ŠTVRTÁ
76.
kapitola
Jarná..
1.
- Kúsok odtiaľto som na vás padla prvýkrát. Keď
ste mi ukázali, ako umiera slnko a zapadli do krovia pod skalou spolu s ním.
– prešla mu dlaňou jemne po krku a uložila ich obe na jeho pleciach.
Ukladal si jej
výstupom ešte stále sviežo rumennú tvár zažraným pohľadom do pamäte
a záporne kýval hlavou, šimoriac ju na hánkach polodlhými vlasmi.
- Nie. Mýliš sa. Prvýkrát si mi padla...do oka! Na tej uvrieskanej diskotéke v Králičej
nore. Keď som sa za teba skrýval. – natiahol sa, ale len letmo dosiahol na
pery.
- Tak toto bol potom už môj tretí pád a
štvrtý...- opravila sa, ale viac nestihla rozvinúť svoju teóriu o štvrtých
šanciach, štvrtých vyhadzovoch, pádoch a iných práve štvrtých náhodách
v ich živote, pretože ju dosť drsne prehodil pod seba.
Dopadla do jeho
prešiváku a detailne sa zoznámila s
podložím pod ním. S každým hrbolčekom a vydutým trsom buriny zvlášť...
- ...chcela
si predsa rýchlo prejsť k svojmu štvrtému pádu, ak sa nemýlim?... –
presviedčal ju namiesto ospravedlnenia. - ...len som si dovolil trochu
nestrácať čas. – sklonil sa nad ňu.
Narazené lopatky
síce štípali, až ich musela odlepiť z jeho pritenkej bundy, ktorá nemala
šancu stlmiť náraz, hoci s tým rátal, ale dych jej nevyrazilo. „Pád“ jej
dokonca skôr priniesol na jazyk radikálny protest.
- Vyzerám
snáď ako sumo zápasník?! Máte pocit, že preferujem sado-maso?!...alebo som podľa
vás nepriznanou prívrženkyňou domáceho násilia?!... Ak sa urýchlene ku mne
nezačnete správať, ako ku krehkej dáme, tak ja asi prestanem strácať čas
s vami, pán profesor! – uhla jeho bozku.
Skončil v jej vlasoch. Aj tam bolo dobre.
Ale tie výčitky sa
ho dotkli. Zamrzeli. Hovorila pravdu.
Nedokázal tlmiť svoju sebeckosť ani
v situáciách, akou bola táto, ktorá predpisovala úplne iné, súžitím dvoch pohlaví predpísané platformy
správania sa.
- ...už
chýba len to, aby ste ma zdrapili za vlasy, odvliekli za ne do Dračej jaskyne
tu obďaleč, ako nejaký praveký neandertálec a podľa primitívnych nákresov v nej si splnili
svoju rozmnožovaciu povinnosť! ...- nedala sa zastaviť a vášnivo ďalej
obhajovala svoje právo na nežnosť a romantiku všemožne sa uhýbajúc jeho
pokusom ju umlčať bozkom.
Takmer zbytočne ďalej
prednášala, z celého jej prejavu ho zaujali len niektoré indície. Napríklad: „Fakt sú v jaskyni po
stenách nejaké pikantné obrázky? ...a potom ešte „rozmnožovacia povinnosť“ bolo
v celku zaujímavé slovné spojenie.
- Počúvali
ste ma vôbec?! - zaprela sa mu o hruď.
Waw...Svaly. Vyrysované...a
arašidy...dopadali teraz z dopoly porozopínanej košele na jej brucho.
- A ty už si skončila?! – oponoval naoko
nevinne, očakávajúc za ironický podtón ďalší hysterický záchvat z edície
slovného boja za právo na romantiku.
- Naopak... práve som začala...- zašepkala
tlmene a prešla pomaly smerom k bruchu a zas s podfarbením obdivným
povzdychom späť cez hruď až na plecia a prederúc sa pod košeľou na
ramená a pritláčala všade prekvapená prsty...
Aj cez tričko cítila. Všade svaly...
Stuhol. Zažmurkal. Zoskratoval.
Prudko sa nadvihol a odsadol si bokom.
- ...ty...jedna...-
pridŕžal si smiešne límec košele obranne pred tvárou. - Nevžila si sa nejako do tej úlohy
pravekej strážkyne ohňa?!... Mne sa tá
narážka na neandertálcov a ich matriarchát hneď nepozdávala...že ty si to
s tou jaskyňou myslela vážne?! Ty si schopná ma normálne znásilniť, keby
sa nebránim...- hral preľaknutého.
Zbierala si z brucha arašidy
a hádzala ich znudene po ňom.
- Tak sa vy konečne začnite správať ako
správny chlap – gentleman! Prízvukujem. Zdôrazňujem. Žiadam...- pohrozila mu
prstom.
- Jasné, jasné...hneď idem pre teba natrhať
nejaké tie jarné kvietky...- obzeral sa okolo seba na ponuku miestneho
trávomarketu.
- Vy ste sám „pekný kvietok“... – vzdala to, minula
posledný náboj z arašidovej munície a založiac ruky pod hlavu a zatvoriac
oči, natrčila nielen tvár zubatému
slnku.
Položil jej na viečka dve malé hlavičky
púpav.
- Čo
oko nevidí, srdce nebolí...- zašepkal a vliezol rukou drzo pod jej tričko,
čo sa za hlavu založenými rukami vytiahlo spredu z nohavíc.
domiceli
konečne aspoň trochu významu prečo sa tento fanfik volá "štvrtá". motív o štvorke pekný :) a mierna hádka tiež zlatá :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťčo ja ti viem, táto dvojkapitola mi nejako nesadla...niežeby bola zle napísaná, alebo nemala svoje miesto v príbehu...ale nejako ju necítim...ale to je jedno, lebo aj tak idem ďalej :D
OdpovedaťOdstrániť