OUAT - Pristrihnuté krídla II. - 26. kapitola

OUAT

26. kapitola

pristrihnuté

krídla 2.

Z večera na veži...

  

   Nepohol sa z miesta. Nie preto, že sedí na rozmočenej lavičke a domov si odnesie zelené prúžky-stužky bývalého náteru, ako vyschnutý symbol mladosti, skôr preto, že má vek starého mládenca a sedí tu sám. Nič nevyšlo.V živote, ani v stredu.

  Ronia sa odmietla pohnúť z bytu. Z jeho bytu, staromládeneckého, ale keby tam býva sám, tak...Tak?  Emma sa odmietla vrátiť a zavadzať. Emilie odmietala všetko. Nedvíha mobil, zatajuje sa v službe. Pár dní vákua a skoro má pocit, že skysne, aj keď jeho život neobsahuje absolútne nijakú kultúru.

  Z jogurtoidných myšlienok ho vyrušil klopot podpätkov. Jedine jedna žena vedela klopotať aj teniskami.

  - Lezieš mi do kapusty? - odtajnil sa, keď ho obišla bez povšimnutia.

Zastala, kolíšúc sa na obrubníku. Otočila sa mu chrbtom, smerom k hlavnej ceste, akoby poctivo sondovala, že zo žiadnej strany nejde nijaký povoz. Na každej zo strán mu venovala nejaké to cez zuby precedené slovo.

  - Tvár sa, že ma nevidíš. Choď domov. - pohla sa radšej k neďalekému prechodu pre chodcov.

  Takému vrelému pozvaniu sa nedá odolať.

  Oprášil zadok, strčil ruky vysoko do vreciek bundy a pustil sa po jej stopách. Čo tam po tom, že mu vtedy ráno povedala, ba, ona ho normálne poprosila, aby dal od Emily ruky preč. Prečo teda kráča k jej lekárni? Prečo nemôže aj on?

  Vidiac, že ju neuposlúchol, zabočila Emma do lokálu vedľa lekárne. BarBar. Už len ten názov. Iste loch kindergangov, zhulených piatich statočných násťročných z polky nájdenej cigarety a pivo pančované energeťákom.

  Čakala za dverami, pod schodmi, aby ho pritlačila k smradľavej, plesňou už zakvitnutej stene, vyslúžiac si obdivný popisk dvoch zmaľovaných šťánd vo dverách s postavičkou dievčatka na nočníčku s vyškrabkaným kosoštvorcom. Krčmár bude pedofil.

  - Zavrite dvere a huby, zhrdzavejú vám strojčeky! - poslala ich oproti do dymu lokálu, pridŕžajúc si ho predlaktím pod krkom.

  - Vraveli, že máš ísť vyložiť svoje oko do misy tu vedľa, ...alebo som zle počul?! - skúsil do spisovného jazyka preložiť poznámku menšej z nich, ale schytal rovnaký odkaz od Emmy pre svoje očko. V pôvodnom znení, bez tituliek a eufemizmov.

  Zhodli sa však, že práve tam budú mať väčšie súkromie, ako tu, v medzichodbičke, kde väčšina štamgastov chodí po dúšok vzduchu a istotu, že pred krámom práve nezaparkoval niečí fotrík, prípadne nabudení mestskí poliši.

  Sklopila dekel a vyštverala sa k malému okienku. Celkom fajn výhľad. Opretá o stenu, len ho trochu priklopila popraskaným sklom, aby ju zvonka nebolo vidno. Pokiaľ sa nesvieti, všetko je ok. Vtiahol k nej do kabínky a zavrel za sebou plechové dvere. Radšej sa neopieral. Miestne ornamentálne umenie ho skôr iritovalo.

   - Máš pravdu, vegetil som už dlho. Takže...? -

  Zagánila naňho.

  - Ak si myslíš, že ťa zasvätím do môjho prípadu, tak si zopakuj, čo povedali tie žaby. Vyser si oko, kámo! Do tohto nepôjdeš! Už len preto, že si osobne zainteresovaný! Tebe nestačí raz povedať, aby si si dal od nej odpich?! Nemám ako vysvetliť vedeniu, prečo ťa videli pred jej domom, prečo si jej sedemkrát volal a dvakrát bol za ňou v lekárni... - vysypala mu správu.

  - Sledujú mňa?! - zatiahol fistulou a Emma prekrútila očami. Nech žije božská naivita. Ale za svoje!

  Chvíľu zameriavala tmu vonku na dvore, ale zatiaľ sa nič nedialo.  Chvíľu čas zámerne strácala a hľadala spôsob, ako ho vyšachovať z hry. Vopred vedela, že šach-mat bude jeho ťahom. Už keď ju videla u neho doma, mala sa zvrtnúť na opätku a vyprášiť preč, nie mu ešte dávať dobre mienené rady, ktoré mali, ako ostatne mohla očakávať, aj sa dočkala,  presne opačné účinky.

  Zoskočila z dekla a sadla si naň.

  - Najskôr ty. Čo medzi vami dvoma je? - prekrížila ruky na hrudi, aby vedel, že ju to vôbec nezaujíma a ide len o rutinný výsluch.

  Pomrvil perami. Niečo medzi špúlením a vťahovaním, ale vypľuť pravdu nie a nie. Akú aj.

  - Nič. - priznal a našiel okamžite vinníka. - Pravdepodobne aj vďaka tebe. Zrejme v tom máš svoje prsty. Alebo tú nevymáchanú tlamu. Čo si jej nabulíkala, že mi nedvíha telefón a celkovo sa zatajuje?! - nevydržal držať bobríka hrdosti a bol by si aj súcitne zvnútra vačku pohladkal svoju pýchu...ticho, tíško, kamarát, pániček to všetko porieši...keby nebola zízala práve tam. 

  - Poslušný chlapček! - schytal päsťou pod brucho, až ho ohlo. Prudký výdych ktosi vedľa pochopil svojsky a zagratuloval mu k výkonu.

  - Skoro som sa ľakla, že si sa mi do nej buchol. - zašepkala nadšene. - Takto je to lepšie. -  podopierala sa o jeho stále ohnutú siluetu späť k svojej rozhľadni. Stále nič.

  - Robo, ver mi, to nie je dievča pre teba, - hovorila akoby nič. Po zrušenej predpovedi počatia pokračujeme správami z domova.

  - Do.... Emma! Povedz mi, ... - stále musel držať zuby zatnuté od bolesti, - ...ktoré dievča si ty kedy vyhodnotila, ako to pravé pre mňa? Há?! Pokiaľ sa pamätám, tak si ma zbavila všetkých a zabezpečila mi takmer doživotnú karanténu v oblasti rozmnožovania! Už len vyhlásiť ma za teplého a môžem si to hodiť. -

  - Nuž...prepáč...v istých kruhoch si ...vďaka mne... aj s touto...  korunkou. - poškrabala sa na krku. - Nevyšiluj. Môžem ja za to, že si vždy narazíš nejakú vyjazdenú štetku, obstarožnú matrónu či polcolovú trúbu s IQ Hellou Kitty po lobotómii?! Buď rád, že ma máš! - zaprela sa mu o plece, aby videla aj kúsok nižšie, kým ju dekel udrží.

  - Ktoré z toho má byť akože moja Emilie?! - zakryl si radšej oboma rukami slabiny, tušiac, že za zámeno schytá.

  Schytal. Iba gánenie.

  - Nijaká tvoja! Tá už patrila polke mesta, to ti garantujem, ale prosím, ak potrebuješ zárez, či ďalší skalp do zbierky, nebudem ti stáť v ceste. Tvoja lekárnička ti už mastičku na nejakú pohlavnú pliagu rada namieša...-

  - Klameš. -

  - Je to moja sestra! Nevlastná, ale čo sa takto spýtať tej svojej sestričky... nepovie ti, náhodou, to isté? - vytiahla naozaj ťažký kaliber.

  - Iba na ňu obe sprosto žiarlite. Ale ja som ju videl, ako ...sa stará o malého. Bola ochotná, ústretová, milá. Vedela poradiť. Má školu a spôsoby... -

  - Má zápis v registri trestov, má drogovú minulosť a o budúcnosť sa práve pripravuje veľmi cielene...- skočila mu do reči. - Robo, semeno ti vráža na mozog, alebo si fakt na tom tak zle, že je ti jedno...hlavná vec, že dýcha a má?! - spýtala sa smrteľne vážne, vidiac, že jej nemieni uveriť.

  - Viem, ...že to skúšala s drogami. Už sme si to... rozprávali sme sa o tom. Nemáme právo ju za to odsudzovať... Každý môže šliapnuť vedľa, ale... - obhajoval a obhajoval.

  Nepočúvala ho. Na dvore začínala byť tma oveľa väčšia. Nejaká čierna silueta sa práve krčila vzadu za schodíkmi pod zábradlím, čo obkolesovalo zadný vchod do lekárne.  

domiceli