RUMBELLE
Iba každá
druhá
3. kapitola
Doobedie
IV.
Nechal sa rozmaznávať. Vetríkom, čašníkom,
dokonca aj rezervovaným stolíkom. Kom, kom, kom... z akého je to jazyka?!
Netrapoš, beztak ťa zaujíma len primárny význam.
Beztak si prikázal za žiadnu cenu sa neobzerať, respektíve ju nevyzerať, ale ani netušil, koľko ho to bude stáť úsilia. Stávky sám so sebou prehrával veľmi nerád. Bude sa to rátať iba ako kontumačná prehra, ak nepríde vôbec? Prečo ti na tom tak záleží? Záleží ti na nej?! To si sa ako k tomu dopracoval. Pár minút a zopár viet?
Káva vychladla, croissant vysychá. Vrchnú
vrstvu už poľahky olúpal a rozmelnil po tanieriku. Necitlivo obnažil tenkú
neduživú kožku cesta a mal sto chutí vraziť do úbohého zlynčovaného koláča
ukazovák, aby nebol svedkom prehry, ktorá sa každou sekundou blížila. Veril si
si? Sklamaný? Tak ti treba!
- Mám vám priniesť nový...koláč? Prípadne
čerstvú kávu?! – zneistel úslužný čašník, nezvyknutý, že sa pán G. u nich
zdržiava aj po desiatej. Dokonca po pol jedenástej. Nezvyknutý, že nevypije
svoju porciu vyprchanej, dôkladne bublín zbavenej kávy a nezje presnú polovicu koláča, nech by bol akýkoľvek.
Vždy iba polovicu.
- Priveľa peny! Vo vašom preslove, aj na
káve. Neznášam bubliny. Sú ničotné. Pokazia chuť. – precieďal medzi pery aj
privreté oči.
- To skôr vy dokážete pokaziť deň všetkým
naokolo. Nezdá sa vám?! – ozvalo sa mu za chrbtom.
Stála tam. Špúlila pery. Mala okuliare.
Učiteľka. Brrr. Hrozná asociácia. Pozrel sa len cez plece. Vydržala to len
chvíľu mlčať.
- ...a čo vám spravil ten nešťastný
koláčik, že ste doň dnes ani len nezahryzli?! Vždy splstvíte rovnú polovičku
a teraz?! Urazili ste ďalšieho človeka. Chudák pekár! Nabudúce by som vám tam na
jeho mieste natlačila namiesto plnky rozmokvaný vecheť na riad. – zastala si
dobrotu, nepriznajúc sa, ako sa jej naň zbiehajú slinky.
- Na vašom mieste, by som prestal kvákať
a prijal miesto oproti mňa! – namieril prstom na stoličku, ďakujúc
si sám sebe, že ho predtým nevrazil croissantu do brucha a nevytiahol jeho
lekvárové črevo prisaté pod necht.
Urobila čo najmenší oblúk, počkala, kým jej
čašník poodsunie stoličku, keď sa gentleman nemal k činu. Zložila
spôsobne, ťahajúc ich z tváre oboma dlaňami, okuliare, nespôsobne ich narvala do obrovskej
kabely a pohniezdila sa.
- Čo si budete priať? – zasalutoval
s nacvičeným úsmevom čašník rád, že sa má kto navážať do pána G. a on
môže o chvíľu zmiznúť v útrobách baru.
- Nerobte si starosti. Zjem toho jeho polosuchého
chudáka, lebo ujo pekár je môj kamarát. Nemám čas na zámerne pretiahnuté objednávky. Som stále
v práci, ako vidíte. – dala
mladíkovi jasne najavo, že sa má stratiť.
- Kto vám vnukol, že budete môcť zjesť moje
raňajky?! – majetnícky stiahol tanierik k sebe.
Nečakal však, že bude šikovnejšia, načiahne
sa za koláčom a unesie mu ho spred nosa. Rozlomila ho na dve polky,
prirovnala a vybrala si ten väčší kúsok. Druhý mu vrátila.
- Jete vždy len polku. Tak jedzte! –
tentokrát natrčila prst ona na neho a s chuťou zahryzla do ukoristeného
úlovku. Koláčik od radosti rozhadzoval roztrúsené ručičky a nožičky po jej
svetríku. Škoda. Má svetrík. Nevidno priesvitnú blúzku. Nevidno nič.
Počkal si, kým doje, kým negustiózne, a to sa ešte pred hodinou chcela hrať na dámu, dooblizuje všetkých
päť prstov, v dvoch kolách za sebou. Opráši si ruky, pohladí prsia. Pekný
ťah. Ten by mohla zopakovať aj viackrát. Nemohla. Málo zachytených omrviniek.
To sa dá zariadiť. Prisunul jej tanierik so svojou porciou. Mlčky.
Zdvorilo odmietla. Mlčky.
- Takže, ako vidím, sa na môjho „polosuchého
chudáka“ asi neulakomíte...- povzdychol.
Pochopila, že to myslel dvojzmyselne. Roztiahla
ústa do širokého úsmevu. Síce mala cesto medzi zubami, ale jej schopnosť chápať
okamžite jeho narážky ho obmäkčila. Nebude provokovať. Nebude ani jesť. Cesto
medzi zubami vyzerá hrozne.
- Nedáte si kávu? –
- Nepijem kávu. Mám rada kakao. –
- Ste malé decko?! – striasol sa pri
predstave sladkého polepeného nápoja.
Prečo všetky pijú kakao?! Zamračil sa ešte
viac.
- A vy ste pubertiak?! Knižka, čo hľadáte, je
predsa pre násťročných. – vrátila mu aj s úrokom a hľadala na chrbte
odhodenú kabelku.
Modrý obal! Štvrtá. Jeho prvá. Jediná... Zažiarili mu oči a natiahol
obe ruky k útlej knižôčke, ktorú vydolovala z tašky. Viac ho
nezaujímala. Poštárka.
Všimla si to.
- Šesť deväťdesiat. Bez DPH. Môžete platiť kartou.
Blok vám vytlačíme dodatočne. Máme ešte štyri kusy na sklade. O takéto
niečo nebude záujem. Nebyť vás, tak ani dopyt.
Nepočúval. Nevšimol si, ako vstala.
Nezaregistroval, že odchádza.
Obzrela sa.
Schúlený akoby do klbka s knihou
ohmatkávanou trasúcimi sa prstami vyzeral trochu smiešne. On sa usmieva na
knižku?! On sa usmieva na knižku! On ju hladká. On si ju... fakt si ju pritlačil
k hrudi a zmenšil sa ešte o pár centimetrov.
Budeme mať len tri kusy. Potriasla hlavou
a rozhádzala si prácne tvarovaný účes, ktorému venovala skoro celú
desiatovú prestávku. Aj tak si ho nevšimol. Ani to, že si pretrela pery rúžom
si nevšimol. Registruje vôbec, že tam bola?! ...že existuje?!
Prečo ťa to tak sklamalo? Počula si predsa
Noru. Je to odľud. Mizantrop. Najhorší zákazník pod slnkom a mesiacom aj
človek. Neznášanlivý, umrmlaný, hubatý krikľúň bez štipky úcty morálky
a slušnosti...
Podkla sa.
- Čert, aby to bral! –
Obzrel sa.
- Beriem! – zamával jej knižkou a pohodlne
sa oprel.
Zostal jej chrbtom.
domiceli
och, škoda, teda záver. Nesklamal mňa, len Belu určite... :) nevymáchané narážky a prestrelky, joj, super sú
OdpovedaťOdstrániťprečo má pančuchy v topánkach s otvorenou špičkou :/ to je fotka z OUaT?? chcem kontakt na kostyméra :D ...no ale k veci! oni napísali Štvrtú ako young adult??? akože ja by som tam tvoj fanfik nezaradila, ale budiš :D nechcem byť zlá, ale pochybujem že niekto pod 19 by pochopil všetky nuansy a ocenil štýl akým je napísaná, lebo ani ja som to v tom veku nepobrala :D ...tu sa nám prejavil Gold vo svojej dualite tak, ako ho máme rady :)
OdpovedaťOdstrániťObávam sa, že hej... Jej štýlu som ani ja celkom nerozumela, ale to je "Belle". Som prekvapená, že sa ti nezdá Štvrtá na young adult...popravde som nijakú zahraničnú asi nečítala v tomto duchu v poslednom čase, tak netuším, akú má/akú by mala mať úroveň. :-D Ale, už asi tuším, prečo si tá "moja youngovka" tak ťažko hľadá čitateľov... :-D O to viac si vážim, ak mám verných...
OdstrániťPremýšľam, že pokiaľ ten seriál vychádzal niekde v rokoch 2013-2015, tak toto bol naozaj vrchol vtedajšej módy :D takže Belle mala asi byť fashion ikona, aj keď z roku 2024 sa nám to už nezdá :D ...ja mám momentálne rozčítanú veľmi dobrú YA sériu, ale Štvrtá mi tam stále nejako nezapadá, možno aj preto že YA je väčšinou o nejakom epickom dobrodružstve alebo postapokalyptickom svete, alebo potom úplne dementné zlátaniny o milostných trojuholníkoch :D akože ja by som bola oveľa radšej keby mali mladí prístup k takýmto "obyčajným" príbehom zo strednej, ale obávam sa, že to by si musela prispôsobiť rétoriku :D lebo ja keď som mala 18-19 tak som síce nenávidela YA žáner ale Štvrtú som tiež nepobrala a to mi nepríde že som bola tupá, práveže som mala širšiu slovnú zásobu ako teraz :D a to je vlastne kompliment :)
OdpovedaťOdstrániť