ŠTVRTÁ...
58. kapitola
Identická
...
1.
Počula klopkanie. Nech. O to rýchlejšie
krkvala košieľku a napchávala do papierovej tašky, hoci najradšej by ju
oblúkom prehodila rovno do odpadkového koša v kúpeľni.
A keď spoza dverí začula Emmin hlas, vzdychla
ešte nešťastnejšie. Takže ani teraz to nie je on. Zbytočný truc.
Vytiahla si rifle trochu vyššie a ledva
zatlačila vnútorné vrecká, aby netrčali von...Vianočné koláčiky. ..zaprotestoval gombík s gumičkou, čo
pridŕžala zips, aby sa nerozopínal.
- Konečne, tá pohovka vo vestibule je
príšerne nepohodlná. – pokrútila hlavou a čakala, že niečo zapraská,
popuká. Nič. Mladé telo, je mladé telo.
- Uleteli ti včely, Bella? – pozrela jej
zblízka do očí.
Uplakané.
„Tak z ktorého konca začať. Rovno, obkľukou,
dobrými správami, s humorom....“ váhala Emma. Medzitým ju predbehla.
- ...ani sa ma neopýtaš...ako bolo?! – atakovala
ju protiotázkou, ale takmer ju nebolo počuť.
Takže s humorom...
- To viem celkom presne.- priložila si dlaň
na čelo, ako pokútna veštica. – Vidím...vidím...Natiahla si sa večer cez celé
posteľové letisko. Zvonka dopadal svit mesiaca a bielil ti pokožku,
odhodlane preskakujúc kopčeky husej kože...- prednášala pateticky so
zažmúrenými očami plavne tancujúc po izbe. - ...noc sa prevaľovala
s tebou, kým ti pán Morfeus, či ako sa ten tĺk z mytológie volá, čo
má v kompetencii spánok... –
- Hypnos. Morfeus bol až jeho syn... –
opravila ju.
Zbytočne. Meno, nemeno, koncepciu mala jasnú.
- ...nepritlačil svojimi bozkami viečka
a ty si sa ponorila do hladiny alfa, alebo beta, alebo do inej, kde
vysielali erotický thriller v hlavných úlohách tipujem s Carlyle a De
Ravinovou...Mýlim sa?! – objala kamarátku, ktorá jej ódu na blbú noc ledva
ustála. – Prepáč, Bella. Viem, že tu nebol... – pohladila ju po vlasoch.
- Vieš? ...Odkiaľ?...A vieš aj
o tom...že bol s nejakou ženou?...Celú noc... Ráno som ho videla...na
balkóne, polonahého... mal červený rúž stále odtlačený na líci... – takmer fňukala.
- Viem, som predsa jasnovidka....Bola to fakt
krásna žena, blondínka, s jasnými očami, asi tridsiatnička, štýlovo
nahodená a ešte ráno boli spolu ruka v ruke pred recepciou.... Recepčná ti
to môže dosvedčiť, ak si myslíš, že si
z teba strieľam....- trochu nemiestne žartovala a kútikmi úst jej kmitalo,
hoci v Belle sa už zrútili všetky vrchné poschodia jej romantického
iluzórneho ružového mrakodrapu.
Odtiahla sa, utrela oči.
- Verím ti...Ty...si to videla, keď si sa
vracala?...- pýtala sa smutne.
- Na vlastné oči! Prisahám. Takto sa mu hodila
okolo krkov a takto ho bozkala na líce, až to cmuklo a čašníkovi skoro
vypadla káva, čo im niesol ! – vrhla sa na Bellu a nacapila aj jej svoj,
podľa predavačky nezboskateľný rúž, čo už mala pootláčaný všade po
oblečení, na líce a pritiahla ju
k zrkadlu, aby sa videla.
- No, asi takto vyzeral ráno na tom balkóne...-
stále nedochádzalo úbohej Belle.
- Dievča, dievča...z teba je normálna
polcolová trubka, sa mi tak vidí. Asi ti Golda zatrhnem, lebo zdementievaš zo
dňa na deň viac. – krútila nad jej zúfalým ksichtom s doplaču vykrútenými
kútikmi rozjašená Emma.
- Myslíš si , že som trápna? – žmurkala oboma
očami naraz a snažila sa zotrieť si značku z líca. Dosť márne...
Emma bola na rozpakoch. Snáď ju priveľmi
nezranila...To by ju mrzelo.
- Zabijem ťa ! – vyrazila náhle so smiechom
Bella s nastraženými nechtami a zvalila Emmu cez sedačku, zahádžuc ju vankúšmi.. – Strieľať si
z najlepšej priateľky... – šteklila ju, kde zasiahla.
- Milosť ! Priznávam sa dobrovoľne, neodolala
som!... Musela som to urobiť...Bol božský...úžasný...neodolateľný...- skúšala
sa Emma slovne brániť medzi salvami výskotu a smiechu.
Buchot a dosť nejasné výkriky spoza
steny doliehali k jeho ušiam a zneisteli ho.
Bijú sa?! Vážne?!...
Cez vlastný hurhaj, čo spôsobovali, počuli
búchanie na dvere, až keď sa ozvalo po
tretíkrát a nástojčivejšie.
Zmeraveli.
-
Susedia ! ...Je pol siedmej ráno... – zašepkala Bella.
- Sused... – zmenila Emma číslo. – Zrejme
pochopil, že ti vysvetľujem tú jeho pečiatku na líci...- zasmiala sa ešte do
vankúša.
- Budeme za trafené obidve. – skonštatovala aj Bella.
- Mne je to fuk, ja s ním nespávam a ani
nemienim. Stačil mi ten jeden bozk, za tie papiere od Nottinghama... a ty
si to s ním vyžehľuj, ako chceš...- mykla Emma plecom.
A schytala ďalšiu dávku vankúšov do hlavy.
Zastavil ich až prevrhnutý stolík, keď sa doň
obe z úzkej pohovky skotúľali, zmetúc z neho všetko, čo na ňom
bolo.
Klopkanie sa ozvalo ešte zúrivejšie.
- Stalo sa niečo?! - skúsil Gold potrmácať kľučkou.
- Všetko v poriadku, pán profesor. To len Emme práve odpadol kameň
zo srdca, že ste to všetko tak dobre pre ňu vybavili. – zavolala do ticha
Bella, vyberajúc si pout-pouri pôvodne hovejúce si v miske na stole, z vlasov.
- A Belle tiež jeden, že ste jej láskavo
dovolili zostať ďalšie týždne a možno aj mesiace pannou ! – vybľafla Emma.
- To si nemusela. – povedala Bella vážne.
- Prepáč...slová, šípy, Boh...- zamrzelo
Emmu. – Ale, na druhej strane. Ty si nespala túto noc a on tak ľahko
nezaspí tie ďalšie...To ti ručím...- prikyvovala si svetaznalecky.
- ...keď myslíš... – zdvihla Bella hrdo bradu
smerom k dverám.
Chyžná,
čo práve prechádzala s kopou prádla okolo a náhodne, ale
dobre, počula Emminu poslednú vetu, si ho premerala od hlavy k pätám a radšej
sa poponáhľala zmiznúť z chodby.
domiceli
tak ja Vás vychválim, že ste sa naučili písať konce a Vy pokazíte dva za sebou? :) ale hlavne že nie až tak veľmi :) a "erotický thriller v hlavných úlohách tipujem s Carlyle a De Ravinovou". tento detailik som si všimla :) reagujem :)) krása! :)
OdpovedaťOdstrániťpolcolová, ale skvelá :D strašne sa mi páči, ako sa "pobili" a poprepadali cez nábytok a Gold je chudák celý vyplašený :D nechápem ale, čo je zlé na tom konci, mne sa mega páčil a hlavne pobavil :D
OdpovedaťOdstrániť