ŠTVRTÁ...
45. kapitola
Odmäk
...
1.
Emma sa usmievala. Málokedy sa usmievala,
ale po dobre odvedenej práci si svoj úsmev vyslúžila. Predchádzajúca finta
nevyšla, teraz to klaplo. S tváričkami pánboškových kravičiek obaja
vplávali do vlastných svetov a síce by bolo zaujímavé strhávať s nimi
obaly a zízať cez plece...počká si, kým to budú celé reprízovať. Už teraz
ale vedela, že im filmoví kritici dajú po päť hviezdičiek. Jedným z nich
je predsa aj sama.
- Ty, počuj, prečo už Bellu nečakáva ten jej
pred školou? – zarypla Mulan, ovíjajúca desiaty okruh svojho pridlhého farebného
šálu okolo krku a márne sa pri každom kruhu snažila vyhnúť sa paličke
z lízatka, čo jej trčalo z úst.
Áááá...konkurenčná televízna stanica. Rýchlo
reklamu.
- Jej fotrík je na neho alergický. ...že je
starší a Goldov syn k tomu. – vytiahla jej Emma lízatko
a doomotávala ju, aby čím skôr vypadla.
- Ale veď to by mala byť skôr výhodička. Nemyslíš?
Protekcia a tááák... – prebrala svoje lízatko a zatlačila ho do
modrého podnebia.
- Nemyslím a ani ty nemysli! Je to ich vec.
Už máš modrý jazyk aj pery zvonka. – skúsila aspoň zmeniť tému.
- Došľaka. Nech....A prečo má motorku
zaparkovanú u teba pred domom? Prečo nie je v garáži jeho otca ?! –
prevalila modrú kyslú guľu z jedného líca do druhého.
Ide do tuhého.
- Lebo sa tajne stretávajú u mňa! Jasné?!
A nie, že to vyklábosníš celej škole! – zdvihla jej jeden pás šálu
a nabodla na trčiacu paličku, aby jej zakryla ústa.
Radšej opustila vysielací priestor, lebo
Mulan bola schopná vyzvedať aj so zlepenou pusou prekrytou šálom až po oči.
„Nič nie je jasné. Chodím okolo. Motorka tam
je. Aj Neal tam je. Aj Emma tam je. Ale Bella tam nie je...Nikdy...Tu niečo
nesedí...Tu niečo nehrá...Tu niečo lepí...Debilné lízatko, bude samý chlp!...“
2.
Konečne doma. Síce to tu ešte nevonia
ihličím. Zrejme zas len nejaké pichľavé opŕchnuté vetvy našklbe v záhrade
a hodí do vázy na stôl v obývačke, aby mal pocit, že sú Vianoce, ani
pečivom, to sa skočí do supermarketu po hotové, ale teplo a ticho
a pokoj svätý tu už sú.
Zbavil sa bagandží aj vlhkého kabáta. Potom
sa k nemu vrátil.
Z vnútorného vrecka opatrne vybral
darček.
Držal ho v rukách a bolo mu samému
smiešne, že vyzerá ako dohladovaný, uzimený miništrant s oblátkami na
korodujúcom podnose asistujúci velebnosti, zúfalo hľadiaci na to tenké
papierové cesto povystrihované do koliesok, ktoré sa jemu robili od hladu pred
očami. Ťažká služba... Nerád spomínal na tie časy. Rád si spomenul na tú
chvíľu, keď mu ho neisto podala. A znova a znova.
Až teraz sa začínal obávať, čo vôbec nájde
pod vrstvou hodvábneho papiera. Venovanie žiadne. Vizitka žiadna. Pozdrav
žiaden. Možno vo vnútri. Úfal si.
Položil ho na stôl a sadol si. Táto
chvíľa si vyžadovala sústredenie a určitú...Dosť.
Pretrhol šnúrku a rýchlo odstránil dve
vrstvy papiera. Starostlivo balené.
V rukách držal tenký pásik, na vrchu
s kovovým krúžkom, ktorý sa postupne roztváral do vejárika. Každá ďalšia
vrstva bola tmavšia a sýtejšia. Imitácia dreva...zatvoril oči a so smiechom
zaklonil hlavu dozadu, neveriacky v ruke presúvajúc stále tam a späť jednotlivé
vrstvy darčeka. Na zadnej strane pečiatka s IČOm, DIČom... MARCO and
syn. Vzorkovník plávajúcich podláh.
Vybavil sa mu ich nedávny dialóg...
To bude otvárať oči, keď rozbalí ten môj...
Znova sa rozosmial a bolo mu...tak
nejak... Šťastné a veselé...
3.
Otvárala oči. V rozbalenej škatuli umne
ručne zostrojenej tak, aby zvonka vyzerala ako veľká kniha s príhodným
názvom Analytická chémia, ležali v bielom šušťavom papieri dve zlatožlté papuče s obrázkom a nápisom v nejakej
hatlapatlančine, jednoznačne však vyjadrujúce pojem : môj domov.
Vybavil sa jej ich nedávny dialóg...
To bude otvárať oči, keď rozbalí ten môj...
Rozosmiala sa a bolo jej...tak nejak...
Šťastné a veselé...
domiceli
prvá časť vyčarila úsmev na tvári :) druhá a tretia nádhernéééé :) hlavne koniec :) a viete čo som si uvedomila? že asi mame kamaratky muzy lebo aj ja pisem v mojom pribehu o Vianociach :) až nato že vaša chodí ráno a moja naschvál o desiatej večer keď idem buvať :) a potom som hore do pol dvanástej!!! :D krása! :)
OdpovedaťOdstrániťTaká nejaká odmäknutá, ako svedčí názov.:) Bolo to miléé, a celkovo priraďujem k obľúbenejším kapitolkám.:))
OdpovedaťOdstrániťno dobre, presvedčila si ma, aj rozcítená predvianočná môže byť :D v každom prípade prvý odsek bol za mňa úplne najlepší, ale dobre sú ukončené aj tie ostatné :) a darčeky tiež dobre vymyslené :D
OdpovedaťOdstrániť