil sa previnilo.

  Ale...vyšlo to.

domiceli