OUAT - PRVÁ - 10. kapitola FF

OUAT

10. kapitola

Prvá

Secondhandové blues...

  Vyletela z izby siedmykrát, obletela ho, namierila čumák do chodbového zrkadla a vrátila sa na štart, aby to niekoľkokrát zopakovala, vždy v inom tričku. Musel si pridŕžať dennú tlač, aby mu ju náhle tsunami nezmietlo do šálky kakaa. O maslový chleba už chudáci športovci na zadnej strane boli prilepení dvakrát.

  - Stalo sa niečo, Bellinka? - pridŕžal šálku za uško, lebo pri poslednom nálete priskoro vytiahla podvozok, nevycentrovala a drcla stehnom o pristávaciu dráhu. - Hádam len nemáš hnačku?...keď toľko beháš. To ti potom spravím radšej horký čajík.-  poľutoval ju pohľadom a pritiahol si jej raňajky k sebe.

  S riadnym vyfunením pribrzdila pred svojím zákonným zástupcom sediacim za malým stolíkom v starom vypratom tielku s dierkou nad pupkom. Vypúšťala spomalene, dvíhajúc a spúšťajúc plecia, zatínala päste bezmocnosťou a zdôraznila každé slovo zvlášť.

  - Nemám si čo obliecť! -

  Zúfalo odtiahla ruky od tela, aby videl tú katastrofu. 

  Zadíval sa na tričko s nejakým nápisom, ktorý neprelúštil, na džínsy, do ktorých sa asi nasúkavala lyžicou a oboje sa mu zdalo...ako odev. Že by nebol pral? Neožehlil? Zbehlo sa to?! Neoddelil svetlé od tmavého? Zapustilo farby?! Má fľak od zubnej pasty? Ťahá sa očko? Praskol zips? Praskol poskladanými novinami a natrčil na ňu ukazovák.

  - Ty už nenosíš do školy tú peknú bielu blúzočku a čiernu sukienku? - skúsil ponúknuť primeranejšiu alternatívu odevu do školy, na ktorú bol, ostatne zvyknutý. Najčastejšie.

  - Ocííí... Ty chceš, aby som vyzerala ako nejaká socka? Mám pätnásť, budem mať šestnásť a chcem sa trochu aj...to...obliekať! Ako...ostatné moje kamky. - hľadala slová, uvedomujúc si, že s otcom sa dosiaľ takto nikdy nezhovarála. Možno to bude jej posledný hrdinský čin.

  Ale ku podivu chápavo prikývol. A následne nechápavo zaprotestoval.

  - To ako tá červenovlasá, čo nosí opasky namiesto sukne a strihá si tričká nad bruchom?  - zadefinovával kamku, s ktorou dcéru vídal najčastejšie. 

 - Oci, to je Ruby a nosí klasické minisukne a croptopy! A náhodou má najlepší vkus z celej našej triedy. -

  No, náhodou najlepšie má kozy, ale o tom dcéru nebude informovať a strhávať jej sebavedomie ešte nižšie, než momentálne je, vidiac jej, zatiaľ, plochý hrudník, čo tričko odhaľovalo viac ako tá pekná biela blúzočka.  A to už bude mať šestnásť? A je ako lata? Málo papá. Musí viac!

  S nádejou sa na neho pozerala, ako si ju premeriava a nakláňa sa, aj aby videl dozadu, vidiac v jeho zamyslení záujem vylepšiť jej šatník o nejaké tie lukratívne kúsky. Plané nádeje.

- Jaké minisukne?! Čo za minisukne?! Móda sem, móda tam, ale riť patrí do nohavíc! Jááá nestrpím, aby si sa hentak obliekala. Tasaj sa dochystať! Nezabudni na svetrík. -

 - Ocííí...- skúsila fňuknúť. - Pozri, aké mám všetko vyťahané a voľné a... - zámerne naťahovala tričko a odťahovala rifle od tela, v nádeji, že to možno zaberie. Zabralo, ale v otcovom preklade. Málo papá! Musí viac!

  - Zmeškáš do školy. Ten chlebík ti zabalím a nie, že ho zas nezješ! Nijaké diéty! Je treba, aby si sa trošku zaguľatila, si vychrtlá a neduživá, vyzeráš ako napuchnutá niť!  - spomaľ tatko, frázu o lentilkách pod kobercom si odpusti, ide o dcéru. - ...a vypi to kakavko! Budeš mať dosť sily na celé dopoludnie. Nevyzeráš nejak dobre... - vstal  a súc vyšší o hlavu od dcéry nemusel ani autoritatívne dvíhať hlas.

  - No, díky, ...hotový otec roka! - prekrútila mladá sklamane oči nad pridelenými bodmi. Toto teda ozaj nečakala.

  - Nemám päť! Čo to nevidíš?! Takáto nemožná sa nemôžem v škole ukázať...-  zadupkala na mieste a odpochodovala do izby, netrúfajúc si priplesknúť, hoci to čakal a vopred sa skrčil.

  Presne, presne, presne, akoby ju videl... takto vystrájala, keď si višňovým lekvárom zničila obľúbené tričko s jednorožcom a nechcela potom do škôlky... a pogrcala sa od jedu. A...

- Belle! Okamžite padaj do školy!  Kým si pod mojou strechou, takéto trucpodniky si vyprosujem! - zahrmel smerom k izbe, ale stála tam vo verajách poslušná, v svetríku, so školským vakom na pleci a otvoreným desiatnikom čakajúcim nášup.

  - A mohla si sa dajak aj učesať. Jeden vrkoč, dva možno. Vždy ti to pristalo... - skúšal zmäknúť, ale videl, že puberta ňou kýva iným smerom. Díva sa bokom a lesknú sa jej oči. Precitlivelá je. Nechce, aby sa rozplakala. A málo papá. Mala by viac.

  Ruby sa hojdala na stoličke a niekomu odcudzené pravítko zneužívala na robenie si manikúry po dobrom jedle.  Desiata Belle bola už dosť rozprplaná aj predtým, ako si z nej nešikovne polovicu odtrhla a natlačila do úst, aby pomohla týmto dobrým skutkom kamoške s udržaním si štíhlej línie. Ešte váhala, že splství aj zvyšok. Belle bola od rána bez nálady. Iste má krámy. Ani Gaston tu nie je. Chlapi to vraj vidia. Na vlasoch. Vtedy sa strácajú ženám z očí. Dvihla oči od natrčeného prostredníka a obzrela si sklamane spolužiačky. Asi majú krámy všetky do jednej.

  - Mala by si sa prefarbiť, Belle. Svetlejší odtieň by ti pristal. A dobrý strih je nutnosť. -

 - Otec by ošedivel... - povzdychla natiahnuc pred oči prameň svojich podľa Ruby lekvárových vlasov.

 -  Prd babkin, tvoj foter je plešatý. Aj ty budeš, ak si neprestaneš žmoliť a ocucávať končeky. Stačilo by o pár odtieňov. Vieš predsa,  ako chalani letia na bloncky? Vieš! No, síce na ryšavé viac, ale tebe by moja farba nepristala. Veď nemusíme do extrémov, dáme  zosvetlovač... -

- Zabudni, Ruby.  - triasla hlavou. Vlasy sa jej po umytí zvlnili a žehlička sa pokazila už v devine. Po sťažnosti jej zákonný zástupca, úplne odveci, kúpil naparovaciu. Ruby sa rehotala... Ruby sa rehoce dodnes. Ale občas ráno prinesie svoju a na vecku stihnú aspoň čo-to.

- Ale Ruby má pravdu. Krása oblohy je vo hviezdach a krása ženy v jej vlasoch. - vytiahla z Bellinho chleba reďkovku Mulan a vrátila jej ju späť, riadne zatlačiac. Iste štípe. A nie je vôbec sladká.

- Vo hviezdach je to, kedy už vy, trapky budete vyzerať ako normálne baby! Vy vôbec nesledujete módu a nemáte štýl...- mávla nad nimi rukou Ruby a pokojne sa pustila do zvyšku jedla. Dnes prvé a asi aj posledné.

  Hladná Belle, ako správna nástrojárka operácie "prestávka" jej podala rysovaciu pomôcku, aby následne dostala pomazánkové maslo spod gélových paznechtov.

  - Baby, nudím sa. Pondelok je skrátka deň, keď aj nič sa robí ťažko. - zamračila sa na zmatnený kus plastu a odhodila ho na lavicu. - Mali by sme poobede niečo podniknúť. - natiahla ruky a založila ich za hlavu neriešiac, že jej croptop sa vytiahol vyššie, ako mal v popise práce.

  Zopár samčích prežúvavcov, ktorí na babský cyklus ani na ich vlasy zatiaľ nedorástli, ale už-už boli aspoň teoreticky na najlepšej ceste k tejto méte, sa prestalo venovať svojmu pokrmu, ale schytali len hubovej omáčky k nemu.

  - Čo zízaš?! - dopadla skenovaná Ruby prudko z rozhojdanej polohy a pleskla dlaňami po lavici, až sa všetky mykli a chudákovi, čo zabudol zavrieť ústa nad jej výstrihom odspodu zabehlo. - Keď chceš vidieť moje trojky, prihlás sa v júni, ukážem ti vysvečko! - vyštekla na chudáka a potiahla zvršok tam, kde patril. - Ja neviem, baby, ten nový objemový šampón asi zaberá. Minule som nemohla zapnúť džínsy, teraz to sprosté tričko. Je čas vyraziť niekam na nákupy, čo vy na to? - rozhliadla sa po svojom tandeme.

  - Ja budem mať narodky až o mesiac, dovtedy sa k prašuliam ani k novému oblečku nedostanem. - znudene priznala Ashley a presmerovala ruku podopierať druhé líce.

  - Mne tiež foter nedá. - pomykala Belle hlavou.

  - Prestaňte, trapky, pokazíte mi radosť. Veď nemusíme do nákupáku, v sekáčoch majú tento týždeň výpredaje. Trošku lacnej módy so štipkou vintage neuškodí. Počuj, knihomoľka, máš ešte tú poukážku do knihy, čo si minule vyhrala v tej trápnej básničkovej súťaži? - s dôverou položila Belle ruku na plece, náročky mraštiac tvár, aby mladá pochopila, z akého hnusného matroša má tričko a je čas na nové. - Daj mi ju, našla som típka v maturitnom, čo mi ju vymení za kešovku. No, namiesto 15 euri mi dá len trinásť, ale vždy lepšie, ako nič. Tak čo, berieš? A môžeme vyraziť. Ruby ťa vyoblieka, a ručím ti, že Gastonkovi vypadnú gule z boxeriek. Dobre, nestraš sa, chcela som povedať oči z jamiek. - sľúbila so žmurknutím.

  Zamrzelo ju to. Zrejme, ale bude na tom čosi pravdy, lebo Gaston celú prestávku s chalanmi trávi pri bufete, rozvalený na gauči pre návštevy, a známkujú tam baby. Ani sa neodvážila vyjsť z triedy. Neprežila by, keby za umelecký dojem dostane trebárs dvojku... Chlap si podľa Ruby môže obliecť čokoľvek, ale baba musí byť veľmi slávna, aby si mohla dovoliť chodiť vo vyťahanom a vypratom tričku. Smutne pozrela na to svoje. Čo na tom, že je jej obľúbené. Plný počet bodov dostali len baby v napasovaných body pricviknutých medzi nohami a v croptopoch. Otec by ju zabil.

  - Otec aj tak nevie, že som niečo vyhrala. A prizabije ma už za dnešné ráno, čo ti budem hovoriť. - podávala  odhodlane kamke knižnú poukážku.

  - Nič nemusíš, moja, žijem s babkou a ako ho poznám, tak hej, prizabije, ale aspoň budeš v truhle pekne nahodená. - vytrhla jej ju s nadšením Ruby, vymotala sa zo stoličky aj z babinca a vytrielila na poschodie stihnúť porobiť kšefty so štvrtákmi.

  Víťazoslávne placla na lavicu trinásť eur.

  - Mala by si viac písať, moja, s týmto veľa vody nenamútime, ale možno  chytíme šťastnú hodinku. -

  - Pôjdem za vás na obed, baby.  - ponúkla sa Mulan a očká sa jej zúžili spokojnosťou, že lístky nevyjdú nazmar. Ona musí zostať verná rodinnému podniku. - A kúpte si niečo plotové, aby netienilo.  - spojila palce do malých dlaní.

  - Netienilo?! - zagánila na ňu Ruby. Ešte "plotové" kreácie si hodila do kategórie hnedých odtieňov, prípadne do zásuvky:  imitácia štruktúry dreva, ale ani jedno v tejto sezóne neletí. Čo by však chcela od trapky v modrom roláku, ktorej dedko má shop s fejkami. Dievčinka ale veľkoryso vysvetlila.

   - Ako by povedal môj dedko. Šaty na žene sú ako plot na záhrade. Musia ju chrániť, ale nesmú jej tieniť.

  - Super, zlatko. Nemyslela si skôr, že ten tvoj plot nemá brániť výhľadu? - zámerne odtiahla okraje croptopu a zväčšila si výstrih. - A nepovedal to tvoj dedko ale nejaká stará herečka ešte v minulom storočí. Mala som o tom prednášku pred týždňom za Belliným činžiakom na prašiakoch. Vyšlo nové číslo lifestylového časáku, zabudla si?! Vidíš Belle, to je tak, keď tu poctivo čítame iba my dve...- vytiahla kamke z peračníka dnešný lístok na obed a venovala ho veľkoryso Mulan, možno má nedostatok... no, asi všetkého, čo ako živiny potrebuje mozog. Svoje na celý mesiac vymenila za kešovku už pred týždňom. Aj minula.

 - Tak o druhej na stanici, baby. A ako hovorí Ruby: Neodkladaj na zajtra to, čo si môžeš obliecť už dnes! Vyrážame vymetať sekáče! -

  - Kto povedal, že šťastie si za peniaze nekúpiš, jednoducho nevedel, kde nakupovať! - nadýchla sa spokojná Ruby už z obrovského plagátu na dverách sekáča, ktorý oznamoval všetko po eure päťdesiat.

  Dnu vplávala veselá kopa a švitorivo sa mrvili v navešaných farebných kúskoch, predbiehajúc sa jedna pred druhou svojimi úlovkami. Z väčšiny si robili srandu.

  Zatiahol sa za dlhý vešiak s pánskou konfekciou, prezieravo skonštatujúc, že tamtie by mu naložili aj za normálny outfit, nieto ešte za to, čo sa tu pokúšal spáchať.

   - Prepáčte, mohli by ste mi poradiť? - zaútočil skoro nežne na predavačku, čo vracala vyskúšané a nechcené kúsky späť na vešiaky. Premerala si ho.

  - Hľadáte zmysel života... ?- zatiahla filozoficky a nechala ho tam s výrazom betónového múra, na ktorý práve niekto nastriekal niektorý z pohlavných orgánov.

  Pochopil, v sekáčoch neradia, v sekáčoch sa ľudia hrabú, kým nevyhrabú niečo, čo ich poteší, neroznežnia sa nad ceduľkou s cenou, čo ich poteší druhýkrát a nebudú pri tom otravovať nabehané predavačky, čo poteší zas ich. Poradila mu však jedna z nakupujúcich, hoci jej obdobná filozofická úvaha patrila dievčatám, čo tu boli s ňou a nie vychrtlému chlapíkovi, čo sa tu nevie orientovať. A len chcel pár kúskov, s ktorými by lepšie zapadol do sveta, kam sa práve chystá. Nuž, skôr podsvetia.

  - Vtip je v tom, nosiť značkovú vec, akoby to bola obyčajná handra a obyčajnú handru, akoby to bola značková vec. Čo je na tom nejasné?! - vytrhla Ruby Ashley blúzu bez štítka a strčila jej do ruky inú, zámerne zvýrazniac nápis na tom škrabľavom pásiku čo vám ničí život za krkom. - Túto, moja a jednu stranu štítka doma odstrihneš a nenápadne ten štítok vytrčíš von. - pridala bonusovú radu.

  - Ale to bude trápne a niekto príde a upozorní ma a bude mi to strkať dovnútra...-

  - Šak o to ide! Ten niekto si všimne! "Aha, ona má značkovú blúzu! Waw!" - zadívala sa na kamku, či jej to je už jasné a môže sa sama venovať ňúraniu po výstavných kusoch.

  Do zorného uhla jej padla ďalšia, čo práve vyliezla z kabínky na pranier.

   - Belle! Hento si si priniesla v ruksaku z domu?! Veď je to tá istá kreácia, čo nosíš každý deň! Na toto nechytíš ani vlka, nieto Gastona! Pochop konečne, že naše oblečko nemusí byť zrovna nevýslovne úžasné, ale zas nie, aby to vôbec nestálo za reč!  - zmietla pod koberček kabínky kamoškin výber a zatiahla ju dnu s vlastnými kúskami.

  Bol zvedavý. Jemu sa tá biela blúzočka na nej celkom páčila.

  Opona sa roztvára. Tramtaradááá! Drgla do nej a vystrčila ju von pred veľké zrkadlo.

   - Čum na háky!- prikázala vyplašenej stvore v tielku na ramienka  takom priesvitnom, že sa začervenalo aj zrkadlo. - Uvedom si, že móda je vlastne pomoc prírody na zachovanie rodu! Bože dievča, ty máš tak suprové bradavky. To ti nenormálne závidím. Taká Marilyn Monroe si na podprdu zvonka našívala gombíky, ale tebe trčia samé od seba. A to tu ani zima nie je. - zamúdrila nad výberom, z ktorého sa zaiskrilo pred očami aj jemu. Dnešné baby vôbec nenosia podprsenky?!

  Dievča si obranne prekrížilo ruky cez prsia.

  A má po vtákoch. A aká zima, začína tu byť poriadne horúco.

  - Ruby, toto nie som ja. - zúfalo zazrela na nadšenú kamošku. - Dobre, nie si. Len som chcela vidieť, ako to bude na niekom vyzerať, aby som si to nemusela všetko skúšať ja.  Ale keď už nevieš, čo na seba, vyber si aspoň niečo červené. - prehodila hrivu z jednej strany na druhú a pátrala po kúsku tejto farby.

  Dievčinka zaliezla do kabínky a on sa musel stiahnuť, lebo akčná dohadzovačka ihneď zmerčila, že tam stojí ako cibazol a zíza po mladých babách.

  - Máte problém, ujo?!  - fľochla na neho a záporne potriasla hlavou. Ktorý chlap nakupuje v sekáčoch? Transky, bezďáci a úbožiaci s minimálnou mzdou. Tento asi bude tri v jednom. Ale nedarovala mu to. Elegantne preplávala okolo neho, aby si ju užil, provokatívne klopkajúc vysokými opätkami, spomalene si ho premeriavajúc pohľadom dokonale zmaľovaných očí, drzo mykla stopercentne upraveným obočím z linky ktorého bolo jasne vidieť, že ho posiela do prdele, kým mu rovno hlesla do vyšponovaného ksichtu destináciu.

 - Niekedy stretneš človeka a okamžite vieš, že chceš stráviť zvyšok života bez neho! -

  Pochopil, nemusí si zoháňať nové oblečenie, aby zapadol do miestnej stoky. Táto ho vyhodnotila a zaradila rovno. Trošku to zabolelo, ale účel svätí prostriedky. Vrátil poslednú prezeranú košeľu sestrám na vešiakoch a nenápadne sa strácal medzi regálmi. Len raz mrkol smerom ku kabínkam, či nevylezie dievča v niečom podobne úchvatnom, ako pred chvíľkou, čo by jej hneď zabezpečilo pokračovanie rodu. Márne. Záves zostal rozmrvený, ale zastretý.

  Ako chlap nepotrebuje nakupovať zakaždým, keď ide meniť životný štýl. Ako chlap nepotrebuje nakupovať a starať sa o svoj výzor vôbec. Takže odo dnes nie inak ako doteraz, ale presne rovnako...

  Je popiči byť mužom. Žiadne opätky, depilácie, mejkapy, čiary pod okom, nad okom, žiadne trhanie obočia, maľovanie. Jednoducho vstaneš, napravíš si vajcia a ideš!