ŠTVRTÁ
95. kapitola
Krok...
Mal zopár možností, zvolil
najpravdepodobnejšiu. Monitoroval okolie dievčenských toaliet. Neriešil logiku presne
naprogramovaného obletovania práve týchto miestnôstok počas každej jednej
prestávky a zväčša i pred koncom každej jednej hodiny, prípadne
v rámci každého jedného skúšania. Dohromady tak najmenej pätnásťkrát
denne, plus nejaké tie návštevy zavčas rána a hlavne popoludní, po ktorých
vychádzali z nudných šedých negatívov celofarebné, lesklé plagáty -
vykorigované, s pridaním kontrastu, jasu i farby, vyvoňané,
pripravené konečne na život, po zabíjaní času v tejto inštitúcii, kde za
niečo stoja iba zrkadlá na WC, športovci s individuálnym štúdiom na
náhodných komisionálkach pred bufetom a ...na nič viac si nespomenul.
A teraz tu včelie tančeky všetkých vývojových štádií od larvy k žene, bzučali najživšie.
Prichádzala z druhej strany, od vchodu, mieriac...
na toaletu. Ešte ošálená, okabátená, zrejme mali voľnú hodinu a ponuka
bufetu nezodpovedala jej chutiam. Sklamalo ho to. Asi už jedla.
V ruke mu smutne zašušťali desiatové
vrecúška.
- Bella. – zdvihol jej viečka aj náladu.
Nečakala, že ju osloví počas veľkej prestávky
s obrovským komparzom dookola. Prekvapene sa obzrela, či to naozaj
patrilo jej. Navyše tá jeho ruka natiahnutá rovno pred jej nos.
- To nie je moje, pán profesor. – odmietla
adopciu neznámeho balíčka.
- Ale je. Toto je tvoja desiata. – prižmúril
jedno oko nevzdajúc sa po prvom odmietnutí. – Chápem, že tradičnejšie sú „raňajky
do postele“, ale po prvé som sa do tohto levelu ešte neprebojoval...- zabalansoval po tenkom ľade. - ... a po
druhé, chcel som byť trošku originálny. Ja začnem desiatou. – podal výklad
k čudnému balíku, čo sa mu hompálal v ruke.
Nervózne zoškrabala farebnú rukavičku bez
prstov z rúk, dvakrát ju zdvihnúc zo zeme, odmotávajúc pri tom šál, kým sa opatrne
načiahla za prapodivným skrkvaným
balíčkom neurčitej farby s neznámym tajomným obsahom.
Sadol si na lavičku pod nohami a ukázal
jej...ponúkol jej miesto vedľa seba.
Otvoril svoj balíček a vydoloval čosi,
dôkladne zabalené v servítke. Pokojne čakal, kým si aj ona sadne
a urobí to isté.
- Bože, ty si moja záchrana, dievča! –
vletela medzi nich bláznivá Ruby, urobila si zadkom miesto, roztlačiac ich
nedobrovoľne do strán a s ešte vlhkými rukami driapala servítok
z Bellinho „darčeka“.
S povzdychom a zatnutými perami,
pripravenými na úsmev, sa mu pozrela do očí.
Nevyzeral pokojný. S hrôzou sledoval,
ako sa hladoška zbavila poslednej vrstvy a s chuťou zaťala svoje vybielené
tesáky do jeho majstrovského diela.
- Fúúúj, ty koňo!...- zmraštila znechutene
tvár. – Pred chvíľou som si kusla z desiaty Ashley. Presne také isté
svinstvo! Čo to dnes všetci žeriete, doriti?!... – zaťala dlhé nechty
medzi sezam a odvalila vrchnú časť žemle.
Na to, čo videla , iba vypleštila oči tak, že
bolo vidno nasadené šošovky.
- Tebe už načisto drbe, dievča!...-
neveriacky kývala hlavou, ledva nasilu prežúvajúc odrafnuté sústo. - ...sa pozrite, pán profesor! Už ste videli
pomazánku natlačenú v tvare srdca do žemle?! – nastavila mu vnútro desiaty
ako zrkadlo rovno do tváre.
Aj keď mu chýbal kus odhryznutého rohu, bolo
to na prvý pohľad srdce. Červené, lososové srdce.
- Tebe sa už to panenstvo škriabe na mozog! –
chytila Belle dlaň a vložila jej späť „čudnú“ poživeň ako nesvojprávnemu
dieťaťu, súcitne na ňu poukladajúc všetky prsty, zaklapnúc umelecké veľdielo
vrchnou časťou žemle.
Bola by aj vypľula odhryznuté, ale už to
strávila. ...- že má Ashley chute, jasné. Bagruje všetko bez ladu
a skladu, je dakus tehotná...ty, brďo!...- zhrozila sa, keď ju napadla
konšpiračná teória. - ... nie je aj naša Bella náhodou nabúchaná?! – zúfalo sa
pozrela Goldovi opäť priamo do očí, hoci bol podľa kritérií najmenej pravdepodobným páchateľom tohto rubymilého skutku z celej školy. Z celého mesta. Z celého sveta a bez debaty.
Belle zabehlo, ale ustála to. Usedela.
Tváriac sa nezúčastnene.
Mykol plecami a prísne sa pozrel na Bellu,
ako starostlivý triedny, čo odpovie na obvinenie. Ruby
jeho pohľad s rovnakým prikyvovaním opätovala. To by bolo sústo...
Vyplazila rýchlo obom jazyk a schuti sa
zahryzla do žemle, zaliznúc sa, bahniac si v rybacej, slankastej lahodnej
príchuti, čo sa jej rozplývala na jazyku, až sa jej gule za ušami robili, viac sa na
tých dvoch ani nepozrela.
- Mali by sme jej nájsť frajera. Tieto
neboškané typy sú nebezpečné, však pán profesor? – naklonila sa Ruby
k triednemu s dobre mienenou radou, klepkajúc si prstom na spánky. –
Lenže, kto by sa s ňou už len chcel bozkávať, keď sa napcháva smradľavými
rybami...Je to beznádejný prípad. – posunula sa Ruby o pár centimetrov ku
Goldovi, skoro ho vytlačiac z lavičky.
Nezmohol sa na odpor. Len nenápadne zbabelo schovával
svoju identickú desiatu za chrbát, aby Ruby náhodou nenapadlo schuti ju začať pitvať. Ten komentár si radšej ani
nechcel predstaviť...
S radosťou pozoroval, ako sa napcháva
jeho desiatou, nestarajúc sa viac o to, čo vraví jej urečnená spolužiačka,
ani o to, že dnes už desiatovala.
domiceli
originálny nápad :) desiata na zmierenie a ešte aj to srdiečko :) až na tú Ruby, ktorá sa tam vždy keď ide do tuhého pripletie.niekedy mám až pocit, že tam je naschvál...super časť :)
OdpovedaťOdstrániťďalšia super školská kapitola :) povedzme si úprimne, že Ruby je hviezdou tohto fanfiku a nebyť jej v tejto časti, tak je to len polepené a telenovelové, takže chválim ťa za Ruby a za jej skvelé komické momenty :)
OdpovedaťOdstrániť