Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 95. kapitola KROK

ŠTVRTÁ

95. kapitola

Krok...

    Mal zopár možností, zvolil najpravdepodobnejšiu. Monitoroval okolie dievčenských toaliet. Neriešil logiku presne naprogramovaného obletovania práve týchto miestnôstok počas každej jednej prestávky a zväčša i pred koncom každej jednej hodiny, prípadne v rámci každého jedného skúšania. Dohromady tak najmenej pätnásťkrát denne, plus nejaké tie návštevy zavčas rána a hlavne popoludní, po ktorých vychádzali z nudných šedých negatívov celofarebné, lesklé plagáty - vykorigované, s pridaním kontrastu, jasu i farby, vyvoňané, pripravené konečne na život, po zabíjaní času v tejto inštitúcii, kde za niečo stoja iba zrkadlá na WC, športovci s individuálnym štúdiom na náhodných komisionálkach pred bufetom a ...na nič viac si nespomenul.

  A teraz  tu včelie tančeky všetkých vývojových štádií od larvy k žene, bzučali  najživšie.

  Prichádzala z druhej strany, od vchodu, mieriac... na toaletu. Ešte ošálená, okabátená, zrejme mali voľnú hodinu a ponuka bufetu nezodpovedala jej chutiam. Sklamalo ho to. Asi už jedla.

  V ruke mu smutne zašušťali desiatové vrecúška.

  - Bella. – zdvihol jej viečka aj náladu.

  Nečakala, že ju osloví počas veľkej prestávky s obrovským komparzom dookola. Prekvapene sa obzrela, či to naozaj patrilo jej. Navyše tá jeho ruka natiahnutá rovno pred jej nos.

  - To nie je moje, pán profesor. – odmietla adopciu neznámeho balíčka.

  - Ale je. Toto je tvoja desiata. – prižmúril jedno oko nevzdajúc sa po prvom odmietnutí. – Chápem, že tradičnejšie sú „raňajky do postele“, ale po prvé som sa do tohto levelu ešte neprebojoval...- zabalansoval po tenkom ľade. - ... a po druhé, chcel som byť trošku originálny. Ja začnem desiatou. – podal výklad k čudnému balíku, čo sa mu hompálal v ruke.

  Nervózne zoškrabala farebnú rukavičku bez prstov z rúk, dvakrát ju zdvihnúc zo zeme, odmotávajúc pri tom šál, kým sa opatrne  načiahla  za prapodivným skrkvaným balíčkom neurčitej farby s neznámym tajomným obsahom.

  Sadol si na lavičku pod nohami a ukázal jej...ponúkol jej  miesto vedľa seba.

  Otvoril svoj balíček a vydoloval čosi, dôkladne zabalené v servítke. Pokojne čakal, kým si aj ona sadne a urobí to isté.

  - Bože, ty si moja záchrana, dievča! – vletela medzi nich bláznivá Ruby, urobila si zadkom miesto, roztlačiac ich nedobrovoľne do strán a s ešte vlhkými rukami driapala servítok z Bellinho „darčeka“.

  S povzdychom a zatnutými perami, pripravenými na úsmev, sa mu pozrela do očí.

  Nevyzeral pokojný. S hrôzou sledoval, ako sa hladoška zbavila poslednej vrstvy a s chuťou zaťala svoje vybielené tesáky do jeho majstrovského diela.

  - Fúúúj, ty koňo!...- zmraštila znechutene tvár. – Pred chvíľou som si kusla z desiaty Ashley. Presne také isté svinstvo! Čo to dnes všetci žeriete, doriti?!... – zaťala dlhé nechty medzi sezam a odvalila vrchnú časť žemle.

  Na to, čo videla , iba vypleštila oči tak, že bolo vidno nasadené šošovky.

  - Tebe už načisto drbe, dievča!...- neveriacky kývala hlavou, ledva nasilu prežúvajúc odrafnuté sústo. -  ...sa pozrite, pán profesor! Už ste videli pomazánku natlačenú v tvare srdca do žemle?! – nastavila mu vnútro desiaty ako zrkadlo rovno do tváre.

  Aj keď mu chýbal kus odhryznutého rohu, bolo to na prvý pohľad srdce. Červené, lososové srdce.

  - Tebe sa už to panenstvo škriabe na mozog! – chytila Belle dlaň a vložila jej späť „čudnú“ poživeň ako nesvojprávnemu dieťaťu, súcitne na ňu poukladajúc všetky prsty, zaklapnúc umelecké veľdielo vrchnou časťou žemle.

   Bola by aj vypľula odhryznuté, ale už to strávila. ...- že má Ashley chute, jasné. Bagruje všetko bez ladu a skladu, je dakus tehotná...ty, brďo!...- zhrozila sa, keď ju napadla konšpiračná teória. - ... nie je aj naša Bella náhodou nabúchaná?! – zúfalo sa pozrela Goldovi opäť priamo do očí, hoci bol podľa kritérií najmenej pravdepodobným páchateľom tohto rubymilého skutku z celej školy. Z celého mesta. Z celého sveta a bez debaty.

  Belle zabehlo, ale ustála to. Usedela. Tváriac sa nezúčastnene.

  Mykol plecami a prísne sa pozrel na Bellu, ako starostlivý triedny, čo odpovie na obvinenie.   Ruby jeho pohľad s rovnakým prikyvovaním opätovala. To by bolo sústo...

  Vyplazila rýchlo obom jazyk a schuti sa zahryzla do žemle, zaliznúc sa, bahniac si v rybacej, slankastej lahodnej príchuti, čo sa jej rozplývala na jazyku,  až sa jej gule za ušami robili, viac sa na tých dvoch ani nepozrela.

  - Mali by sme jej nájsť frajera. Tieto neboškané typy sú nebezpečné, však pán profesor? – naklonila sa Ruby k triednemu s dobre mienenou radou, klepkajúc si prstom na spánky. – Lenže, kto by sa s ňou už len chcel bozkávať, keď sa napcháva smradľavými rybami...Je to beznádejný prípad. – posunula sa Ruby o pár centimetrov ku Goldovi, skoro ho vytlačiac z lavičky.

  Nezmohol sa na odpor. Len nenápadne zbabelo schovával svoju identickú desiatu za chrbát, aby Ruby náhodou nenapadlo schuti ju  začať pitvať. Ten komentár si radšej ani nechcel predstaviť...

  S radosťou pozoroval, ako sa napcháva jeho desiatou, nestarajúc sa viac o to, čo vraví jej urečnená spolužiačka, ani o to, že dnes už desiatovala.

domiceli