Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 61. kapitola ...A KYSELINY

ŠTVRTÁ...

61. kapitola

...a kyseliny

1.

   Lomoz pred dverami a následne na medzichodbičke zaregistrovali, až keď do izby vošla Emma a sotilo ju späť.

  - Teda už som všeličo videla, koňa cúvať, hada grcať, ale písať si domáce úlohy a sedieť pritom profesorovi na kolenách, je aj pre mňa silná káva...- s hrôzou opísala obraz, čo jej vydul očné bielka. – Už aj z neho zlez ! ...je tu Henry a chalanmi! Si zabudla, že ako zástupca školskej rady mám na starosti  „Na tri krále“ chodenie tých darebákov a otravovanie ľudí po mestečku s láskavým požehnaním matky predstavenej?! – šepkala narýchlo  kontrolujúc, či je všetko patrične pozapínané a nevykasané.

  Pod ruku sa jej však už pretláčal prvý z výsostí August, ktorému papierovú korunu automaticky zatlačilo cez oči, ale obratnejší  Henry zachytil, aj čo nemal.

  Emma len prekrížila ruky na prsiach a natrčila ucho, ako sa z toho Gold s Bellou teraz dostanú. Tretí z veličenstiev sa zakopŕcol a skončil skoro až oproti v jedličke, dopomôžuc jej dovyzliekať zo seba posledné zvyšky ihličia. Veď na Tri krále sa mala odstrojovať tak či tak...

  Gold nestratil duchaprítomnosť.

  - Bella, mi práve ukazovala, ako... keď bola malá, sedávala Mikulášovi na kolenách a recitovala mu básničky.- zažal však totálne priblblo.

  - To si vyprávajte tomu, čo seno žerie, pán profesor. Pozrite, ja som tiež chlap, mňa už neobľafnete. A keď nám za vinšovačku pridáte pár eur navyše, ja osobne obľafnem hentoho trapka s korunou cez oči aj toho malého, čo sa vám pasie pod jedličkou. Sme dohodnutí?! – vyriešil vec svojsky Henry a skopíroval rovnaký postoj ako jeho mama.

  -  Začnite...- sklonila sa zhrozená Emma.

- Pánboh daj …oné… vždy veselý, vždy veselý,

najprv pánu hospodárovi, potom tiež i gazdinke,

i čeliadke vždy jeho milej… – pozrel na Emmu a zaškeril sa potmehúdsky.

- My sme tri králi z perzskej zemi,

prišli sme medzi tento ľud sprostý…oné…prostý,

Keď sme sa my vedno zišli,

buďme, že my jednej mysli,

jednu pieseň zaspievajme,

jeden tanec zatancujme.

…a oferu nám dajte. A basta.  Emma vypadnime, mňa už to nebaví…-

 - No, tomu sa povie romantika. Až mi slza vybehla. – pokýval uznanlivo hlavou Gold a zúrivo premýšľal,  kedy dal Emme kľúče od domu a prečo vôbec.
  Medzitým Henry robil podrobnú obhliadku miesta činu na základe dôkladných vedomostí z hodín regionálnej výchovy. A veselo džubal majiteľa hospodárstva.

 - Ako to, že nemáte na stole horiacu sviečku a klobásu a strukoviny a tú onú… tri hrste ľanovej priadze…- obzeral sa zvedavo po stole s rozhádzanými papiermi plnými kadejakých haky-bakov.

 - A čo som ja nejaký Rumpelstiltskin ?! – oprel sa s hrmotom o opierku Gold nad Henryho zvláštnymi požiadavkami. – Vyzerám tak snáď?! – pozrel na Bellu s Emmou a s hrôzou zistil, že obe súhlasne prikyvujú.

- Dobre dámy, tak toto vám vrátim, aj s úrokami…- šmaril pero na stôl a vstal, dolujúc v zadnom vrecku peňaženku. – Ľanovú priadzu síce nemám, slamu na zlato meniť ešte neviem, dúfam, že ti budú stačiť dve eurá. – mrmlal a vyberal drobáky.

  - Pre každého?... Aj tak ste skupáň, pán profesor. Nie ste vy pôvodom Škót?... mi tak pripadáte…- nenechával kráľ Henry na ňom nitku suchú.

  Emma len bezradne dvihla plecia dajúc jasne najavo, že s jeho výchovou zatiaľ nemá nič spoločné…keby hej…skončí to asi ešte ďaleko horšie. A drahšie.

  - Takže sme dohodnutí, pán professor… Zariadim, že títo dvaja akože nevideli, ako vás Bella šteklí vzadu na krku pod košeľou, ani, že vy ste mali ruku pod jej sukňou…OK? - zopakoval Henry body dohody na plné pecky.

  -  Nemal som tam ruku ! – zhrozil sa Gold.

 - …možno ešte nie, ale mali by ste, keby neprídeme. – zakýval kráľ aj za ostatných a tlačil kumpánov von z obývačky.

  - Toto nie je hodinový hotel, pán professor. Na toto si nezvykajte…- naložila mu aj Emma, ako on jej nedávno.

  - Počula si to? Ty sa ma ani nezastaneš?! – naklonil sa nešťastne k Belle.

  - So mnou ste sa už predsa vyspal, hodinu...možno aj dve...čo ja môžem… - balila si svoje papiere a zošity z chémie s vedomím, že väčšina ľudí síce má fotografickú pamäť, ale jej k nej asi zabudli do hlavy založiť film.

   Z chémie za dnešok nepochopila vôbec nič. Okrem skonštatovania, že jednotlivé prvky tvoriace túto rodinu sú stopercentne zlučiteľné s jej predstavou rodiny, neberúc do úvahy ani ohľad na rozdielne vlastnosti izotopov, ani alotropné modifikácie niektorých prvkov.

  Rodina. A basta!

domiceli