ŠTVRTÁ
86.
kapitola
Otázky...
Vyučovanie je
nekonečné, keď naň práve nemáte čas. Cesta domov je nekonečná. Prázdna izba
tiež, aj telefónne spojenia...Všetko je nekonečné, ak potrebuješ niečo vedieť
hneď, alebo ešte trochu skôr.
Nemohla sa dočkať
Emmy. Na druhej strane, bála sa, čo sa od nej dozvie.
- Tvoj fotrík je
nejaký kľudný dneska. Čo si mu ohrievala polievku na rajskom plyne
a zabudla ho vypnúť? Sedí v kuchyni a usmieva sa na sudoku. –
vtiahol dnu uragán Emma a zapratal v momente vecami polku izby.
Taška, bunda,
svetrík, šatka, druhá šatka, čiapka, fľaša s minerálkou, papierové vrecko
s omrvinkami od fornetov a pomaranč. A ešte
nožík, po ktorý si rovno drzo bola v kuchyni, kde našla pána Frencha, síce
v obvyklom tielku, ale s neobvyklým úsmevom na inak ovisnutej
strhanej, večne zamračenej tvári.
- Prišiel nadránom.
– podstrčila jej papier, aby zas nezakvapkala jej vzácne poznámky
v denníčku, čo zabudla pred jej bordelárstvom skryť do zásuvky.
Aj tak Emma vedela
o všetkom, čo v ňom bolo, len jej sa zdalo, že ona nevie skoro nič.
Aspoň o ňom, paradoxne, čoraz menej a menej. Nemá to byť naopak?! Vo
fungujúcom vzťahu celkom určite. Vo fungujúcom...
- Má niečo
s Reginou....- zažala z mosta do prosta.
- Jasné, že má. Musí
mať...A čo je na tom čudné? – odpovedala jej nechápavými podotázkami,
zatláčajúc tupý nôž pod kôru nešťastného plodu. - Vieš, že pre ňu vybavoval
kedysi tú Henryho adopciu a teraz musia právne doriešiť moju existenciu,
kvázi biologickej matky, tak, aby sa vlk nažral, aj baran zostal celý.- mykla Emma plecom a vtláčala do úst celú
polovičku pomaranča, aj s bielou vrstvou pod šupou, ktorá je vraj plná
pektínov a bude z toho imúnna voči chorobám.
Nechala ju dožuť
obrovské sústo a podstrčila vlhké utierky, aby náhodou nepoužila svoje
tričko, ako inokedy. Použila. Bolo bližšie.
- Pravda ma
s ňou nepodvádza? – zazúfala si nahlas, vytiahla jednu z nich
sama a dala sa do vytierania vlastných prstov, aby sa od nervozity nejako
zamestnala a nemusela sa Emme pozrieť do očí.
Cítila
sa trápne. Dosť trápne.
- Tak tomu sa hovorí
paranoja ako sviňa! – pleskla si Emma rukou po čele, vytrhla Belle vreckovku,
sadla si oproti nej na posteľ a vzala studené malé ruky do svojich, aby ju
donútila pozrieť sa jej do tváre. – To ti čo zas chodí to rozume, há?! –
snorila po zdroji tejto kraviny.
- Pred rokmi vraj
spolu...boli... skrátka pár... A mne je už teraz jasné, prečo nám robí
triedneho a zastala sa ho aj pred Nottinghamom... a stále sa ho
zastáva...a vieš, vtedy, keď sme priniesli tie filmy a vy ste
s Nealom odišli, on odišiel o chvíľu tiež a bol s Reginou
v aute...dlho... A práve jemu volala, keď bol Henry na streche
a on hneď bez všetkého šiel...A ani minule doma nebol, keď som ho
čakala... Boli sme dohodnutí, a potom povedal, že sa zdržal
u Reginy...- habkala Bella so slzami na krajíčku, pokúšajúc sa vytrhnúť si
ruky z Emminých a utrieť si ich skôr, ako sa jej za ne kamarátka
vysmeje.
- A sme doma! –
chytila sa Emma slovíčka, čo práve zachytila. – Povedal ti o tom!
O všetkom vieš! – zdôraznila a počkala si, kým sa na ňu Bella zas
pozrie. – Zamysli sa trochu. Keby ťa chcel podvádzať, všetko tají. Nie?! –
potriasla jej ramenom, aby ju prebrala z chmúr.
Bella smrkla, utrela si nos, nadýchla sa.
- Prečo sa mi
nepriznal, že spolu kedysi vážne chodili? – našla zádrhel.
- Správaš sa ako
polcolová trubka! Keby aj...Aj ty si chodila s Gastonom a čo má byť?!
Myslíš si, že Gold teraz sedí na posteli a plače Nealovi do pleca, lebo je
to strašne nefér, že si niekedy milovala aj iného...?! - afektovala Emma stále
nechápajúc, kedy jej sčítaná, rozhľadená a hlavne normálna priateľka
stihla v hlave totálne vyzametať a do leskla vyhladiť celý svoj mozog
a navyše ho vytapetovať priblblými žiarlivými vecami s debilným
vzorom trápnej pubertiačky.
- Nikdy som Gastona
nemilovala! ...aspoň nie tak, ako JEHO...- zaútočila na obranu, ale rýchlo
sklapla. - Myslíš, že k nej už fakt nič necíti?...Vieš, že ho nemrzí, že
sa rozišli a...už...- stískala pery a hľadala tie správne slová.
Emma sa na ňu
zahľadela pozornejšie. Až teraz jej trklo, že smutná hnedovláska v tureckom
sede pred ňou, potrebuje počuť čosi iné, ako na žart obrátené výčitky alebo
prísne karhanie.
Toto nie je obyčajné
dievča s obyčajným vzťahom. Táto osemnástka je buchnutá do muža
s pohnutou minulosťou, navyše dlhšou, než je v normálnych vzťahoch
bežné, a predsa túžobne hľadá steblo, ktoré by to krehké puto udržalo nad
vodou, aby mala ich láska šancu vôbec prežiť.
Pousmiala sa.
- Obleč sa.
Vybehneme do terénu! – prikázala, aby si aj sama dala čas, ako poriešiť tento
problém.
domiceli
emma na scéne :) pekne opísané riešenie kamarátkinho problému... myšlienkové pochody vystihnuté aj slovník super :)
OdpovedaťOdstrániťuragán Emma je TOP!!! :) aj ako postava, aj tuto konkrétne napísaná a zababraná od mandarínky :) Bella je strašná trapka, ale aj tak super, resp. tak to má byť :D
OdpovedaťOdstrániť