Mr. Gold´s Au Pair... 7. kapitola POZORNÁ alebo POKUS č.2

Mr. Gold´s Au pair

voľné pokračovanie fanfikov...

Obchodné tajomstvá XII

kapitola 117

Pozorná alebo pokus č.2

   Chôdza na nízkych podpätkoch ju unavovala. Stále mala neodvratný pocit, že padá dozadu, pretože váha jej tela spôsobila, že z podrážky na päte je rozbrblaný rozplesknutý hamburger a ona ide po chodníku  s ostrými bielymi kamienkami bosá. Praskali ako kukuričné lupienky, čo dnes neobratne vysypala pri drese a nebola schopná sa zohnúť, aby kalamitu po sebe upratala.

  Skúsi prezvoniť Emmu alebo sa u nej rovno zastaví a poprosí ju. Nechce, aby On popoludní upratoval kúzlami. To je pre ňu, ako pre ženu, také ponižujúce.

  Zadýchala sa. Spomalila.

  - Ani ona už nevládze, slečinka? – ozvalo sa vedľa nej.

  „Slečinka“ sa zamračila. Ako môže niekto, kto vidí tento kotol, čo vláči pod prsiami predpokladať, že nie je šťastne vydatá panička, ale slečinka?! No, nie je...Ale priznáva, z vlastnej viny. Nechcela vo svadobný deň vyzerať ako práve vyliahnutý pukanec v mikrovlnke, tak odmietla a stále odmieta jeho návrhy na zlegalizovanie ich vzťahu.

  Aj tak si ľudia z mestečka nedovolia krivšie pozrieť na „milenku“ slovutného pána Golda...nieto jej to ešte slovne pripomenúť.

  Ale toto bola iste nejaká odvážna ženská, keď to vypovedala...takto z mosta do prosta. Alebo žena, ktorá ju pridobre pozná...A veď tu sa pozná každý s každým, načo filozofovať.

  Prudko sa otočila so zošpúlenými perami a zvlneným čelom .

  To, čo zazrela, jej posledné kúsky hnevu rozmelnilo na drobné.

  Stála tam vyschnutá zhrbená žena, paradoxne  asi v strednom veku, ale v zúfalom stave. Pôvodne svetlé, dnes neurčitej farby vlasy stiahnuté do drdola kdesi pod krkom, sinavá, chorľavá tvár, viečka, čo nad vyhasnutými očami držali už len silou vôle a zo strachu, že sa zosypú do vačkov pod.  Zapretá o dučalovú palicu oboma rukami a  triasla sa ako ratlík...

  Pôsobilo to efektne, preto na ňu nenápadne spúšťal srieň a za krky ľadovú triešť, takže sa cítila ako novembrová chryzantéma. Ešteže nemala momentálne všetky zuby, trasenie by bolo aj so zvukovými efektami.

  Dnes si vzala pelerínu. Zosunula ju rýchlo z oblých pliec a jemne položila na kostnaté ramená úbožiačky. Siahla jej na ruku, horko-ťažko ju premrznutú odlepila z palice a zakvačila o okraje štrikovaného plédu, aby sa jej nezošmykol a splnil účel.

  Zachytil až do obchodu vôňu, čo sa z neho šírila a slastne zatvoril oči. Videl ju v ňom nahú, ležať na boku s pokladom schovaným pod mäkkými slučkami a jeho hladkajúcou dlaňou...

  - Hapčííí – rozmazalo mu víziu.

  - Hrôza-hrôzovitá!...Odpustia, slečinka, nemôžem to prijať, som háklivá na takéto sladkasté puchy. Odjakživa a možno ešte skôr... Nedajboh sa vyhádžem a ...no, pozrite...pozrite, prvé pupáky už navierajú...Čo ja nešťastná urobím?! Čo bude teraz ? Škohlať sa budem jak besná saň a kožu si zničím...– začala bezmocne zavíjať starena, očividne červenejúca, napúchajúca, hoci pelerína už dávno visela v bezpečnej vzdialenosti Belle cez ruku.

  Doširoka otvoril oči. „Čo má zas toto znamenať?!“

  Už vie!... Maleficent je alergická na ruže. Čím vzácnejšie, tým horšie...Spomenul si na incident s lupeňmi, čo pripravil pre Krásku a skončili vtedy tejto oštare, večne prichádzajúcej nepozvane na jeho zámok, v drdole. Orýpala mu šúchaním sa o ňu, skoro celú omietku izby...A Bellin parfum, aspoň podľa ceny, bude asi z platinových ruží!

    „Čo sa ešte môže pokaziť?! Čo?!“– zaúpäl zúfalo...a radšej sa otočil chrbtom k obrazu premietanému z diania v parku.

  - Mrzí ma to. – zašepkala nešťastná Bella, že namiesto nezištnej pomoci, spôsobila ešte väčšiu katastrofu.

   Dnes má skrátka smolný deň. Asi vstávala ľavou nohou...Asi vstávala sama. Dnes pri nej nespal...To bude tým. To bude tým...obhajovala sa bezradne, odhodlaná zakázať mu v budúcnosti zízať na telku alebo aspoň  zaspávať pred ňou...Neuprosí ju ani na ligu majstrov a Twillight ságu, jeho obľúbený komediálny seriál. Ona potom vraždí úbohé babičky po parku...Ako k tomu tie chudery prídu, že má zlú náladu...

  Pobehla k lavičke, odhodila na ňu svoj zvršok a vrátila sa k starenke, ktorá sa už začínala vskutku dusiť a tanec svätého Víta, čo predvádzala kostnatými pažami začínal byť pre okolie  nebezpečný a čochvíľa nezlučiteľný s jej životom.

  - Odprevadím vás do nemocnice! Nie je to ďaleko. Dajú vám nejaké to antihistaminikum a bude dobre...- upokojovala ju  a ťahala von z parku.

  - Nie, nie, nejdem ! Nemôžem tam ísť... – bránila sa zadúšavým hlasom Maleficent predstaviac si zas tie „výčitky“ ak dnes nesplní ním určenú misiu. – ...nemám poistku, ani chuť...ani...a bojím sa injekcií! – nevedela, čo si má ešte vymyslieť, ale situácia bola vážna.

  Tvár jej celá opuchla a schytila farbu prezretého melóna, prsty už nevedela dať k sebe a dusila sa...

  Bella ju ani nepočúvala. Ešte cez cestu kričala na sestričky vypaľujúce zobáky pred nemocnicou, aby jej prišli pomôcť. Neprišli. Mali prestávku.

  - Urgentný je dolu na prízemí. Tehotenskú knižku máte, dúfam, so sebou?! – osopila sa na ňu vrátnička úplne odignorujúc bezdomovkyňu zápasiacu o život vedľa nej.

  - Nejdem rodiť! Nebudem! Nechcem! Ešte mám čas! – hnevala sa právom.

  - To si myslí každá, čo je na rozsypanie...- odvrkla sestra. – A hento sa tu kde vyskytlo?... Toto nie je nocľaháreň pre bezďákov, ani charita! Hen hybaj vedľa do kláštora k matke predstavenej žobrať...Bagáž smradľavá! Zavšivaví a zasmradí nám tu pol oddelenia! – vypratávala sa spoza pultu , vykasávajúc si rukávy pripravená vyšmariť Maleficent za lietačky zvonka.

   Bella ju rázne stopla.

  - Je vašou povinnosťou poskytnúť tejto zúboženej žene prvú pomoc. Nevidíte, že má silnú alergickú reakciu? Navyše som za ňu osobne zodpovedná ja, takže mi na nej záleží dvojnásobne! – pohrozila sestričke prstom.

   Ani nemusela. Stačil argument, že žobráčka patrí k nej. K oficiálnej partnerke pána Golda...To úplne menilo situáciu.

  V momente sa zjavili strážni anjeli a ostatní lapiduchovia s vozíkom, aj posteľou a odpratávali trasúcu a brániacu sa babku do útrob nemocnice.

  Gold spokojne súhlasne kýval hlavou. Nebolo to síce podľa jeho plánu, ale...

  Maleficent už chytala dvojnásobný závrat. Ani nie z alergie, ale z toľkých vrúcnych slov, čo na svoju adresu z Kráskiných úst počula. Hádam aj dve boli...Skoro jej fakt cvrklo. ...že skoro, si len myslela...

  Bella sa spokojne usadila na lavičku chodby a čakala na verdikt ošetrujúceho lekára. A papiere, ktoré bude musieť vypísať...a účet, ktorý bude treba zaplatiť...Malichernosti.

  Je zodpovedná. Musí sa postarať.

domiceli