Odporúčaný príspevok

FANFICTION MENU 21

utorok 18. augusta 2020

OUAT - PRVÁ - 18. kapitola FF


OUAT
18. kapitola
Prvá
Elitný plán pubertálnych neoliberálov...

        Nechať sa vypľuť mestskou hromadnou o zastávku skôr, aby nevyzerali ako socky, čo nemajú na taxík, lebo nemajú na taxík, nebol zas až taký skvelý nápad. Zvlášť nie v decembri. S upišťanou Ashley, ktorá svoje sestry v triku, respektíve v normálnom oblečku, v ktorom sa dá zapadnúť v zapadákove, neposlúchla. A teraz meria a prekľaje každý krok, čo je nútená na zľadovatenom povrchu prekonať vo svojich mega nepohodlných semišových kotníkových čižmičkách s podpätkom vo veľkosti stredne prerastenej mrkvy. Aj s farbou. Ani sama netušila, koľko šťavnatých nadávok, z ktorých by mrzli úsmevy okoloidúcim, keby ich už zamrznuté nemali, pozná.
  - A tom som ešte zvedavá, čo to máš pod tou myšou kacabajkou, moja. - opierala sa o Belle Ruby, nasávala ľavostrannú trochu tepla z jej obrovského šálu a bola by si aj aspoň jedno ucho strčila pod jej čapicu, namiesto svojej neodmysliteľnej čelenky, ktorú si v decembri skutočne odmyslieť z outfitu mohla. Pre svoje zdravie. Belle ju ochotne stískala pod pažou, kým tiež mohla.
  Pred vrátami na "dvor zázrakov" ju vymení Gaston, prisaje sa ako sasanka na vrak lode a bude mať Ruby po chlebe, aj po opore. Ruby ani za svet neprizná, že ani jej čižmičky nie sú práve najpohodlnejšie. Zrejme ich dizajnér navrhoval v deň, keď sa mu minuli cigarety,  káva a aj povinnosť dostáť prísahe, že zákazník je náš pán a pánovi treba poslúžiť. 
  Poslúžila im dnes Aurora. Schytala vírus, antibiotiká a líškavú omáčku od Ruby.  Robí im aliby na prespávačku za prísľub, že nabudúce ju stodesaťpercentne zoberú na zaťah so sebou. Oficiálne po nácviku vianočnej besiedky v kulturáku, vyrábajú u nej darčeky na charitu pre útulok Psie labky. Alebo niečo podobné, čo si vymyslí. Dôkaz, že aj prispatá sa môže v prípade núdze hodiť. Pacli si.
  Belle vo vrecku nesie piškóty, ktorých sa otec veľkodušne vzdal, aby nimi vytunovali nejaký ten balíček pre opustené psíky. Aké milé. Aké trápne, ak to niekto z partie zistí. Blahorečila ale otcovi, že ju zas raz donútil ísť v tých kožušinových atrapách z depozitu deda Mrázika a výpredajového skladu dedka Mulan. Ale v kabele má lodičky. Každá má v kabele lodičky, oficiálne "idú" predsa do čapkárne nacvičovať tanečky na vianočnú besiedku. 
  Trt babkin! Nech si cvičia skutočné socky, ony si piatkový večer predstavujú diametrálne odlišne. Namiesto obligátneho: "Ó tanenbaum, ó tanenbaum..." to roztočia radšej s jégermajstrom. Roľničky vymenia za štamprlíčky a  betlehemskú hviezdu rozmixujú s tými svojimi v rannom vyprošťováku. Ok, tak v predpolnočnom. Podaktoré tu by  fotríkovci prizabili. Aj dedkovia. Aj babky... Ťažký je život pubertálneho poteru. Močiar je primalý. A Králičia nora skôr stoka. Ale žijeme len raz...
  Aj keď zas až tak nezavádzali. Je v Králičej nore hudba? Ok, techno skladby, rap a house, či  to búchanie hadicou o dvere, ako niektorý z miestnych hudobných štýlov minule obrazne priblížila Mulan, si odmyslíme. Budú tanečky? Budú. Vždy sa nájdu típkovia, čo to v sebe neudržia a zaimprovizujú medzi stolmi. Spočítané, vydelené štyrmi mušketierkami, čo sa konečne dotackávali pred vysnívajú destináciu, vychádza z toho suprový piatkový mejdan. Vianočná besiedka, ako sa sluší a patrí. Asi len patrí...
  A už im na slávu mávajú ruky davu. Gaston s ...raz, dva...len s dvoma kamošmi?! Jasne mu povedali, že budú štyri! Dobre, Mulan vysvetlia, že podľa lunárneho kalendára, feng shuej a dnešného rozpočtu, by sa dnes nemala s nikým zoznamovať, lebo jej to naruší karmu a ak to  jej dedko zistí,  pridá ju do menu v bratrancovaom ázijskom bistre na stanici.
   - Máš?! - žmurkla Ruby na dôležito sa tváriaceho chalana, kým s jej ľavovytáčajúcou sa už oporou nevytvorí jednoliate súsošie a nezlíže z nej jej hodinový pokus o špičkový večerný make-up.
  - ...že váhaš...- prevesil jej pyšný majiteľ lacného promile cez plece svoj hrmotajúci ruksak. - Zatiahneme hen na zastávku a môžeme na začiatok doladiť noty,  - dodal rozvášnený už nejakým tým koštovkovým glgom.
 - Kde je moje srdiečko? Nosík stále studený...- trel sa už vygélovaný macho o svoju zababušenú love, zvyšok jej ukričaného a krikľavého doprovodu, ruksaky s pančovaným chlastom aj celú Králičiu noru vypúšťajúc zo zorného poľa.
  Strčila mu hladne ruky do vreciek bundy. Hej, dnes sú tam okrem žuvačiek aj cigi, zapaľovač a...tie trápne malé lesklé balíčky.
   - Gaston...- vytrhla ruky z vreciek, ako opálená, odtiahla na chvíľu tvár a pozrela na neho zospodu nežne sladko karhavo. A celá v rozpakoch červená.
   - Nevyšiluj, mojko. To ani neuveríš, ale mám to odobrené aj vrchnosťou. No, fakticky. Ja ti to hneď vysvetlím. - ovil sa jej okolo krku, respektíve okolo obrieho šálu, pritiahol si ju a takmer zadusil dychom, z ktorého už tiež razilo lacné víno, vyžutá žuvačka a tatkova netypická alternatívna voda po holení, za ktorú domáce pálené v bare občas mal.  
  Belle na neho zbožne pozrela. Žrala každé jeho slovo aj s navijákom, aj s pravopisnými chybami, prekladanými všetkými tými kalerábmi, čo sa jej snažil natláčať do hlavy. 
  - Môj  fotrík ma to...no, to... tým... zásobil. No, fakt, nedrístam! Vychováva ma to neenor..to...málne, skrátka, neort...dox...neortodoxne zodpovedne. Bolo to aj s prednáškou, neboj. Inak sa mu mrte páčiš... Som mu ukázal tvoju profilovku. Vraj "dobrá samica". Ukáž? Ukáž! Dobrá samica. Ešteže ho nepočula mati... - skúšal zahovárať, dávajúc svojej dobrej samici mliaskavé pusy na líca, dobre vediac, že mu už minule dala embargo na tému párenia sa, so všetkými k nej patriacimi rekvizitami, kým... už aj zabudol, čím to podmienila. Nevadí. On to nevzdá. Táto mu za to stojí. Pannu ešte nemal. Ale keď aj túto raz príroda zavolá. 
  Ktovie, možno už dnes by zavolala. Tá, oná, príroda.



  "Ktovie, možno už dnes by..." 
  Díval sa na mŕtvy mobil v dlani, čo práve vytiahol z výlevky na oplachovanie pohárov. Možno už dnes by ...zavolala. Ani si to neuvedomil, zalieval ho pot. Pomykal rukou, ako kedysi, keď mu merali teplotu predpotopným ortuťákom. Vyžblnklo ešte čo to vody.
  - Dlab na to, vzadu máme nejaké zabudnuté exempláre. Vyberieš si z nich. Nikto sa o ne nehlási a sú to lepšie šunky, ako bola táto tvoja. Buď rád, že si sa jej takto zbavil. To sa môže stať každému. Vraj každému desiatemu raz padol mobil do hajzla. Tebe len do výlevky. Vytiahni simku, možno sa zachráni, ale nechaj ju chvíľu na radiátore. Mne to občas zaberie... Teplo vždy zaberie...na väčšinu prúserov. - bublala s krígľami Katryn, ktorej nešlo do hlavy, ako ho mohol rozľútostiť taký starý šitný aparát, ktorý už dávno patril do depozitu muzeálnej spoločnosti, nie do vrecka celkom normálneho chlapa.
  Aj keď teraz sa tváril akoby bol zjedol vývar zo skunka prekladaný v cesnaku namočenými gumami.
 - Vtáka poznáš po perí, človeka po mobile. Už je to raz tak! Robo,  hento keby vytiahneš niekde medzi, povedzme, inými normálnymi ľuďmi, otočia sa ti chrbtom s úškľabkom, z ktorej psej riti si to vyšiel. - zatiahol  nevinne Davidko.
  Pozrel na neho zospodu, či to o tých neštandardných pôrodných cestách, čo ho priviedli na svet, myslí vážne a vážne ho vážne berie ako posledného prašivého psa, čím by si mal vyslúžiť inzultáciu pästnej rady.
  - Povedal „normálnymi“, nie Davidko a ja. – skúšala ho matersky slovne poláskať a prijať do kruhu svojej svätej výčapnej rodiny. Urobiac fŕkajúcim  ukazovákom gloriolu nad nimi.
   Ale v  podstate ten mobil jednoznačne zodpovedal jeho výzoru, uvedomila si trpko. Dokonca, čím dlhšie tu je, tak pomaly spadal k pamätníkom pevných liniek, len tie jeho linky vizáže boli čoraz abstraktnejšie. Ani to zanedbané strnisko mu nesvedčalo. Hoci je to fakt fajn chlapík a dá sa s ním celkom fajne pokecať. Mohol by sa o seba trošku viac starať. Fúkla si do ofiny, za ktorú maskovala vejáre vrások na čele a natiahla sa, aby sa uvidela v zájdenom zrkadle za fľaškami. To je des! Musí si aj sama kúpiť niečo z novšej rady.
  Trhalo mu kútikmi úst. Prečo?! Čo komu urobil, že...
  Keby len vedeli, že nikde inde nemá zálohované kontakty. Touto stratou, akoby prichádzal o celú nedávnu minulosť. Počkať, ako mu to povedala Zelena?! Ako tá debilná múdrosť znela? Nie, dočerta, nechce to vedieť, chce späť kontakty!
   - Mal som tam všetky kontakty. Úplne všetky... - skúšal sa otvárakom dostať pod zadný kryt, s poslednou iskierkou nádeje, ale to, čo pod ním uvidel, boli Pompeje dva.
   - Tak to bola posledná kvapka a týmto už definitívne začínaš nový život. Vitaj v klube, Robo! - drcla mu čelom o čelo, postrapatila vlasy, až ho trochu zatackalo a utrela si vodou vyžraté ruky o jeho ramená.
  - Veď...ale zas... kto po tebe bude nesmierne túžiť, nájde si ťa aj bez čísla, nie?! - zamudroval Davidko a tiež by sa bol pritúlil, ako Kata, ale jemu by to asi neprešlo. Čelo o čelo. Noštek o noštek, pusinka...
  - Čo zízaš jak žaba z prachu?! - osopil sa naňho, zobudiac ho z ocucávacieho sna práve včas a mobil letel radšej cez polku miestnosti, než kolegovi do ksichtu ďalšia jedovatá slina bezmocnosti. 
  Pár štamgastov zatlieskalo. V boxe, ktorý trafili niektoré súčasti, keď sa odrazili a úspešne oddelili od materskej lode a  od stĺpa, ktorý im stál v ceste, už až takí nadšení neboli.
  - To ktorý kontakt, doriti,  bol taký dôležitý?! - zaťala krikom ruky do bokov Katryn a zamračila sa.
  Chudák, cholerický. Teraz aby z tringeltov napájal tú tlupu, čo práve vyrušil a rozhádzal im partičku štamperlíkov na stole, svojou neolympijskou disciplínou v hode mobilom. Prečo si komplikuje život?!  Prečo neurobí jednu ráznu čiaru za tým minulým?! A kedy začne ten pokračujúci?!
  - Nebude ťa počúvať. To mu už semeno iste vráža na mozog. Poznám to. Čo je veľa, to je moc...- s hlavou nahnutou k plecu obhajoval ďalší neplatný pokus o kontakt s Robkom, Davidko.
  Ignoroval ju aj jeho a odtiahol dozadu. Odtiahla sa za ním, prehodiac utierku na kontakty tretieho druhu nažhavenému parťákovi za pultom.
   - Idú ti tam nejaké decká. Nie, že ich vyplašíš! Alebo vyhodíš. Náš zákazník, náš pán. A tvár sa, že ani to čučo, čo majú vo vaku, nevidíš. Keď im dôjde, zarobkáme aj my. A neopováž sa pýtať od nich občianky. Tí chlapci sú mimo tvoj rang. O dievčatách ani nevravím... - odvlnila sa dozadu za rozhodeným kamošom.



1 komentár:

  1. polcolovky super, Gaston výborne napísaný :D čakám, čo bude ďalej :) ...P.S. tie kontakty by sa dali zachrániť (aj celý telefón), ale v rámci príbehu úplne rozumiem a pekne to tam sedí (Robo asi nebude kamarát s technikou, čo?) :)

    OdpovedaťOdstrániť