Mr. Gold ŠTVRTÁ ... 54. kapitola SCESTNÁ

ŠTVRTÁ

54. kapitola

Scestná...

1.

 Autobusová stanica vykrikuje rozbesnenými pubertiakmi, smrdí vyvráteným pivom. Krčma s honosným názvom Staničné minútky ŽLTÝ BALÓNIK je už vysvietená, normálne počuť prskanie včerajšieho oleja na vysmážanie.

  Zo staničného ampliónu sa medzi chrsss, prsss tlačí monotónne ranné zamyslenie sa, či dokonca kázeň, lebo ktosi kompetentný zabudol preladiť stanicu na nič nehovoriacu hudbu. Mladý kňaz s umelo nacvičeným pátosom nerušene chrsss, prsss rozjíma nad akýmsi putovaním.

  Do stávkovej kancelárie zalieza dlhovlasý chlap, kým jeho komplic ohrieva tvrdým chlastom zasmažené pivo.

  Dedko o paličke s bielym fľakom cez celý lakeť meria stanicu sem a tam. Motá sa. Chvíľu vonku, chvíľu vnútri.

  Dispečeri občas vylezú na WC a zalezú späť do svojej kancelárie.

  Pani pri záchodoch štrikuje.

  A nikto nemá najmenší záujem o to, čo robí.

   - Emma ! – vyslovil nehnevane, keď ju uvidel vyparádenú postávať pred stánkom s časopismi. – Dúfam, že to po pár minútach samovoľne opadne... inak ti odtrhnem tú tvoju peknú kučeravú hlavu! Čo to má znamenať ?! ...Nejdeme na módnu prehliadku, máš pôsobiť ako vzorná študentka. Očakáva sa maximálne vojenský vrkoč, poblednutá tvár a tie tvoje hnusné okuliare s čiernym rámom! Asi som mal zvoliť vlak, tam sú aspoň toalety, kde by si mohla zlízať tú krikľavú patlaninu z tváre! Takto chceš zapôsobiť na prednostu krajského školského úradu?...- rozčuľoval sa očividne niečím vytočený už od rána.

  - Prepáčte, na ktorú z tých otázok mám odpovedať najskôr?..nejako som sa stratila...- pretierala si peru o peru a v bočnom tónovanom skle autobusu kontrolovala, či je to ozaj také hrozné.

  - Ja teba stratím!...alebo napchám rovno do batožinového priestoru, aby som sa za tie dve hodiny cesty stihol trochu upokojiť! – tlačil prsty do dlaní pripravený vraziť päsť do plechu vedľa seba.

  - Tak to mám pre vás tabletku na ukľudnenie. Dokonale antistresovú. – mykla hlavou smerom dozadu. – Budete celú cestu krotký ako baránok, pán Gold. Beriem ju len kvôli tomuto prípadu....Viem, aké má na vás účinky...– zaškerila sa s naozaj trochu priodvážne namaľovanými ústami.

  Gong, čo práve zaznel, aby oznámil príchod  ďalšej medzimestskej linky, akoby ho udrel rovno do hlavy.

- Povedz, prosím, že ťa len prišla vyprevadiť...- pozeral zúfalo na v minisukni natiahnutú Bellu s hlavou v okienku trafiky márne presviedčajúcu predavačku, že ten a ten časopis ešte má.

  - Nie, ide s vami... Teda s nami. – žmurkla odvážne.

   - Prestaň mi, láskavo,  organizovať môj súkromný život. – precedil nespúšťajúc rozvlnené volány z očí.

   - Ja ho neorganizujem vám, ja ho vypĺňam svojej najlepšej priateľke. Ideme na povianočné výpredaje...aby sme sa vám páčili...počas písomných, aj počas ústnych...- našpúlila pery a medzi prstami pošúchala o klopu bundy pripnutú zelenú stužku.

   - ...len aby si sa k tým skúškam vôbec dopracovalo, dievča. – vzdychol a ešte raz prešiel po celom obvode stále z vnútra okienka trčiacej sukne nakloniac hlavu do strany, či neuvidí aj pod ňu.

  - Pán profesor, sústreďte sa! ..sotila do neho Emma, že je na rade pýtať si od šoféra lístok.

  - Sústreďujem sa, sústreďujem...- vchádzal dnu so stále vyvrátenou hlavou.

2.

   Stromy so zdvihnutými kostrami krinolín s jednou nohou v priekopách a telom nahnutým do polí, aby sa chránili pred priodvážnymi dotykmi nákladiakov a kamiónov kývali cestujúcim zasrienenými prstami a mihali sa šialene pred očami, ktoré už nudili beznádejne biele lány v pozadí, opticky sa pohybujúce naopak mľandravo a ležérne.

  Z konca sveta je aj cesta nudná a monotónna.

  Zdala sa jej dvojnásobne.

  Sedela sama a tí dvaja  rozoberali nejaké hlúpe formality a časové údaje a vôbec.

  Nezačína to vôbec dobre.

3.

  Stromy vystriedali priemyselné parky a ošumelé predmestia vo farbách čľapkanice pod nohami a jej nálady. Autobus zapískal, zasyčal, spomalene otvoril predné dvere a vypľúval dokrčených pasažierov.

  Nestúpila ešte ani na prvý schodík, natiahla sa k nej zdola ruka a jeho pohľad.

Lačno schytil bojazlivo podávanú dlaň a viac nepustil.

Drží ju za ruku.

On ju normálne drží za ruku! Idú spolu. Ako pár...

Vytlačili sa zo stanice. Jednou rukou zvládol z automatu kúpiť lístky na MHD, aj vysvetliť Emme dnešnú predbežnú trasu na plexisklovej mape zastávky.

  S ňou sa rozprával len nenápadnými dotykmi prstov, čo zvierali jej zvlhnutú dlaň.

  - Dáme raňajky alebo chcete najskôr zrujnovať svoje vreckové v nejakom nákupnom centre? - preskakoval pohľadom z mapy na hodinky.

    - Raňajky. – skúsila Bella.

    - Centrum. – rozhodla  Emma.

  - Ok, raňajky v centre. Ide nám bus, dámy. Pozývam vás. – zrušil ich obe a pozeral len na Bellu rozprávajúc ďalej  svojimi prstami.

domiceli