Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 86. kapitola OTÁZKY

ŠTVRTÁ

86. kapitola

Otázky...

   Vyučovanie je nekonečné, keď naň práve nemáte čas. Cesta domov je nekonečná. Prázdna izba tiež, aj telefónne spojenia...Všetko je nekonečné, ak potrebuješ niečo vedieť hneď, alebo ešte trochu skôr.

  Nemohla sa dočkať Emmy. Na druhej strane, bála sa, čo sa od nej dozvie.

  - Tvoj fotrík je nejaký kľudný dneska. Čo si mu ohrievala polievku na rajskom plyne a zabudla ho vypnúť? Sedí v kuchyni a usmieva sa na sudoku. – vtiahol dnu uragán Emma a zapratal v momente vecami polku izby.

   Taška, bunda, svetrík, šatka, druhá šatka, čiapka, fľaša s minerálkou, papierové vrecko s omrvinkami od fornetov a pomaranč. A ešte nožík, po ktorý si rovno drzo bola v kuchyni, kde našla pána Frencha, síce v obvyklom tielku, ale s neobvyklým úsmevom na inak ovisnutej strhanej, večne zamračenej  tvári.

  - Prišiel nadránom. – podstrčila jej papier, aby zas nezakvapkala jej vzácne poznámky v denníčku, čo zabudla pred jej bordelárstvom skryť do zásuvky.

  Aj tak Emma vedela o všetkom, čo v ňom bolo, len jej sa zdalo, že ona nevie skoro nič. Aspoň o ňom, paradoxne, čoraz menej a menej. Nemá to byť naopak?! Vo fungujúcom vzťahu celkom určite. Vo fungujúcom...

  - Má niečo s Reginou....- zažala z mosta do prosta.

  - Jasné, že má. Musí mať...A čo je na tom čudné? – odpovedala jej nechápavými podotázkami, zatláčajúc tupý nôž pod kôru nešťastného plodu. - Vieš, že pre ňu vybavoval kedysi tú Henryho adopciu a teraz musia právne doriešiť moju existenciu, kvázi biologickej matky, tak, aby sa vlk nažral, aj baran zostal celý.-  mykla Emma plecom a vtláčala do úst celú polovičku pomaranča, aj s bielou vrstvou pod šupou, ktorá je vraj plná pektínov a bude z toho imúnna voči chorobám.

   Nechala ju dožuť obrovské sústo a podstrčila vlhké utierky, aby náhodou nepoužila svoje tričko, ako inokedy. Použila. Bolo bližšie.

  - Pravda ma s ňou nepodvádza? – zazúfala si nahlas, vytiahla jednu z nich sama a dala sa do vytierania vlastných prstov, aby sa od nervozity nejako zamestnala a nemusela sa Emme pozrieť do očí.

  Cítila sa trápne. Dosť trápne.

  - Tak tomu sa hovorí paranoja ako sviňa! – pleskla si Emma rukou po čele, vytrhla Belle vreckovku, sadla si oproti nej na posteľ a vzala studené malé ruky do svojich, aby ju donútila pozrieť sa jej do tváre. – To ti čo zas chodí to rozume, há?! – snorila po zdroji tejto kraviny.

  - Pred rokmi vraj spolu...boli... skrátka pár... A mne je už teraz jasné, prečo nám robí triedneho a zastala sa ho aj pred Nottinghamom... a stále sa ho zastáva...a vieš, vtedy, keď sme priniesli tie filmy a vy ste s Nealom odišli, on odišiel o chvíľu tiež a bol s Reginou v aute...dlho... A práve jemu volala, keď bol Henry na streche a on hneď bez všetkého šiel...A ani minule doma nebol, keď som ho čakala... Boli sme dohodnutí, a potom povedal, že sa zdržal u Reginy...- habkala Bella so slzami na krajíčku, pokúšajúc sa vytrhnúť si ruky z Emminých a utrieť si ich skôr, ako sa jej za ne kamarátka vysmeje.

  - A sme doma! – chytila sa Emma slovíčka, čo práve zachytila. – Povedal ti o tom! O všetkom vieš! – zdôraznila a počkala si, kým sa na ňu Bella zas pozrie. – Zamysli sa trochu. Keby ťa chcel podvádzať, všetko tají. Nie?! – potriasla jej ramenom, aby ju prebrala z chmúr.

  Bella smrkla, utrela si nos, nadýchla sa.

  - Prečo sa mi nepriznal, že spolu kedysi vážne chodili? – našla zádrhel.

  - Správaš sa ako polcolová trubka! Keby aj...Aj ty si chodila s Gastonom a čo má byť?! Myslíš si, že Gold teraz sedí na posteli a plače Nealovi do pleca, lebo je to strašne nefér, že si niekedy milovala aj iného...?! - afektovala Emma stále nechápajúc, kedy jej sčítaná, rozhľadená a hlavne normálna priateľka stihla v hlave totálne vyzametať a do leskla vyhladiť celý svoj mozog a navyše ho vytapetovať priblblými žiarlivými vecami s debilným vzorom trápnej pubertiačky.

  - Nikdy som Gastona nemilovala! ...aspoň nie tak, ako JEHO...- zaútočila na obranu, ale rýchlo sklapla. - Myslíš, že k nej už fakt nič necíti?...Vieš, že ho nemrzí, že sa rozišli a...už...- stískala pery a hľadala tie správne slová.

  Emma sa na ňu zahľadela pozornejšie. Až teraz jej trklo, že smutná hnedovláska v tureckom sede pred ňou, potrebuje počuť čosi iné, ako na žart obrátené výčitky alebo prísne karhanie.

  Toto nie je obyčajné dievča s obyčajným vzťahom. Táto osemnástka je buchnutá do muža s pohnutou minulosťou, navyše dlhšou, než je v normálnych vzťahoch bežné, a predsa túžobne hľadá steblo, ktoré by to krehké puto udržalo nad vodou, aby mala ich láska šancu vôbec prežiť.

  Pousmiala sa.

  - Obleč sa. Vybehneme do terénu! – prikázala, aby si aj sama dala čas, ako poriešiť tento problém.

domiceli