Mr. Gold - ŠTVRTÁ II. 92. kapitola DISHARMONICKÁ

ŠTVRTÁ

92. kapitola

Disharmonická...

    Vonku si to chabý vietor rozdával s navlhnutými novinami. Alebo noviny laškovali s vetrom? Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Regina práve obom prešla pneumatikami cez rozum aj po chvostoch.

  Vystupovala z auta zadkom dopredu  a skôr ako vytiahla bočné okienko, ešte si v spätnom zrkadielku cez neho doplnila make-up o pár ťahov korektora pod oči a pár odtieňov navyše na pery.

  Zhlboka povzdychol a už si nemyslel, že neutrálna pôda bol dobrý nápad pre ňou nanútené nečakané rande. Už teraz po ňom zazerala babička, aj Ruby, ktorá sa v jeho prítomnosti musela tváriť, že tu fakt tvrdo pracuje, to preto jej výsledky nezodpovedajú triedneho ani babkiným predstavám.

  Dvere drncli, žalúzie odpovedali, on sa stále radšej díval, ako vietor teraz pomáha úbohým novinám dvíhať a padať  pravý predný roh a búchať ním zúfalo o obrubník.

  - Otras. Sme mesto a nemáme poriadnu reštauráciu, kde by si slušní ľudia mohli v pokoji posedieť a odreagovať sa. – mrmlala odkladajúc preplnenú, všemožnými zvukmi znejúcu kabelku do kúta boxu.

Zohla hlavu a znechutene utrela povrch stolíka, od neviditeľnej špiny, čím už totálne dorazila  majiteľku. Tá surovo postrčila chuderu Ruby, aby si šla obslúžiť „dôležitú“ pani riaditeľku.

  - Máte tu poradu? – silene sa usmiala, vykrútiac sa pred ňou aj pred ním.

  - Nie, rande! – vyštekla Regina.

   Goldovi zabehla minerálka, capol ju na sklo, až z nej vyšplechlo, vstal a odkráčal smerom k toaletám zachraňovať obliatu košeľu a svoje nervy pred erupciou.

  - To vám tak verím, pani riaditeľka. Vy taká di...di...di...no, to také cudzie slovo, čo pripomína austrálskeho divého psa dinga...?! – pátrala Ruby v slovnej zásobe.

  - Hovoríte o mne? – dotasil sa Gold skôr, ako čakala.

  Ruby vyprskla a musela rýchlo utierať teraz už jej slinami, nielen  minerálkou, potriesnený stolík.

  - Ruby sa čuduje, ako taká distingvovaná, to si chcela, dievča, však?!...ako taká distingvovaná žena ako ja, môže zabíjať čas v takomto pajzli! – usmiala sa umelo Regina na čašníčku.

  - Hajzl...myslíte hajzle? ...hajzlíky...záchody...WC... sú tam vzadu. – opravila ju Ruby a ceruzou namierila smerom k závesom, potom si ju zastrčila za ucho a odvrtiac zadkom odchádzala bez toho, aby spravila objednávku. Vrátila sa, ale nie kvôli jedlu a nápojom. Konečne si spomenula.

  - Myslela som „disgustovaná“, brali sme to na školení o zdravej výžive a znamená to znechutená, rozladená! – zmraštila Ruby svoj pekný nos a až teraz definitívne odišla.

  Babička prekrútila očami, ale neunúvala sa nahradiť ju. Tvárila sa, že niečo dôležité hľadá v papieroch.

  - Nechce sa mi veriť, že tamto sa raz bude hrdiť, že je absolventom našej elitnej školy! – zhrozene syčala ponad stôl.

  - Zaslúžila si si, drahá. Za to „rande!“ Tú žabu si najmem za osobnú hovorkyňu s ľuďmi, ako si ty! – štekal na ňu obdobne. – Vyklop, čo máš na srdci a choď domov rozlaďovať svoju ctenú matku, nie svojich podriadených. Dosť si ťa užijeme v škole! – dorazil ju a pohodlne sa oprel dopíjajúc svoju vodu, zaujímajúc sa radšej, ako sú na tom vietor s novinami. Už ich zakryl súmrak.

  Regina sa pohrabala v taške, aby sa upokojila. Toto jej nevyšlo.

  Mala  skúsiť úplne opačnú, nie direktívnu taktiku. Tá platí na SBSkárov, nie na ostrieľaného Golda. Prečo ju tak nekonečne irituje?! ...a zároveň priťahuje...Došľaka. Ukončila plané mrvenie sa, odhodila tašku o stenu, zaprela lakte o stôl a podoprela si bradu.

  - Chcela som ti len oznámiť príjemnú novinku. Tým, že sa Hook vyliečil, chce znova nastúpiť a ja mu mienim vrátiť jeho starú triedu. To po prvé, takže ťa zbavujem triednických záležitostí ohľadom jeho maturantov a od prvého budeš mať viac času, keď si sa sťažoval na jeho nedostatok. A po druhé, aby si toho času pre mňa a Henryho mal ešte viac, nemusíš ísť so štvrtákmi  tento rok na povinný branný plavecký kurz, ako býva zvykom. Krasoň si rád privyrobí za nadčasy a potiahne to za teba. Týždeň budeš mať voľno od povinností. – vycerila zuby. – Tak, aké sú moje návrhy?! – chcela mu položiť dlane na tie jeho, skôr, ako nimi rozpučí sklo pohára.

  - Ohľadom oných  záujmov,  totálne „divergentné“! A ak nechceš, aby som sa v tomto okamihu zmenil na disgustovaného divého psa dinga, okamžite na ne zabudneš, drahá! – precedil cez zuby, zovrel jej prsty, až zaprašťali a pritiahol sa za ne blízko k jej tvári, aby ju mohol dobodať aj očami.

domiceli