OUAT - Pristrihnuté krídla II. - 19. kapitola

OUAT

19.. kapitola

Pristrihnuté krídla II.

...bolo by mi dievča dalo.

      S nedôverou pozrel na práve dorobený čaj. Pohrkal plastovou fľaškou, zasyčalo to a vyfrklo nevôľou pár kvapiek na jeho hánky. Viac to robiť nebude. Trochu pálil. A bude lepkavý. To by nebolo na škodu, keby sa na neho lepila ona. Z nonsensového sveta fantázie vrátil rýchlo pozornosť čaju. Čas beží. Prípravy vrcholia. Čaj máme. Teraz ešte fajn, ale ak vychladne, pomohlo by mu akurát tak zasmažiť ho rumom, aby zohrial. Zamračil sa druhýkrát. Tak dovnútra. To porieši neskôr.

   Malý sa pred výletom tiež správal maximálne zodpovedne. S mrmlaním úplne vážne vyberal z nasušenej kopy vecí, niečo na oblečenie, alebo skôr na ožužlanie a chaporil sa sám do koša na prádlo, ktorý mu nechutné veci okupovali. Nebude ho rušiť, večer to pozbiera a... dá znovu prať. 

  Opatrne pootvoril dvere na kúpeľke.

  Niveau stable. Ronia v rovnakej polohe. Pribudla iba kôpka zvratkov. Ale možno tam už bola. Zohol sa po fľašu. Spod práčky vytŕčal plát od liekov. Ťažko identifikovať, keď tabletky boli do poslednej vylúpnuté a alumíniový povlak tým pádom tajil ich názov.

  Možno Emilie bude vedieť. Chceš zas rande sprzniť prácou?! Ronia nie je práca! Obhájil si, ale dverami na kúpeľke znechutene tresol.

  Malého privalil kôš. Chvíľa napätia, či sa ozvú protesty. Nič. Spokojne sa zaškľabil a žmurkal na neho zo svojej oranžovej klietky. Vidiac, že je relatívne v bezpečí, lustroval fľašu. Nebola nová, ani pôvodná, podľa puchu, pravdepodobne, alkohol, ale aký?!... takže ďalšia záhada. Ronia, Ronia...

  Obliekanie už mal nacvičené, skladanie kočíka vo výťahu detto. Malý sa tešil. Dve prechádzky v jednom dni, to už je aké rozmaznávanie. Uznanlivo oskalpoval spoteného uja o ďalší trs vlasov, kým kibicoval, ako narvať kočík do výťahu s ním v náručí.

  - A ten kočík patrí do kočikárne! Doškriabete výťah! – informovala ho starostlivá suseda z prízemia, kým z neho vycúvaval a snažil sa dostať ho do pôvodného stavu. 

  Venovali jej úsmev. Možno ani nedešifruje, že bol ironický. Ten dospelácky na sto percent. 

  - Budeš sa správať ako slušne vychovaný chlap. - vyrovnával mu deku na kapote kočíka už v autobuse a snažil sa zamaskovať nejaké tie fľaky. Radšej nič nevedieť... - Nijaké cikanie, a na to druhé ani nepomysli! Nie, že sa rozreveš, alebo sa budeš chcieť deliť o ňu so mnou. Tak to teda nie. Dnes som na rade ja. Ty si jej bradu ožužlal minule. Sme dohodnutí? - snažil sa ho zabaviť cestou v poloprázdnom buse, ale mihavé obrázky za oknom ho zaujímali viac ako ujove neplodné keci. Keby nie jeho, má prd a nie rande. Ostatne, to prvé aj tak ešte príde. Ten čaj je feniklový. Chybička sa vlúdila.

 Nestíhal preklikávať.

  Mohol by sa unaviť a zaspať. Plánoval v duchu, ale veľa nádejí tomu nedával. Asi nemal brať ten veľký vankúš. Po prvé je jasne viditeľné, že je to vankúš zo spálne, navyše s návliečkou bengálskych tigrov a potom, v tomto polosede, vyvalený ako sultán, len namiesto vodnej fajky mu z tlamy trčala ovesená čajová, celkom iste nezaspí.

  Rozum, čo chodí neskoro, ani chodiť nemusí. On musel. Na námestie je zo stanice ešte hodný kus. Tesne pred kostolom už spal. S vernou fľaškou po boku, aspoň tak rýchlo nevychladne. Prikryl ju aj malého trochu pozornejšie a snažil sa veľký vankúšisko napchať do koča, aj za cenu, že prevalí dno. Ešte vytiahnuť strechu a malého máme v suchu. Asi ani nie. Puch moču bolo trochu cítiť, ale je to ešte veku primerané. Dúfal.

  Odparkoval pri najbližšej lavičke, strčil ruky do vreciek bundy a tváril sa, že ku kočíku ani nepatrí. Sorry mladý, ale prvý dojem, je prvý dojem. Potom už hádam neujde.

  Sledovala ho z cukrárne oproti. Sledovali ho.

- Trpák, ja by som sa s kočom nepromenádoval, ani keby mi za to platili. - cynicky komentoval chlap ovešaný koženkovými náramkami a čistil si negustiózne palcom a ukazovám nos. Zvnútra.

 Radšej odvrátila tvár.

  Naozaj bol trochu smiešny. Staromódny rozheganý kočík, čo už patril na skládku, prípadne ako povoz pre bezďákov zoháňajúcich po sídliskových smetiakoch čokoľvek speňažiteľné, prípadne spáliteľné. Asi mu nemá kto povedať, že je toto už totálne out.

  - ...tak, ako sme vraveli. Budeš sa trochu usmievať, ale zas nije moc, bublinka, len aby sa chlapík namotal. -  utrel očistené pod pazuchu a capol jej po ruke.

  - Prestaň a nevolaj ma bublinka!  Mám vlastné meno aj vlastný rozum...- precedila s nevôľou medzi zuby.

  - Máš hovno, pusa, bezo mňa by si sa ani...- nestihol vybonmottovať svoj príhovor, postavila sa, lapla kabelku a vyšla z cukrárne.

  Chlapík sa rozvalil a  skúsil očekovať miestne devuchy. Jedna za pultom, aj prešla castingom, dovolil si na ňu zakývať prstom. Náš zákazník, náš pán.  

 

  - Niekto tu počíta s mojou promiskuitou. 2 v 1...– začala hneď zhurta, len sama vediac, po akom tenkom ľade sa práve pohybuje.

  S naklonenou hlavou sa usmiala najskôr na spiace dieťa a až potom na neho. 

  - Ja som v tom nevinne. Ja som stará konzervatívna škola a bez gardepána by ma naši von nepustili. - skúsil sa namotať na jej, podľa neho, sladkú reč.

  Vážne si ho premerala.

  - Niečo s Roniou? -

  Odpovedal iba povzdychom.

  - Musíme si dnešný podvečer kaziť spoveďami? Navrhujem embargo na tému rodina a veci s tým súvisiace. - premotával sa na inú koľaj, ale nie veľmi úspešne.

  - Hmm. Asi to nebude také ľahké, keď tu máš toho „gardepána“. Nepoznám veľa podnikov, kde nás vpustia s kočom. -

  - A čo tak prechádzka? – pozrel s nádejou bokom.

  Popravde s nijakými putikami dnes ani nerátal.

  Trochu sa zahanbila. Pre ňu rande rovnalo sa lokál, alkohol, dobrá nálada a potom... sa videlo, alebo sa nevidelo, a až ráno sa vedelo... A tu romantický muž s chuťou flákať sa uličkami, debatovať, možno jemne flirtovať, nevedomý si nemožnosti samého seba, aj toho koča, ale aj napriek tomu hrdinsky si stojaci za nápadom pozvať babu na rande a stráviť s ňou pekný večer. Aký protiklad oproti...

  Pozrela smerom dozadu. Stromy rozmazali výhľad do cukrárne. Ale iste zostal sedieť a bude ju tam čakať. Potom lokál, alkohol, dobrá naládička a potom sa uvidí.   

  Hneď, ako sa popoludní stretli doladiť plán sa rovno spýtal, či má kľúče od lekárne. Dnes nemala nočnú, ale istý on a ona ju mať aj tak budú...

  Odbrzdila kočík a pohla sa  opačným smerom. Čím ďalej od...

domiceli