ŠTVRTÁ
80.
kapitola
Bohatstvá...
1.
Mal nutkanie sa
zvrtnúť a potom prišlo ďalšie, vybaviť to rýchlo. Nevydalo. Rozhovor začal
skôr, ako sa vôbec zorientoval. Narazil na ňu vo dverách.
Rovnako
naštartovaní, nervózni, nevyrovnaní. Dvaja dospeláci, ktorým koža začínala byť
pritesná a na inú nemali nárok.
- Čo tu ty vlastne robíš?! Práve som na ceste
k tebe, aby som si vyzdvihla Henryho. Včera sa mu ústa nezatvorili
a každé tretie slovo bolo Gold, Gold, Gold!...Počaroval si mu?! Ja si
vyprosujem...– spustila spŕšku výčitiek, ale snažila sa byť nad vecou a
diplomatická.
- Henry nie je u mňa...- pokúšal sa ju
zastaviť. – Regina, upokoj sa, vypočuj
ma... –
Oči sa jej zúžili, sako s kabelkou
prehodila z jednej ruky do druhej a zas späť.
- Pozhovárame sa.
Konečne... Po rokoch. Ja nebudem štekať a ty ma nedoškriabeš výčitkami,
platí?! – povedal ku podivu pokojne, ale rozhodne.
Bola na tom psychicky rozkolísanejšie
a nevyrovnanosť jej uberala na ráznosti a radikálnosti, na ktorých si
zakladala a vsugerovala si ich do každej bunky tak dokonale, že sa niekedy
bála aj sama seba.
Mlčky ho pozvala, usadila, pohostila.
Sedia
v kuchyni za jedným stolom, miešajú horúci nápoj, jablčná vôňa
prešpikovaná škoricou pripomína vlastné detstvá. A stále mlčia.
- Je s ňou? –
cinkla lyžičkou o sklo.
- S nimi. –
popozeral sa po stole a nenájduc med, pokojne vstal a obslúžil sa
sám.
Nič sa tu za tie roky nezmenilo. Stál
v skrinke vedľa škatuliek s čajmi. Ani tie sa nezmenili. Na
chudnutie, na nervozitu, na pokojný spánok. Zelený, medovka, ľubovník...
Žltkastý prúd tiekol spomalene do nápoja
a ukladal sa vo vlnkách na dne medzi kúsky horúcou vodou nabobtnávaných sušených
jabĺčok.
- Mali by sme sa
s tým všetkým zmieriť. – zaváhal, či oblizne lyžičku, ako to máva vo zvyku
doma, alebo ju dá obliznúť jej, ako...kedysi.
Vzdal obe možnosti.
- Čo z toho,
ale budem mať ja?! – zamračene nahla k nemu ustaranú tvár.
- Chápem, máš pocit,
že ťaháš za kratší koniec.- oprel sa.
- A nie?! –
zopakovala jeho pohyb a skrížila obranne ruky na hrudi.
Prikývol najskôr súhlasne, potom záporne.
Pousmial sa. Odpil z nápoja
a zatvoril oči. Počul zas smiech...nadšenie...slová uznania. Plány do
budúcnosti.
- Myslela som si, že
to bude navždy. – vyslovila nahlas, vyberúc z hladiny svojho čaju malú
šupinu z jadierka jablka a odfrkla ju z bruška ukazováka na stôl.
- Nič nie je navždy,
drahá. Ty, ani ja, ani my... Henry len pre teba. Neal len pre mňa...a čo ťa
poteší, ani Henry len pre Emmu. Tých desať rokov z jeho života mu už nikto
z hlavy nevymaže...- ľutoval, že neoblizol tú lyžičku. Čaj bol horký.
- ...jedenásť. –
opravila ho.
Pomykal hlavou.
Jasné. Posledné slovo. Akoby to mohla vydržať...
- Ani ty ani ja nie
sme schopní robiť kompromisy...možno preto nám to vtedy nevyšlo. Hľadal som
náhradu za Neala, ty zmysel života. Zničili sme pritom zopár ďalších životov,
alebo aspoň ich presunuli na iné koľaje, než mali namierené. Je len spravodlivé
teraz za to trochu...zaplatiť. – pridal sarkazmus.
- Ale prečo mám
pocit, že všetko ide len a len z mojej peňaženky?! ...že všetko
platím len ja?! ...za všetko platím len ja?! – pozrela na neho prísne.
- Ak sa Emma dozvie
pravdu...o adopcii...je dosť možné...že ja nebudem mať dosť „peňazí“...-
odpovedal jej tajomne. – Ani ty nevieš, ako som...Nechajme to tak... Nechaj ma
ešte chvíľu žiť v ilúzii, že sme rodina. Ja som Henryho starý otec, že má
dve milujúce matky a otca...Ostatné nechajme na čas... Prosím, Regina. –
chytil ju za ruky objímajúce pohár s chladnúcim nápojom.
Sklopila oči.
- To bude
výchova...- vážne sa zamyslela.
- Prečo?! Ber to s nadhľadom.
My starší, skúsenejší a rozvážnejší budeme zodpovední za morálny rozvoj jeho
osobnosti a Emma s Nealom...povedzme... za radostné detstvo plné
zábavy. – zámerne zveličoval.
- Nečakaj, že ti
kúpim guličkovku! ...morálny vychovávateľ... – pozrela zboku.
- Nemusíš. Už som
písal Ježiškovi. – kývol rukou a založil ich obe za hlavu spokojne sa oprúc
o opierku stoličky.
Rozhojdal sa.
domiceli
...Tak a to bola posledná kapitola môjho fanfiku ŠTVRTÁ...
...Školský rok síce na tejto škole ešte nekončí, ale ten môj o chvíľu začne, takže na ďalšie časti nebude čas...
...Ďakujem všetkým, ktorí ste to prečítali. Potešia ma nejaké tie komentáre, názory, postrehy, výhrady... ak sa Vám bude chcieť písať...
Majte sa...
:-)
a ešte jedna krásna Robertova fotka...
čo? koniec? nie :( ale bol to krásny fanfik :) časom sa zapáčil aj mne :)) a malý detailik o platení pekný :) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťPS: dúfam že čoskoro bude ďalší fanfik ;) teším sa :)
Nielen Gold mal chuť vyletieť z kože, ale aj ja. Nemám rád konce. Ale oceňujem dobré konce. Tak snáď niekedy v inom časopriestore, na inej morfogenetickej vlne, s rovnakým sexidolom... :)
OdpovedaťOdstrániťP.S.
OdpovedaťOdstrániťUž som!
Aaa sme na konci.:) Poobedie zabité čítaním fanfiku hádam stojí za to!:D Okej, to moje nezmierenie už spomínať nejdem, páči sa mi tento otvorený koniec.:) Inak ma to celkovo tak vtrhlo, najviac sa mi páčilo asi to obdobie okolo Vianoc, celkovo nemám niečo veľké kritizovať.:) Dobre ste zakomponovali seriál s prostredím gympla, a všetko okolo toho.:))
OdpovedaťOdstrániťvlastne ozaj, ja som aj zabudla, že tu vtedy skončila prvá časť :D na Reginovskej kapitole? prečo? :D ale to nevadí, ja idem ďalej, lebo si sa našťastie rozhodla pre pokračovanie :)
OdpovedaťOdstrániťhttps://anazuz1.blogspot.com/2014/02/mr-gold-stvrta-ii-81-kapitola-zmurkana.html
OdpovedaťOdstrániť