RUMBELLE - Tanec nepriznaných II. BONUSová kapitola CENZÚRA

OUAT - Rumbelle

Tanec nepriznaných 2

BONUSová kapitola

Cenzúra...

      Déja vu...

   Uprostred obrovskej neobývanej plochy, ťažko ju nazvať trávnatou, skôr porastenou strašidelnými pahýľmi kríkov a náletových drevín v kombinácii s odolnou všadeprítomnou burinou, vyschnutou a výkyvmi počasia znehodnotenou, stojí...

     Realita...

  ...sám. Muž v strednom veku v odeve s cenou vyššou ako je priemerný plat kohokoľvek z malého mestečka, čo sa mu rozprestiera pod nohami. Jeden muž s dvoma vráskami roztínajúcimi mu čelo na dve hrádze, medzi ktorými je akési bezútešné mĺkve prázdno.

  Zapiera sa o vychádzkovú palicu so zlatou hlavou a cez zaťaté pery mu neprenikne ani náznak nejakého citového poryvu.

   Je smutný?... Je nahnevaný?... Je prísny? Nebezpečný, nekompromisný, nešťastný...?
   ...Je sám. Hlavne sám.

  Z kroka – na krok spúšťa sa dolu, aby sa v spleti uličiek, domov a ľudí cítil  ešte opustenejší ako tu, v pustatine, na úpätí vrchu. Dolu ho čaká rozľahlá honosná vila, obchod plný drahocenných predmetov s nevyčísliteľnou umeleckou i historickou hodnotou, kopa akcií a slov na kúpno-predajných zmluvách, strieborný príbor a saténový paplón na posteli s baldachýnom.

 Ale žiadne teplé slovo, teplé jedlo, ani teplé náručie v prítmí obrovskej spálne, obrovskej postele a obrovskej túžby po niekom blízkom...

  - To sa vám opäť raz podarilo, milé moje! – vznáša sa s rukami zapretými o útle modré boky krehké žieňa nad naivne hľadiacimi zverenkyňami s nohami pod bradou, schúlenými na múriku neviditeľného zámku, medzi ťahavým brečtanom s vedomím, že to zas raz pobabrali.

  - Mysleli sme to dobre...- skúša zelená obmäkčiť tvrdý tón svojej nadriadenej.

  - To vás dve v žiadnom prípade neospravedlňuje! Spôsobili ste našim drahým Moirám také hlavy bôle, že sa boli sťažovať na tých najvyšších miestach! Klotho má niť pána Golda už takú pochlpenú a douzlenú, že nevie chudera, či sa jej ešte niekedy podarí ju vôbec rozmotať a posúvať ďalej sestre Lachesis! – zhrozená si predstavila tú galibu. -  A pretože má spolu so sestrami slabosť pre Rumpelstiltskina, kvôli rovnakej záľube, akú má sama, to tie vretená a kolovrátky, veď viete, že ho tieto staré panny vlastne vychovali a vyučili namiesto jeho rodičov,  tak požiadali o jeho neodkladné a bezodvolateľné automatické zaradenie medzi nesmrteľných, čo by ale  znamenalo, že kliatba by nebola nikdy zlomená!... Viete vy dve vôbec, čo by to potom znamenalo?! – od hrôzy sa Modrej motali vety.

  - ...že...by... kliatba... nebola... nikdy... zlomená. – len zopakovala Nova a stiahla hlavu hlbšie medzi ramená a kolená, ako stará korytnačka.

  - A to ani Atropos so svojimi hrôzostrašnými nožnicami  nie je na našej strane? – zadivila sa Zvonilka.

  - Ty si nenapraviteľný vrah, Zelená! – vyprskla na ňu už vážne napajedená Modrá víla. - Nie je ti dosť, že si minule zavinila smrť malej Dearie, ešte aj pánovi Goldovi by si rada prestrihnúť niť života? Vieš si ty vôbec predstaviť, ako veľmi by to zasiahlo a ranilo  úbohú Bellu a Baelfira?! – kázala jej.

  - To znamená, že Bella žije? A je tu v Storybrooku? – zachytila novinky Nova.

  Modrou trhlo.

  „Nikde ju nevidím...“ pomyslela si, keď v mysli obsiahla zákutia mestečka.

  - Musím sa ísť opýtať našich drahých Moir, ako je na tom Bella s osudom...! – prebzmkla im pred vyjavenými tváričkami a zmizla ako para vyrobená zo svetielok svätojánskych mušiek.

  Obe víly nahli hlavičky k ramenám, usmiali sa na seba a neriešiac už zložité nite osudov smrteľníkov, chytili sa za ruky a zmizli v blížiacej sa tme.

domiceli

 

Správne ste pochopili, tento fanfik práve končí...

...nie že by bol uzavretý, ale...

...ktovie, čo pána Golda čaká ďalej...?!

...ak to chcete vedieť, začnite s FF Obchodné tajomstvá. Tam to totiž pokračuje...

...toto bol predvoj...

...alebo, nie?! 

:-)