RUMBELLE - Tanec nepriznaných II. 10. kapitola DANÉ...

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných 2

10. kapitola

Dané...

     Nechal mu ešte okamih času na rozmyslenie. Šialenstvo, ktoré sa mu zračilo v tvári, nenechávalo nikoho na pochybách, že vnútorný boj ho oberá o posledné zvyšky rozumu. Čas však hral neúprosne proti nim, nebolo možné ho viac strácať.

  - Nie, nemôžem ti zaručiť nič. – povedal potichu, prilial tým trochu lávy do beztak rozžeravených útrob Rumpla, aby ho ale presvedčil, že hrá s ním, teda aj sám so sebou, férovú hru. – Ale mám predstavu, mám nádej, že už nič nemôže byť horšie, nič nemôže byť také bezútešné a hrozné, ako to, čo som zažil...ak sa  mi podarí dotiahnuť niektoré veci. Ak sa nám podarí...- opravil sa a bol by svoje alterego potľapkal po ramene, keby mu nebolo jasné, že ho aj tak nevníma, teda ani cíti.

   Zaujímavé, že si Maleficent doteraz nevšimla ich zneviditeľnenie. Pozrel na ňu, ale výraz jej tváre mu odpovedal na všetky podobné otázky. Keby si aj všimla, nechce byť iste za blbú a pýtať sa.

  Povzdychol.

  - Slečna Maleficent, ráčte sa presunúť do hlavnej dvorany, kde sa práve začína podávať slávnostná večera. Inštalujú tam na vašu počesť švédske stoly, rautové aj iné, možno, s doslova lukulskými hodami v štýle starovekých orgií. To sa vám iste bude páčiť....všakže...-  žmurkol na mňa, aby som jeho „návrh“ odovzdala Rumplovi.

  No, neviem, neviem, či v tomto stave bude schopný vnímať, že sa potrebujeme zbaviť tejto svedkyne.

  Čuduj sa svete. Pochopil. Čudne zamával rukou, zrak stále nespúšťajúc zo zeme a  kľúčovou dierkou sa sem začala valiť neodolateľná, omamná vôňa tých najlahodnejších delikates. Vrhla sa na chuťové poháriky Maleficent a doslova ju za ne ťahala preč. K dverám, za dvere a ďalej a ďalej...Teplejšie, teplejšie...horí!

  Z labky na labku sa čo najnenápadnejšie plížim v jej stopách. Žrááádlo...

  - Stoj! Kam máš namierené, Dearie?! Ešte sme neskončili. K nohe! – zrevali obaja.

   „Haf, haf, haf...nevďačníci. Keby máte aspoň bravčovú...aspoň kuraciu...aspoň slávičiu nôžku, pre úbohú hladnú papuľku, čo sa ide uštekať kvôli vám.“

  Radšej skontroloval, či Maleficent naozaj zmizla ukojiť svoje večne nadržané mlsné chúťky. Išla. V tomto sa na ňu mohol úplne spoľahnúť. Pažravosť bola jej dominantná črta odjakživa. Schovatý-neschovatý – idem!...

  - Nechcem ťa strašiť, ale čochvíľa máme na krku nepozvanú návštevu. – zrýchlil rozprávanie Gold, nešetriac vôbec môj malý hladný jazýček. -  Regina s Maleficent, presvedčené, že o tomto čase už si obyčajným smrteľníkom, si prídu vychutnať tvoj pád. Ver mi, ich mučenie sa ti nebude páčiť a navyše majú v prípade tvojej nespolupráce, pripravený bonus – Bellu, ktorej chcú pred tvojimi očami vytrhnúť srdce, ak Regine neprezradíš poslednú ingredienciu na dokonanie kliatby. A ty nebudeš mať na výber, ako „človek“......chápeš?...- urobil náročky dramatickú pauzu, kým doložil.  -  Ďalší z dôvodov, prečo sa Belly nesmieš ani len dotknúť! – prízvukoval aj gestami, hoci vedel, že ho Rumpel nevidí. – Pohraj sa s Reginou a potom jej, láskavo, zraz hrebienok! Musíš jej ukázať, kto je tu Temný pán! Jediný Temný pán! ...-

  Ten ukázal na dvere, kde zmizla Maleficent, zvedavý, aj bez položenia otázky.

  - Som rád, že sa zaujímaš. V tomto ťa môžem uistiť, že hrá za naše farby. Niekedy mi je jej až ľúto, chuderky. Vždy bola a aj je, na našej strane, a predsa som jej pripravil taký nezávideniahodný osud... – kývol rukou, akoby šlo o banalitu a pokračoval. – Regina našu drahú Maleficent požiadala o uvrhnutie spiacej kliatby na teba. Nechce ťa – ma -  zabiť, čo ak bude naše služby náhodou  v budúcnosti potrebovať! Ale chce nás mať pod kontrolou! Beštia! Ona sama si nebude špiniť ruky, predsa len, keby to prasklo, čo aj praskne – obvinená zostane chudinka naša hlúpučká dračica a ona vyjde čistá ako ľalia. Je v tomto úchvatná... je to bezpochyby naša žiačka...!- zdvíhala sa Goldovi zrazu nálada. – Maleficent však vie, že sa jej neoplatí podraziť nás, zvlášť keď pozná veštbu: Činy tvoje...kúzla Temného...porazia!...a napriek svojej nejasne šedej a takmer nezvrásnej kôre mozgovej správne pochopila, že Temný pán, je Temný pán a Regina je len Regina! ...Beštia! – znechutene znovu dodal, spomenúc si na svoj posledný rozhovor s ňou v Storybrooku.

  Rumpel sa na mňa mračí. „Čo zízaš?! Ja som len úbohá obyčajná hladná čistokrvná prekladateľka! Slová lezú Goldovi z tlamy...Tam sa pajeď!“

  - S Maleficent to vybavím sám, len čo ma prevtelíš do tohto chlpatého tvorčeka a toho potom na obraz svoj, aby som sa zhmotnil.  Zasiahne ťa spavou kliatbou len naoko a navyše preventívne skôr, ako príde Regina. Tá si už potom môže len nechty obhrýzať ! Bude ju z  bezmocnosti šľak triafať a z našej Maleficent bude krásna dračica v podzemí svojho vlastného zámku. Tam, kde ju ja mať potrebujem! Popletená trošku, naivná úbohá Maleficent...– prízvukoval tlmene.

    Toľko vyjavených, vypleštených očí ešte v komnate nevidel. „Do mňa sa ide ktosi vstrebávať?!“

  A vrátila sa práve v tomto okamihu aj slečna. V jednej ruke blažene stískala nadievaný kačací krk, zakončený realisticky vypreparovanou hlavou onoho vtáka, z druhej jej odkvapkávala akási dobre mastná pečienka zdobená pávím perím a okolo úst zasychal kaviár.

  - Jéj, bude vystúpenie kúzelníka? ...- zaškerila sa ikrovými ústami. – Milujem kúzelníkov. To akože vás Gold zmení na psa a psa zas na Golda. Síce trochu otrepané a detinské, ale fakt už nemám chuť na nijakú ťažkú „absurdnú drámu“. – lofla si spokojná do kresla a sladko sa pomaznala, až nakoniec  pobozkala zobáčik svojej večere, akoby to bol jej maznáčik.

  „Z činov tvojich...Temného...raz porazí!“...pomyslel si Gold, vidiac ju, parafrázujúc s prekrútenými očami starú veštbu.

  Obrátil sa radšej na Rumpla, zanechajúc drahú Maleficent jej obžerstvu.

  - Zastúpim ťa aj vo väzení, kde treba Krasoňovi a Snehulienke oznámiť radostnú správu o ich potomkovi, čo prelomí kliatbu. Tam ma jednoducho premiestniš a tesne pred započatím kliatby prídeš vymeniť, aby bolo všetko tak, ako má byť...a keď Regine vytmavíš jej pokus o podvod, pýtaj si na oplátku luxusný život v novom svete. Poriadne luxusný! Nezabudni na to!... Žiť ako chudák z platu šoféra nevypočítateľnej zamestnávateľky, nie je fakt ktoviečo...- pokračoval, mysliac si, že Maleficent nepočúva. Ani nepočúvala.

  Mýlil sa.

  - O akej krásnej dračici v podzemí ste to mleli, Gold? – hlasno vycucla z pečienky nalepený rôsol, čo sa jej už spúšťal v dlani.

  Komplikácie na obzore.

  Treba rýchlo reagovať.

  - Čo si tak zahrať nejakú menšiu roličku v tomto kabarete, drahá? – otočil sa k nej úslužne. – Niečo ako Verdiho Orfeus v podsvetí, ale vy budete Dračica v podzemí! – nadniesol schválne pateticky a smrteľne vážne.

  Medzitým Rumpel započal kúzlo premeny. Nafunela som mu do nádobky môj dych a Gold dobrovoľne tiež. Stopy duše...

  Potom už  udalosti nabrali rýchly spád...

domiceli