OUAT - Pristrihnuté krídla II. - 23. kapitola

OUAT

23. kapitola

Pristrihnuté krídla

Čo to máš má milá...

      Romantické naháňačky bývajú v daždi, poťažmo v snežení a zásadne v noci. Nebol veľmi za žiadnu z možností, akékoľvek baliace efekty si tentokrát rád odpustí. Udobrovanie s mokrým ľadovým ksichtom, rukami a omŕzajúcimi prstami sú in akurát tak pre filmové faninky v kresle s pukancami.  S uspokojením skonštatoval, že prvé dve režisér osud neobjednal. V tme sa mu však stratila skôr, ako vybehol pred vchod.

  A teraz? Kričať? Hľadať po kríkoch? Mobil? Debil! Táto mu už v živote nezdvihne. Leda by bola dakus masochisticky ladená. Asi aj bude, keď šla na rande s ním. To by povedala Emma. Nie ona.

  Z neplodných myšlienok pri nenápadnom prehľadávaní kríkov a priľahlých zákutí, ktorých tu veľa nebolo, hoci pouličné osvetlenie dožívalo, ho vytrhlo svetielko zapaľovača. Osvietilo jej tvár v prítmí autobusovej zastávky. Bola natočená jeho smerom. Bol rád.

  - Videl si, ako sa na mňa pozerala? - začala po chvíli, kedy už sedel vedľa nej a nevedel ako začať. Ona hej. - Ako na vzduch. Ničotný vzduch, ktorého je všade plno a nič neznamená. -

  -  Ronia len... asi žiarli. Vždy bola vzťahovačná a vždy... ofrfľala každé moje... všetky dievčatá.  -

  Brzdi, asi by si nemal obhajovať tamtie. Toto je svedkyňa trestného činu zhromaždiť tri ženské v jednej chodbičke. Ty budeš žalobca  a ju vysekáš z toho trapasu, do ktorého si ju namočil. Neznalosť zákona, že sestra, kamoška a budúca frajerka sa nesmú stretnúť v tvojom byte, ani náhodou, neospravedlňuje.

  - Tvoje dievčatá? Nikdy si nemal nijaké dievča. A nehovorím o tvojej sestre. - skrkvala pripravenú cigaretu v dlani a hodila ju pod nohy. Zapaľovač doslova šľahla do kabelky.

  - A nepýtaj sa, ako to viem. - mávla nad jeho minulým ľúbostným životom pohŕdavo rukou. - Emma mala pravdu. Pubertu som strávila tak trochu na tomto sídlisku. V teplákovej súprave o dve čísla menšej, ale radšej vyzimená, akoby si ma mal vidieť vo vyťahanom, namiesto obtiahnutého trička. Iba raz si sa na mňa zahľadel trochu dlhšie. Potom ti zazvonil mobil. - vyfúkla vzduch a prišliapla roztrúsené tabakové lístky, akoby ich chcela zachytiť.

  Naozaj si nespomínal na behajúce dievčatá. A ani vo sne by mu nenapadlo, že tam behajú kvôli nemu. A dlhší pohľad na teplákovú súpravu, nech by bola aj priesvitná, neoprénová,  či rovno ako žiariaca diskoguľa, by po šichte v robote aj tak asi nedal. Radšej to taktne odmlčal. A pohľad venoval jej topánkam. Ona jeho uchu.

   - Máš smiešne uši. -

  Až teraz na ňu pozrel odvážnejšie.

  - Ty so mnou flirtuješ? – usmial sa úprimne, rád, že asi chce zmeniť tému a pokračovať...teda znovu začínať. 

  - Nenamýšľajte si. - vrátila sa k vykaniu, až teraz si uvedomiac, že predtým prešla do neformálnej roviny, on tiež a zdalo sa jej to také prirodzené. Tak prečo si prestala? Prečo si vôbec začala... Teraz už pokračuj.

  - Neflirtujem. Už len táto informácia mi chýbala do profilu. Vášho. Vtedy. Vedci dokázali, že dvaja ľudia sa do seba zaľúbia, ak majú približne rovnakú kapacitu pľúc, tvar uší a dĺžku prostredníka. Alebo ukazováka...- zahľadela sa do svojej dlane a zaváhala.

  Fakt je to dávno, čo šalela z múdrostí lifestylových časákov a chytala sa aj slamky, len aby dokázala celému svetu, že ona a tento tu patria k sebe a basta.

  Automaticky natiahol svoju dlaň nad jej a pomaly na ňu spúšťal. Keď pristála, jej pestovaný prostredník, aj s ukazovákom o pár milimetrov vykúkali spod jeho laby. Nenápadne sa posunul, aby to skryl, ale bolo neskoro. Vytiahla svoju a rýchlo strčila do vrecka baloňáku.

 - Ani tie prsty nesedia. - povzdychla, ale márne sa snažila, aby to vyznelo pobavene. Nevyznelo.

  Aj jej chcel povedať nejakú hlúposť typu, že si nechá narásť nechty, aby to dorovnal a čo bolo horšie, automaticky premeral svoju a jej hruď, najmä jej hruď, kvôli tej kapacite pľúc, ale uvedomil si, že hovoriť o kozách a ich objeme nedopadne dobre ani v zdrobneninách, ani nijako. Zdržal sa komentára.

  - Prečo nič nevravíte? Trapka sa vám tu spovedá, ako bola do vás buchnutá celú svoju  pubertu, vypisovala vám tajne lístočky...-

  Nikdy nijaký nedostal. Jasné. Ronia. Zlikvidovala ich skôr, ako sa stihli dostať do jeho rúk. Tá, keď sa dnes dostane do jeho rúk! Dostane... Dostane!

  - Ronia je fajn baba. Chápem, že sa na mňa hnevá a má aj za čo. -

  - Tak pŕŕ! Hamuj! Neopováž sa jej zastávať! Nezaslúži si to! V poslednom čase prepískla, čo sa dalo a dnešok tomu nasadil korunu. - konečne sa napojil na jej monológ.

  - Korunu tomu nasadila Emma. - pozrela na neho zase smutne.  Dokonca sa jej nepodarilo zadržať vykrivenie pier.

  - Naozaj si s ňou...naozaj ste...naozaj ste vy a ona...spolu chodili? Kedy? ...Ako... Nechápem. - vykrivila pery ešte viac.

  Ak jej na minimum scvrknutý zvyšok romantickej dušičky mohlo niečo roztrieštiť ešte na tisíc ďalších kúskov, tak by to bolo presne toto zistenie. On a práve Emma. Ktorejkoľvek z tých miliárd na celom svete by to odpustila, len nie On a Emma.

  Vytiahol jej ruku stále zastrčenú vo vrecku a obalil oboma svojimi. Počkal, kým sa mu nepozrie do tváre.

   - Volám sa Robert. Robo. Bob. Vyber si. A bol by som rád, keby sme si na začiatok potykali. Bude sa mi o trochu lepšie vysvetľovať, že asi nebudem tým tvojím vysnívaným princom z čias tričiek s jednorožcami, ale len celkom obyčajný hnusný chlap s kopou zlozvykov, čo má riadne za ušami. Ale prisahám, že ja a Emma sme, naozaj, len priatelia. Dobrí priatelia. -  skúsil si napraviť reputáciu a potešiť dievčenskú dušičku, o ktorých už vedel viac, než bolo slušné. Hoci si ona naivne myslí opak.

  Až sa sám zhrozil. Len dúfal, že sa na to táto nebude pýtať, lebo ak stavil práve na úprimnosť a otvorenosť v tomto, zatiaľ, neexistujúcom vzťahu, tak s prípadnou vynútenou  spoveďou tu bude do svitania. Niekedy štvrtok budúci týždeň by mohol byť v polovici...

  - Dobrí...priatelia. - zopakovala sklamane a odšuchla od seba tabakové kamienky spod podrážky.

  To, ale bolí úplne rovnako. Ak nie viac. Už si len pomyslela. Prijala jeho vysvetlenie a skúsila ruku zas vytiahnuť, ale držal odhodlane. To bolo milé. Aj jeho ďalšie slová boli celkom...milé.

  - Asi na teba tiež žiarli. Nechcem vyzerať namyslene, ani si nejak zvlášť domýšľať, ale... Vieš, či sestra, či...priateľka...medzi nami je puto, nič vážne, ale také to súrodenecké, kamarátske a ty, si pre nich akýmsi ohrozením. Pravdepodobne, preto tak reagujú. - vystrúhal tajomný úsmev typu: toto bolo ako vyznanie, tak to tak láskavo dešifruj, lebo hovoriť ti, že som sa do teba buchol, ešte nechcem. Na to potrebujem čas.

  Stále sa dívala smutne. Aké fakt, že romantické by to bolo, keby sa nemýli. Aké fakt kruté je, že nemá ani potuchy, ako strašne sa mýli.

domiceli