RUMBELLE - Vianočná rozprávka II. 6. kapitola

RUMBELLE

Voľné pokračovanie fanfikov

VIANOČNÁ  ROZPRÁVKA II.

Xdielovka

6. kapitola

Jablko...

      Čím ďalej boli od prekliateho Hellheimu, tým viac hmla, čo všetko navôkol dosiaľ pokrývala a zápasila o každú piaď s ukrutnou zimou, tiež poľavovala. Teraz sa zdalo, akoby sa len povaľovala po hladine a znenápadňovala breh. 

  Ktovie, či tam nejaký za obzorom vôbec niekde aj bol. Asi by sa tým mal zaoberať. Predsa len, je v cudzom, takmer neznámom svete, o ktorom dosiaľ len čítal a bol tu tak raz, dvakrát po nejaké tie čarovné predmety, čo túžil mať vo svojej zbierke.  Oveľa radšej sem vysielal poslov a nechal si o miestnych pomeroch len rozprávať, aj keď nie vždy mal chuť na nechutnosti, ktoré sa tu občas odohrávali. 
  "Zváštne morbídny svet, len čo je pravda. Bláznivý Klobučník neklamal. Alebo klamal dobre a čaká ma prekvapenie?!" pomaly pootočil hlavu na svojho kormidelníka.

  - Ty sa ma chceš asi  opýtať, kam ťa veziem?! - nevydržal Loki za kormidlom mlčanie, vediac, že sa pomaly blížia k cieľu, ale stále nevedel, ako sa zbaviť parazita, čo sa k nemu prisal, doslova pripútal tou odpornou stuhou zo šiestich, v tejto kombinácii nepremožiteľných ingrediencií.

  - Omína ťa Gleipnir, drahý priateľu?! – precedil pomedzi zuby cestou už dosýta otrávený Rumpel. – Je mi jasné, že nič horšie ako tá stoka, odkiaľ som ťa vytiahol v tom vašom svete nie je, tak mi je jedno, do ktorého z tých zvyšných ôsmich  plávame. Dôležité je, že tam majú hojnú úrodu oných vzácnych jabĺk večnej mladosti a krásy. – tresol po obrube paluby a s hnusom, akoby sa mu tam zachytila všetka špina spod nechtov ostrihaných neboštíkom, si ruku otieral do nečasom už navlhnutého plášťa.

  Loki sa zhlboka nadýchol, vykrútil nevôľou zjazvené ústa a pevnejšie sa zaprúc do kormidla, strhol ho do strany, až mal jeho „hosť“ čo robiť, aby sa udržal na nohách.

  - Kvôli tým prekliatym trpaslíkom...- pretrel si s nevôľou peru o peru. - ... nemôžem klamať, ale malú, povedzme odbočku, mi hádam dopraješ. – zabodol zrak do Rumpla, ale nebolo mu všetko jedno, lebo toto v plánoch jeho objednávateľa nefigurovalo v položke dal a má dať a môže to mať nedoziernu cenu, napríklad v podobe ujmy na tele. Čo by sa dalo prežiť, ale riziko neúčasti na Ragnaroku, už nie...

  Dočkal sa. Rumpel doslova vyletel k nemu a zabodol mu vlastné, rovnako nechutne špinavé nechty rovno do krku, sparalizujúc obeť skôr jedovatým pohľadom, ako nimi.

  - Čo mi tým chceš naznačiť?! Aká "odbočka" ? Hááá?! – zreval a ten zvuk až rozvibroval loď a tá sa započala nekoordinovane nakláňať do strán.

  To ale orol so sokolom uprostred čela, sediaci na samom vrcholku stromu, ku ktorému sa práve blížili, zamával svojimi obrími krídlami a spôsobil taký vietor, že chabá loďka z nechutných nechtov nemala veľkú šancu proti závanu. Loki len z posledných síl vytrčil bradu smerom k stromu a mal čo robiť, aby udržal kormidlo aj vládu nad plavidlom.

  Rumpelstiltskin uvoľnil zovretie a postavil sa bokom, aby mal lepší výhľad smerom, ktorý mu Loki naznačil.

  - Dúfal som, že tento kút sa ti bude páčiť. Tu by si sa mohol cítiť skoro ako doma, vo svojom Začarovanom lese. – začal opatrne, šúchajúc si dodriapané hrdlo Loki, ale pokračoval s patričnou bázňou k javu, ktorý sa im zjavil pred očami v celej svojej mýtickej nádhere.  – Yggdrasil! No, povedz, nie je majestátny? Najmajestátnejší zo všetkých stromov sveta a priľahlého okolia? A tamto orol, sokol, veverička a jelene i koza...- nadchýnal sa, netušiac, že v Rumplovi vrie zlosť.

  - Kašlem ti na ten zverinec, hoci najzaujímavejšie tvory – hady a draka si ráčil vynechať. Toto je a to viem presne,  jasan! A jasan neplodí jablká ani vo vašom svete, ty gauner! Povedz mi, čo máš za ľubom?! – nenápadne pritiahol slučku na Gleipnire a Loki pocítil nedostatok vzduchu.

  - Po...po...vedal ...som...ti...že...že ... neklamem...ne...ne...môžem klamať...- ledva vyslovoval. – Potrebujem len jednu...malú...nenápadnú...informáciu...a toto....toto...- už len chrčal.

  Rumpel povolil zovretie, nechal ho klesnúť k svojim nohám, hoci riskoval, že loď bez kormidelníka vrazí prinajlepšom do toho obrovského stromu, ku ktorému sa ako priťahovaní blížili.

  - Počúvam...- založil svrbiace už zas ruky za chrbát.

  - Nemôžem ťa oklamať, to dobre vieš. Len musím získať informáciu, ako sa k tým tvojim sprepadeným jablkám dostať! Toto je strom poznania. Jeho tri korene prerastajú k trom prameňom, okrem iného aj k studni múdrosti a osudu. Len sa tu trochu popýtame na správnu cestu. To nikdy nemôže zaškodiť...- vyklopil Loki v rýchlosti, aby ho nazadusil skôr, než pochopí, že bez informácií sú obaja bezmocní.

  Rumpel pochopil. Loki ho ťahá za nos. Sľúbil, čo nedokáže. Nahneval sa. Rozzúril. Skrotol a snažil sa zachovať si chladnú hlavu, aj keď zima poľavila a jeho už zalieval pot od rozčúlenia.

  - Výborne. Dúfam, že zájdeme k Mimimu, ale to si píš, že nie ja, veru, veru, nie ja prídem o svoje ľavé oko, ako ten váš Odin, ale pekne krásne obetujeme za tú trochu múdrosti to tvoje! A hoci aj obe, ak to bude treba! – pritlačil palec do kútika oka obete, natočiac si jeho tvár k sebe, ale rozmyslel si to, ten drzý vták v korune by zas mohol po kriku rozpútať miestne vetry a skončiť vo vode, nemal dnes v úmysle. Kúpal sa v lete, teraz až...na Vianoce! Tvár sa mu aspoň na okamih rozjasnila pripomienkou obdobia, ktoré ho čakalo doma. Ktoré ho bude čakať doma, ak tu všetko vybaví k svojej vlastnej spokojnosti.

  Myšlienky na domov mu prerušil Loki, násilne žmurkajúc, vracajúc si cit do ľavého oka.

  - Je mi ľúto. Nášho Mimiho Vanovia nedávno zabili, odsekli mu hlavu a poslali nám sem späť. Odin sa s ňou ešte chodieva z času na čas radiť, možno by...poradila aj nám, ale... – zastavil v reči, lebo oči sa mu obetovať neráčilo.

  - Aké „ale“?! – usmial sa falošne Rumpel, strácajúc zas trpezlivosť, pristúpil Lokimu, práve sa zviechavajúcemu z paluby obe ruky opätkami topánok, takmer mu tam prevŕtal diery medzi hánkami.  – Ale, dobre, budem veľkorysý a zhovievavý k tvojim trápnym úskokom. Pokiaľ viem, váš Odin získal múdrosť, doslova vševedúckosť z najmenej troch zdrojov. Takže ak opominieme Mimiho, lebo s hlavami oddelenými od tela ja už veľmi nerád komunikujem, potom nám zostáva obetovanie. Jasné! Odin tu visel dobrovoľne obesený vo vetvách, dobodaný kópiou deväť dní a potom mu boli za odmenu zoslané runy, čo odpovedia na všetky otázky. No, prosím... - roztiahol Rumpel megalomansky paže. -  Tak si láskavo vyber, na ktorej vetvičke to chceš visieť? – pritlačil a kochal sa v utrpení obete, ktorá namiesto toho, aby mu pomáhala, začína nejako strečkovať. A to sa mu nepáči.

-  Zľutuj sa! – zavyl Loki bolesťou. -  Aj...aj niekto iný...pozná odpovede na všetky otázky.  Kvasir pozná... odpoveď... na každú z otázok... – skúsil opatrne.

- Ty ma podceňuješ?! ...alebo si v tej stoke hnil dlhšie, ako som si myslel. – kýval neveriacky hlavou Rumpel a v podstate sa dobre bavil, ako sa Loki všemožne snaží ho podviesť a nemôže.  – Kvasira, toho čudného človeka, čo vznikol z pľuvancov Aesira a Vanira v sude, totižto nedávno chytili nejakí nahnevaní trpaslíci, trošku ho zabili a jeho vzácnu krv vycedili do dvoch kadí a jedného hrnca. Stačilo pridať trochu medu a medovina, ten božský nápoj bohov, po glgu ktorého vedia odpovedať na každú otázku, bola na svete. - založil ruky akoby do modlitby,  predstavujúc si v duchu chuť toho božského nápoja, ale pozrúc dolu, pod svoje nohy vyprskol priam nenávistne. -  Ale už nie je! – pri poslednej vete rázne zmenil tón, farbu aj silu hlasu. – Tí zasratí krpáni, s ktorými by sme nemali veľa roboty,  o ňu prišli, keď ich obor Suttungr uväznil a chcel utopiť v prílive, za to, že boli zodpovední aj za smrť jeho rodičov. Zaplatili mu ňou a ten ju dal strážiť svojej dcérenke Gunnlod. Zjavne tiež obryňa. A ja sa nemienim ponižovať, aby som sa nejakou okľukou  k nej pracne dostával! -

  - Pracne?! Odin to dokázal. – skúsil podpichnuť Loki. – A ešte si aj užil...- uškeril sa.

  - Mňa Odin a jeho ľúbostné pletky nezaujíma! A jeho plán mal výrazné slabiny! Odhliadnuc od tých jeho. Ešte pozabíjať otrokov, to by šlo, ale najať sa sám namiesto nich za otroka a potom za službu škemrať o jediný dúšok?! A aj tak ho nedostať...Nebodaj máš záujem? – zadíval sa do stále vyškerenej Lokiho tváre a tá zhasla. – Jasné, ty nenapraviteľný sukničkár! Ty by si vyčkal, kým ti navŕtam dieročku do skaly a potom šup-šup, premením ťa na hadíka a potom...- preglgol, lebo posledná pasáž, kedy si Odin tri dni užíval sex s Gunnlod mu pripomenula, v akom celibáte žije za posledné desaťročia. Storočia...Ale to sa všetko zmení! Hneď ako opeknie, omladne, získa sily do tej žily...Striaslo ho vzrušením. Potom to už nebude o slabinách. Ba naopak, potom to možno bude práve o "slabinách"! Nepríčetne sa zaškeril.

  - Zabudni! – potrestal hriešne myšlienky svoje aj Lokiho a pristúpil mu ruku zas, aby mu ten blažený úškľabok zmizol z ksichtu definitívne.

  - ...ale, ale... ja mám teda lepší nápad. Nechajme múdrosť tak. Ideme rovno k  prameňu osudu Uroarbrunnru. – skúsil Loki premáhajúc bolesť z nechceného opätkového ukrižovania o palubu.

  - Ale ak nám tam Normy neprezradia, kde nájsť tie jablká, prisahám, že ťa odvlečiem k tretiemu koreňu, čo ho stráži a obhrýza drak Nidhogg a nechám obhrýzať ja teba! – ukončil Rumpel sa skúsil sa vystrieť, ale vlhko a chlad mu nerobili dobre. Jeho opotrebované telo už samo pišťalo po jablkách večnej mladosti a krásy. Tak rýchlo, rýchlo...

domiceli