RUMBELLE - Poštovné úverované... 9. kapitola

Rumbelle

9. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy, Podsádzanie trávy, Zlodej trávy

  Poštovné úverované...

...kedysi presne dávno...

          ...a máme aj nového triedneho. Pošuškáva sa kadečo, leto muselo byť pre nášho úbohého Háčika perné. Vraj je (po nejakej brutálnej bitke) stále v hlavnom meste na intenzívke a prišiel o ruku. Tá ťapa Ruby sa rehotala ako kobola, či sa aj chlapi žiadajú o ruku, a ktorá bude tá nešťastná, ale potom vysvitlo, že šlo o skutočnú amputáciu. Au! Ruby sme najprv vysvetlili cudzie slovo a potom žičali vreckovky. Niekde v nej bude asi kus srdca...som si pôvodne myslela, ale potom vysvitlo, že ju dojala predstava, ako jej jeho prípadná protéza rozdriape drahé pančušky. Je to skrátka: Ruby!

              A ten nový sa mi nepáči...

                Pousmial sa. Trpko. Spomienky mu zabehli kdesi do prenatálnej minulosti jeho začiatkov na miestnom gympli. Ako to tam všetko a všetkých nenávidel. Smradľavý  kabinet chémie, stôl, ktorý po predchodcovi nemal kto vyderatizovať od zažltnutých papierov, temné chodby plné oplieskaných skriniek a kopa miniatúrnych, nič neznamenajúcich záškodníkov a záškodníčok za každými dvierkami. A drsná Regina, ktorá sa tvárila, že to tu má pod palcom a ktorej v slabej chvíli sľúbil záskok za kolegu. Nie je kolega ako kolega...

  ...ešte ho nikto nevidel sa usmievať, alebo rozprávať príjemným hlasom. Buď vrieska na sopliakov, alebo gáni. Lieta ako duch, večne v čiernej košeli a po víkende býva vyblednutý a skrkvaný viac, ako my, keď ide skúšať z tej svojej blbej chémie. Aj keď metanol a etanol, či ako sa to tí dvaja promilový bratia volajú, tiahne pravidelne skôr z neho ako z našich hláv. A šéfka mu to toleruje. Je to nefér!

  Ale keď Ruby naložila gumových mackov do vodky, aby sa nacicali a napchávali sme sa nimi cez veľkú prestávku, dostala Mulan zápis a hrozí jej dvojec na pol roka. Chudera. Bola pažravá a zabehlo jej a psychopat Archie jej dal na Reginin príkaz  fúkať. Najradšej by som ho bonzla ( ...ále... Zoro pomstiteľ, Belle – pomstiteľ...), ale vtedy sa na chodbe, opretý o veraje svojho kamrlíka, v tej istej čiernej košeli... on v nej hádam aj spáva (...keby si tušila, že občas aj hej...), prvýkrát tak čudne nesmelo usmial. Aj oči mu zmäkli. A ja neviem prečo ma zrazu preskočila smrtka. Fakt ma tak striaslo, tak čudne...

    Tak gumový mackovia mi ju obmäkčili. Prakticky, keď sa to tak vezme, vďaka nim ma vzala na milosť. Prvýkrát. A ani som o tom netušil...Len som vtedy ocenil ženskú kreativitu v primárne mužskej oblasti. Takže som ich na tej chémii predsa len niečo naučil...O nasýtených medvedíkoch...

  Podoprel si rukou bradu, prižmúril oči a výhľad z imitácie vidieckeho, na tabličky členeného okna v rohu prázdnej reštiky hotela sa mu už nevidel taký bezfarebný. Vlastne v ňom hrala dúha. Macková, rôznofarebná, majúca všetky odtiene jej krátkych sukní i blúzok a večne dohryzenej spodnej pery.

  - Tá káva vám vychladla. Chcete doniesť ďalšiu? – ozvalo sa mu nad hlavou.

  Zadíval sa na čašníčku, mdlú a šedivú napriek mladosti rovnako ako včera a nezbaviac sa potuteľného úsmevu mlčal.

  Pochopila, zvrtla sa a odkráčala. 

  Nemá ani ladné pohyby. Ani figúru na servírku. Ani kávu variť nevie. Ešteže mu aspoň odbublinkovala tá hnusná dvojcentimetrová pena z pressovača a môže ju vypiť. Ako vždy.

  Nestihol.

  - Fuj, v živote si nezvyknem na tieto tvoje vyšumené patoky! – dosadol vedľa neho syn a kývol si o čerstvú porciu, čo by aspoň po káve voňala, s cinkotom vrátiac otcovu na tanierik.

  Aspoň cukor si však vzal, odtrhol mu papierovú hlavu a na ex si ho vytlačil všetok do úst.

  - Vieš, že tá tvoja mladá bude predsa len babkou? Nechápem, ako je možné, že ľudia stúpajú stále do tej istej rieky...v ktorej sa už raz totálne potopili. – žmolil medzi prstami papierik a díval sa kdesi dolu, pod nohy.

  Pozrel sa jeho smerom a namiesto zvedavosti, ktorá sa dala predpokladať, ho ovládol smútok a akýsi pátos, nútiaci ho súcitne sa dívať a byť tu pre syna, a vidieť, ako sa potápa hlbšie a hlbšie a nevedieť mu pomôcť.

  Ako dlho vstrebávala existenciu jeho exmanželky, dospelého syna, vnuka, pozíciu nevlastnej babky. Smiešne. Možno to po druhýkrát ide rýchlejšie.

  Nealovi sa pauza zdala dlhá, odhodil hračku, zošuchol sa nižšie a káva, ktorú práve dostal, ho nezaujímala.

  - Nič sa neopýtaš? – zamračil sa na otca.

  Ten prikývol a v hladine ľadovej tekutiny v šálke pod sebou márne hľadal rysy, ktoré by vystihovali, ako veľmi chce vedieť všetko. Všetko o nej. Každý detail. Každý okamih, každú stotinu okamihu, aj keď mu... nepatrí. Už nepatrí.

  - Vrátila sa k Hookovi. Vtedy sa na neho vykašľala  a by som bol býval vraždil, aby som zas mohol byť s ňou a Henrym, ale teraz...keď už skoro môžem... Zas sa k nemu nasťahovala. Chápeš to?! – nahol sa nad stôl a pritiahol hlavu k otcovej.

  Nečakal, že zas prikývne. Ako dobre to chápal. Ako rád by sa aj on vrátil...

  - Najhoršie na tom je, že...bude mať...decko! – Neal sa chrochtavo rozosmial, pretrel tvár drsnou rukou a zakýval záporne do strán, akoby bol práve počul dobrý vtip a to ho šiel ešte len vysloviť. - ...si predstav, že to nie je Hookove! – zase neveriacky kýval hlavou a zase objavil odhodený papierik z cukru a odvliekol si ho do prstovej mučiarne. – Svet je malý. Svet je tak strašne malý...- filozofoval si chvíľu pod nos.

  ...a vzdialenosti tak veľké, tak veľké...- zamyslel sa jeho poslucháč, vedúc si myšlienky po svojej vlastnej línii, iba jedným uchom vstrebávajúc Nealove reči, lebo...sa netýkali jej. Alebo predsa?!

  - Ten amant, s ktorým to teraz ťahá tvoja Belle...-

  Trhlo ním. „Tvoja Belle.“ To slovné spojenie tak sladko-drsne bolelo, takmer sa dalo kvôli tým pár hláskam zabudnúť na zvyšok vety. Nedalo. Neal sa postaral.

  - ...ten má syna a s tým moja Emma paktovala. Nabúchal ju a vykašľal sa na ňu. Hajzel...- stíšil  hlas.

  Uvedomil si. Obaja si uvedomili, že sa to chudere „mojej Emme“ nestalo prvýkrát. Ale ten prvý, nemala kam ísť. Nebol blízko nijaký Hook, ktorý by ju prijal...

  Požičal si od syna lyžičku, zašpinil od zvyškov peny svoju kávu a roztočil tmavohnedý kolotoč.

  - Belle bude babkou...- skonštatoval lakonicky a prelial dolu hrdlom hotový blen.

domiceli