Mr Gold ŠTVRTÁ... 47. kapitola SVETIELKA

ŠTVRTÁ...

47. kapitola

Svetielka ...

1.

   Zabudol si šál a nevzal rukavice. Mráz ho drzo ošacoval a ukradol aj posledné zvyšky tepla,  len čo vyšiel z chodníka na hlavnú. Ten punč bude asi lepším riešením, ako sa vrátiť domov.

   Domov. Konečne mu toto slovo začalo evokovať aj niečo navyše. 

  A ten stromček ho potešil. Nemohol povedať, že nie. Aj tamtí dvaja opŕchutí anjeli s dychom volajúcim po žuvačke. 

  Ale potreboval byť sám. Teda rád by bol tiež vo dvojici, ale...

  ...vlastne v celku pekný deň. Veľmi pekný deň. Mäkký. Kúpi nejaké ozdoby, možno aj svetielka a prinesie koláčiky. Keď ich šupnú do mikrovlnky, bude aj vôňa. Domov...

  Z námestia doliehali vianočné odrhovačky, po kandelábroch sa rozplazili svetielka a ďalšie rozveseľovali inak strohé a smutné námestíčko, teraz plné osvietených tvárí a tváričiek dožadujúcich sa sladkostí a predčasných darčekov. Zbožňoval predčasné darčeky...

  Vnoril hlavu do goliera a ruky takmer po lakte do kabáta a nezáväzne pozoroval šum. 

  A šum spozoroval jeho.

  - Pán profesor! – ozvalo sa od stánkov. – Pravda si s nami dáte po punči?! Pravý, vianočný! Taký je iba raz do roka! Nebojte, to je len slabý riťolep, z toho sa vám nenacápeme...-vykrikovala naňho Ruby a volala plastovým pohárikom, z ktorého čosi vyčľapkávalo.

  Účinky riťolepu už u neho doma vytrhávajú ihličie z koberca...aspoň v to dúfal. Tajne. Asi aj márne.

  Vo farebnom hlúčiku stojí výkvet jeho triedy. Keď výkvet, tak výkvet. Bola medzi nimi. V modrom krátkom kabáte s jemným  penovým šálom okolo krku.

  Zneistel. Cúvla.

  Zneistela. Cúvol.

  - Chycte si to, konečne, lebo mi to dopáli škraňu. – precedila Ruby medzi zatnuté zuby, nesúc v oboch rukách po plastovom poháriku a v zuboch sa jej hojdal tiež jeden. Vidno, že pracuje v babkinom bistre, i keď práve táto forma roznášky je naozaj neštandardná.

  Prijal korením voňajúci nápoj a teplo, čo mu ohrialo ruku bolo skoro identické ako to, čo sa mu začalo rozlievať po útrobách skôr, než si dal vôbec prvý hlt.

  Nuž čo, že by sa naťapkal  so svojimi žiakmi? Žiačkami...

  - A čo vy tu?  Ešte som vás nikdy nevidela takto verejne medzi ľuďmi...- štrngla si s ním Ashley snažiac sa trafiť jeho plasťák a neobliať ho svojím.

  - Ešte nikdy neboli vianočné trhy v tomto meste s inváziou mojich žiačok. Prišiel som vás skontrolovať... Či máte vreckovky, šály, čiapky, svetre...- pozrel na Bellu. - ...a samozrejme občianky a doprovod  rodičov. – uzavrel  a uchlipol z horúceho nápoja.

  Zarosili sa mu oči.

  - Choďte do hája! – potriasla Ruby hlavou s rozsvietila sa jej na nej dedomrázovská čiapka po celom obvode.

  - To som čítal v jednom blogu na internete. – pozastavil sa nad slovným spojením.

  - Vy viete používať internet? – natiahla hlavu Mulan.

  - Ty už nepi, dievča. Kde to žiješ? Čo sme v stredoveku? Dnes už každý s každým toto...oné...- hľadala Ruby slušné slová, je tu predsa ich profesor.

  - Presne. Takto isto to znelo. – snažil sa ju zachrániť.

  Nepochopila.

- A čo vlastne čítate, keď čítate. Vraveli ste, že čítate....- zapojila sa zas duchaneprítomne Ashley, márne prevracajúc prázdny pohárik, čo medzi rečou zas vyschol.

  - Mám taký obľúbený blog. Je to vlastne amatérsky fan fiction na ten americký seriál Once Upon a Time... Taká oddychovka...Občas sú tam dobré hlody...- strácal pointu.

  - Tvrďas Gold a rozprávky?! – otvorila ústa, ešte stále zvnútra modré, Mulan dokorán.

  Pozrel sa do tých modrých úst a bolo mu jasné, že odpovedať nemusí. Aj tak mu to neuveria. Žiadna. Alebo skoro žiadna.

  Nesmiala sa. Usmievala sa.

  Zmäkol.

  Čas na ústup.

  - Prepáčte, dámy, ďakujem za pozvanie, ale musím ešte nakúpiť nejaké  koláče, girlandy a ozdoby, doma mi skapína od hladu vianočný stromček...Porúčam sa. – nadvihol ešte raz svoj pohárik na zdravie a snažil sa splynúť s davom.

  Nespustila ho z očí.

  Pohla sa nenápadne...

  - Už môžete vyliezť. Odišli...na hlavnej tribúne začína koncert, majú inú robotu...- kreslila špičkou topánky ryhy do snehu a rozprávala si popod nos. Nepozrela jeho smerom.

  Spoza dvoch stánkov sa vynoril s obláčikom pary pred ústami a s rukami zas po lakte v kabáte.

  - A ty nejdeš? ...na koncert? Nevyzerajú na "pučmidrátov"... – skúsil banalitou.

  - Prišlo mi ľúto toho vášho umierajúceho stromčeka. Videla som ho odchádzať asi  pred hodinou z trhov a hoci ho statočne podopierali dvaja dobrovoľní samaritáni, vyzeral naozaj biedne ... taký uzimený a hladný. Normálne sa tackal...Pomôžem vám s tými ozdobami a koláčikmi? -  ukázala na stánky.

   - Kde zas trčí Bella? Nielenže si s nami nedá do sosáku, ešte sa mi furt stráca...- obzerala sa bezhlavo Ashley, lebo čiapku mala stiahnutú už cez oči.

  Hlavne, že jej na vrchu hlavy blikali čertovské rožky. Trochu si pomýlila Mikuláša s Dedom Mrázom.

  - Zachovaj paniku. Hen... debatuje s budúcim svokrom. – preložila jej Ruby lem čiapky vyššie na čelo a viac sa nestarala. Hudobníci už ladili. V tejto kose márne.

  - A svokrovia hladkajú po líci? – zažmurkala, neveriacky posunúc čiapku ešte vyššie, ale nikto si ju nevšímal.

  Mrzelo ho, že sa uhla.. Bol to len taký mimovoľný pohyb. Nebolo za tým nič konkrétne. Konkrétna však bola jej tiež mimovoľná reakcia...

  Mrzelo ju...že sa uhla.

domiceli