RUMBELLE - Vianočná rozprávka II 8. kapitola

RUMBELLE

Voľné pokračovanie fanfikov

VIANOČNÁ  ROZPRÁVKA II.

Xdielovka

8. kapitola

Jablko...

   Už sa nezamýšľal nad abnormalitami tejto ríše. Ako môže koreň viesť do koruny stromu... Môže. Očividne. Uchočujne. Nosocitne. Menila sa krajina, teplota, vzduch, vône i zvuky. A nič z toho nepripomínalo domov...

  Tú úchvatnú panorámu zasnežených hôr a popraškom i srieňom zasypaných vrcholkov stromov, ktorú by bol býval videl, keby si ráčil odostrieť aspoň v jednej z nespočetných komnát svojho zámku. Teraz utopeného v záľahách snehu. Pravého snehu, nie ľadu! Ten štipľavý decembrový vzduch, čo dráždi nozdry svojou čistotou, sviežosťou  a bielou nevinnosťou, ktorý by bol pocítil, keby otvorí okná a odchýli i okenice a dovolí pľúcam ho nasať aspoň v niekoľkých dúškoch. Tá pieseň nedočkavej meluzíny uviaznutej v komínoch, ktorú mohol vyslobodiť, ak by zapálil oheň v krbe...A ešte vôňa štedrovečerného stola, krehké plamienky sviečok na vianočnom stromčeku a anjelské zvonenie...ešte chvíľu a cvrkne mu od dojatia!

  - Vyzeráš, akoby by ti bolo treba ísť...- ukončil jeho lokal patriotskú nostalgiu ten nevďačník Loki, ktorého vytiahol zo samotného pekla a on namiesto toho, aby mu pomohol sa v tomto ich sprepadenom svete orientovať a čím skôr sa z neho dopratať zas domov, len otravuje, obťažuje, zdržuje a má navyše nemiestne poznámky!

  - Svoje biologické potreby nebudem riešiť s tebou! – trhol hlavou, až mu v krku takmer prasklo.

  Loki sa usmial popod fúz.

  - O tom, že ti semeno už vráža  na mozog som nevravel. Ale ako si mi to minule šplechol do tváre ty, že sa u vás hovorí? „Trafená hus zagágala?“ – neudržal jazyk za zubami a ešte rozšafne pokračoval. – Poviem ti, ženám nehodno veriť, ale bez nich svet vyzerá...asi ako ty! – odpľul si do vody, ktorá už nebola ľadová, skôr vyhrávala všetkými dúhovými farbami, akoby sa presúvali rovno po Bifroste, až k bránam samotného Asgardu, rovno do paláca slovutného Odina.

  Rumpel zagánil, ale nemal chuť si kaziť spomienku. Mal chuť ju dokončiť. Niečím krásnym, nežným, pokojne znesie aj usmiatym a štebotavým, čo sa bude tmoliť po zámku a bude mať na sebe sukňu! A prečo nie? Sú predsa Vianoce...čas radosti, veselosti...darčekov...Opatrne sa pozrel na Lokiho, či aj on náhodou nevie čítať myšlienky, ale ten sa len mračil.

  S nikým s Asgardu sa stretnúť nemienil. Nech si premieľal ktoréhokoľvek z bohov, ktorúkoľvek z bohýň, u každého mal čosi nekalé na rováši a obava, že by mu pred Ragnarokom ešte trochu a aj radi skomplikovali cestu životom, uvidiac, že je zas na slobode, vymknutý z osídiel ich trestu, bola namieste a oprávnená.

  - Predpokladám, že máš plán. – otočil sa Rumpel na Lokiho s trochou sarkazmu, lebo tento nápad, ísť rovno k bohyni, bol jeho.

  - Ak aj prenikneme do Asgardu, ďalej ako po dvere ktorejkoľvek siení sa nedostaneme. Syn nás nepustí. – odlepil sa Loki od kormidla.

  - Syn nás vpustí. Vpúšťa tých, ktorí si to zaslúžia alebo majú božský pôvod. Ja budem ten prvý a ty zneužiješ svoje privilégium boha, drahý Loki. A ďalej?! – cynicky sa uškrnul na celé ústa objednávateľ.

  - Aké ďalej?! Ako si ty chceš zaslúžiť, aby ťa vpustili?! – chytil sa slovíčka úbohý Loki, ktorému sa plány, ako sa nedostať sem a nemusieť sa rovnako dostať do kontaktu s bohmi rúcal tehlička po tehličke.

  - To je tvoja starosť! Ty si tu doma, dokonca v spálňach viac ako doma, pokiaľ mýty neklamú, tak sa čiň! Jediné, čím ti ja momentálne poslúžim, bude tvoja vlastná finta. – odsekol, spravil zopár ťahov nervóznymi rukami a obaja tu stáli v ženskom prestrojení. Jeden "krajší od druhého". Metaforicky. – Ideme predsa do časti mesta určeného pre nežné pohlavie. Takto zapadneme. – napravil lem závoja skrz Lokiho tvár.

   Svoj image stareny neriešil. Bol skrátka dokonalý. Bez debát!

  Loki len zúfalo trhol upravovaným kusom látky, takmer ho znehodnotiac a zamotal si do neho celú hlavu.

  Mesto bolo plné takých, ako sú oni dvaja. Iste ich považovali za nejaké privandrovalkyne z Midgardu, miesta, kde žijú ľudia, ktoré majú čosi za ľubom, či už modlitbu, obetu alebo drzú prosbu k niekomu vyššiemu, čo tam po nich, po obyčajných smrteľníkoch. Denne sa ich tu tmolili desiatky. Hlavne, že nosia dary, sú úslužní a pokorní...

  Loki po chvíli mykol Rumplom a stiahol ho za akýsi stĺp.

  - To je Fensalir! Tu sídli Frigga. – šepkal s obavami, dívajúc sa na obrovské múry paláca pred nimi.
  Rumpel si ho s odporom premeral. Hľa, boh a pritajuje sa. Skrýva. Skŕča sa tu ako obyčajný červ. Pche...

  - Nejdeš ju pozdraviť? - prebodol ho pohľadom. - Iste rada uvidí vraha, zodpovedného za smrť jej milovaného synčeka Baldyra. Poviem ti, drahý priateľu, to od teba nebolo vôbec pekné zneužiť jedinú jeho aj jej slabú stránku, ono imelo, ktorému ľudia tam u nás tak veria, že má čarovnú moc. Tuším som ti pričaroval práve tie isté ženské šaty, ako si mal v ten deň, keď si sa k nej nenápadne dostal a túto informáciu, že jedine to imelo jej neprisahalo, že sa Baldyra nedotkne, a tak zostane navždy nesmrteľný a nezraniteľný, si ľsťou z nej vymámil. – zadrel do Lokiho svedomia a s úľubou pokračoval. – ...alebo ti pričarujem tie ženské šaty, v ktorých si bol navlečený ako stará baba v jaskyni, ktorá ako jediná odmietla zaplakať nad jeho smrťou a tým porušila sľub tvojej "prenáhhernej" dcérky, že ho pustí z Hell, keď všetci do jedného nad jeho smrťou zaplačú?! – až sa striasal od radosti, ktorú mu spôsobovalo takéto mučenie protivníka, ktorého by najradšej sotil rovno pod kolená Frigg a za odmenu si vypýtal to jablko. 
  Možno to aj učiní, ak tento naničhodník nevymyslí čosi sofistikovanejšie, hodné ich oboch a ich povesti taktiež. Na tej si treba zakladať.

  Loki sa nebavil. Ani si nepredstavoval, čo by ho za to čakalo. Zďaleka nie všetci bohovia, zvlášť bohyne s ním majú už nodobro vyrovnané účty. Len nebadane strhol Rumpla ešte hlbšie pod portál, kde stáli, lebo brány Fensaliru sa práve otvárali a do nich vychádzala skupinka žien pozorne premeriavaná a šacovaná prísnym pohľadom Syn - strážkyne všetkých dvier v Asgarde.

  Rumpel však už mal iné starosti, než  riešiť svinstvá, čo popáchal Loki.

   - Všimol si si, čo mali v rukách? – natrčil Rumpel ukazovák k ďalšej skupinke, ktorá čakala pred bránou na prijatie. Dočkala sa.

  - O ženské tretky sa nezaujímam. – odvrkol Loki, opretý o kameň a mračiaci sa na svoj odev, nehodný hrdinu. Už len to by mu chýbalo, aby ho niekto takto zazrel a nebodaj spoznal!

  V rukách sa mu však v ten moment zjavili prazvláštne predmety.

  - Praslica, vreteno. – odtajnil mu Rumpel s podobnými hatrapármi v svojich rukách. – Ideme! – strčil do Lokiho s nedôverou si obzerujúcim ženské "zbrane". – Dnes tu máte zrejme tiež "Noc zrodenia pána", ak sa nemýlim. A ja sa nikdy nemýlim. - prižmúril oči smerom k bráne, ku ktorej  sa blížili ďalšie pradiarky.

  - Hej. Frigga takto nazvala túto časť roka a zaviedla aj celý tento blázninec. Ženské tu takto vždy celé dni  pobehujú ako čarodejnice, stretávajú sa, klábosia, vraj pradú,  ale ktovie, čo tam osamote po kuticiach skôr kujú...- znechutene okomentoval Loki a pokúšal sa šermovať s praslicou i vretenom, a celkom sa mu tieto napohľad nevinné zbrane už aj páčili.

-  Nechápem presne, ako môžete oslavovať  kresťanský sviatok patriaci do úplne iných svetov. - capol mu Rumpel po prackách i po hrbe, aby ich náhodou neprezradil skôr, ako bude nutné a vážne si zafilozofoval. - Zrejme onen všade spomínaný a aj preklínaný multikulturalizmus je ešte väčšia pliaga, ako som si pôvodne myslel. Ale bude to pravdepodobne spôsobené tým, že vaša Frigga má dar vidieť budúcnosť, pozná osud, ale neurčuje ho, čo ju iste škrie, a vidí, že váš svet je ozaj na pokraji záhuby a čaká ho... znovuzrodenie! Deň zrodenia Pána! - vybľafol nadšene, akoby sám objavil prinajlepšom Ameriku. - Znovuzrodenie, ako vidím, podľa nášho sveta. To je fascinujúce!...- vypol sa, predstavujúc si, akú asi úlohu v celom tom nezvratnom procese zániku a vzniku ríše bude mať on sám. A veru si určil pomerne podstatnú... - Je to jasné. Frigga sa diplomaticky snaží sa prispôsobiť. Asi k nej budem v budúcnosti loajálny. - rozhodol pyšne. -  Koniec-koncov...Aké milé. Aspoň niečo, čo mi primomína môj prekrásny domov. Takže si to zhrňme, drahý Loki. Aj u vás je zvyk, že sa ženy v tieto dni stretávajú na priadkach. Takže tu, na jednom mieste, v tejto mokraďovej sále, budeme ich mať všetky. Aj Idunnu. To musíme využiť, drahý! – zhrbil sa, ako pravá starena a odhodlane krivkal k bráne, kde stála dievčina Syn, tváriaca sa vážne, s dôležitou úlohou, nevpustiť nikoho nehodného.

domiceli