OUAT - PRVÁ - 22. kapitola FF

OUAT

22. kapitola

Prvá

Ponočné denníčky...

     Pritiahol si ma. Bruškami prstov opatrne bubnoval po drieku a ako stonožka, nenápadne prst za prstom presúval sa k môjmu zadku. Hypnotizoval ma pohľadom. Akoby ma chcel uhranúť. Vniknúť  do mňa skôr, ako bude reálne môcť. Ak by som sa chcela brániť a cúvať pred desiatimi votrelcami jeho rúk, spôsobila by som len to, že zostanem prilepená oňho telo na telo. Stehná o stehná, brucho o brucho hruď o hruď. Chcem to. Nechávam ho vliezť mi do zadných vreciek a masírovať skrz ne zadok. Vlním sa. Hore a dolu v rytme jeho drsnej masáže. Dychčí mi za ucho a potí sa. Vzrušuje ma to...

  - WTF?! To ako fakt toto?! - nasucho preglgla Ruby dvakrát si preloziac posledný zápis v denníčku svojej kamky.

  Belle sa poošívala, zaklipkala očkami.

  - Veď vieš, že sa pripravujem na tú súťaž vo vlastnej tvorbe, tak to musím... takto nejak umelecky napísať. - začala sa cítiť trochu ako negramotný tuleň po dvoch hodinách sauny, lebo jej na čelo vystúpil pot, vidiac, ako Ruby natrčila denník práve prikvitnutým Mulan s Ashley. Patria do rodiny, sú crew.

  - ...som vedela, že je to bullshit! Prečo mi toto robíš?! Myslela som, že aspoň ty si...! -

  - To je aké romantické...- zatiahla sopel Ashley a skúsila sa nenápadne pozrieť aj na iné stránky, ale Ruby jej pricvikla zvedavé prsty.

  - Tak a dosť! Po vyučku, vieš kde! - vysúkala sa zo stoličky a žmurkla na Belle.

  Tá si pritískala svoju literárnu fantáziu o plochú hruď, znova si vracajúc iba realitu. Tá bola aj tak lepšia...

     Pritiahol si ju na kolená a tváril sa, že stráca stabilitu pod jej váhou. Aby ju rozosmial. Rozosmial ju a docielil, že sa mu zakvačila o krky a o vlasy a ukotvila čelom o čelo. Vyštartoval a dal jej mľaskavú pusu. A buchol do nosa. Rozstrapatila ho za trest, aj preto, že zbožňovala jeho šampón a tie drsné pajúzy vlasov, vždy upratané a nepoddajné. Chaporil sa jej do vreciek vzadu na džínsoch, lebo do tých predných sa ešte neodvážil. Ale dnes sa už iste odváži. Aj ona by sa mohla. Odvážiť...a prevážiť ho a byť trošku povoľnejšia.

  - Gaston, prestaň, to šteklí...-  hompáľala nohami bahniac si v klonke jeho slabín, zámerne sa odtískajúc len naoko, len aby sa mohla vystrieť, aby sa mohol dívať na jej hruď. Pushapka od Ruby je bombová vec. Nevie z jej pŕs spustiť oči. Ale nevie sa odhodlať namieriť si to k nim  aj inak ako pohľadom.

  Zazvonilo. Do triedy sa votrel jej registrovaný zvyšok. Gaston sa odpojil z uhučanej kompilácie súkmeňovcov a nežne jej cestou na miesto štuchol pod lopatku. Strhla sa s úsmevčekom naivnej lamy a natrčila mu celú tváričku. Schytala vzdušný božtek na obe líčka a dve žmurknutia.

  Ruby sa prevrátili panenky. Už jej boli smiešne tieto začínajúce hrdličky, žijúce aj po troch mesiacoch chodenia v naivnej domnienke, že pred sebou vydržia negrgať po celý zvyšok života.  Treba ich trošku poštengrovať. A hlavne postrčiť.

  Gastonovi cinkla správa. "Dve desať pred bufetom."

  Nechápavo sa obzrel na odosielateľku. Nebola to Belle. Tá si už s prižmúrenými očami opakovala novú látku. Má pekný profil. Z profilovky sa však na neho stále vyškierala Ruby. Aj tá má dobrý profil. Prelozil jej ho od čela až po opasok sukne.

  - Ako si mi to mohla urobiť? – triaslo sa dievča, jej pery, ruky, nozdry.

  Nechápavo žmurkala rýchlejšie, ako obyčajne, ale keby môže, privrie radšej oči nadobro. Čokoľvek by zniesla, od kohokoľvek, ale práve ona?! Jej najlepšia kamka? Jej mecenáška? Poradkyňa? Baba, ktorá vie o nej všetko?! A o ktorej zrejme ona slepá a blbá nevie nič! Teraz tu stojí ošklbaná ako kura aj z toho mála vecí, čo máva na sebe a tvári sa, akoby ju práve vygrcal jednorožec...

  - Nevyšiluj, Belle. - skúšal ju utíšiť, skrývajúc natrhnuté tričko pod bundu, ale bol si vedomý toho, že to práve s Ruby posrali.

  Hold, zle načasované. Ruby mala Belle priviesť, nie že príde sama a potom príde aj Belle... a načapá ich. Došľaka. Zle, zle, celé zle.

  Ruby sa len nadýchla, ale nestihla zareagovať na  faux pas, lebo do ich tajnej skrýše sa práve ktosi vlúpaval. Vrzgli vonkajšie kované dvere a so škripotom sa otvárali.

  - Kto tu je?! Kto nevie čítať, že nezamestnaným sem je vstup zakázaný? Pán školník! - zarevalo v štrbine. - Neskrývajte sa! Počula som tu dievčenský hlas! Pán školník! Študentom je sem vstup zakázaný! Pán Leroy! - začala ženu prechádzať trpezlivosť a hlas jej prechádzal plynule do uši drásajúcej fistuly.

  - Doriti! Už len táto stará vyzobaná slnečnica mi tu chýbala! Nevie nič iné len bonzovať! Zalezte potichu dozadu, ja idem! - postrčila Ruby skamenenú dvojicu, napchala blúzu do sukne a vybehla učke oproti, vytláčajúc ju nenápadne von z Leroyových školníckych katakomb.

   - Pani profesorka, tak rada vás tu vidím, vy mi iste pomôžete. Mám taký delikátny problémik... A vy ste skúsená žena...- líškala sa podozrivo.

  Skúsená žena ešte chvíľu nechala ucho v tme, ale nepočujúc už nič podozrivé, vytiahla sa za Ruby a zabuchla dvere. Rázne. Veľmi rázne.

  Ruby so správnou hladinou pubertálnej negácie všetkého a každého rozrastrovávala zospodu gániac profáčkin ksicht cez prižmúrené oči. Z jej monotónneho preslovu, ktorým sprevádzala cestu pred popravčiu čatu v riaditeľni mala pocit, že každú chvíľu zaspí, hoci očividne dobu zaspala tá stará mrochta, čo jej práve čistila žalúdok.

  -  To je hrubé porušenie školského poriadku! Z hľadiska bezpečnosti a ochrany pri práci... -

  - Doriti! Ochrana! - pleskla si prebudená žaba zhrozene po čele, cestujúc po vlastnej osi predstáv, čo sa asi tak práve teraz deje dolu v katakombách, kde nechala skrytú Belle s Gastonkom a vzala hrdinsky na seba "vlúpanie" sa do školníkovej nory, pri ktorom ju načapala táto zle vypreparovaná kaňa. Tamtých dvoch úspešne zatajila, ale...

  Pás ľudí nadšene stalkujúci nové hviezdy dnešného poobedia sa stopol.

  - To čo je za slovník? - predstierala profka infarkt krížený s člnom, ktorému práve otvorili ventilku. - Takto sa vyjadruje mladá dáma?! Jediné tvoje šťastie, že si sa konečne prebrala a  ochranu berieš úplne vážne. - vyfučiac spokojne zaťala ruky do bokov, neriešiac, že zvyšný komparz prikmotrených čumilov za jej chrbtom sa statočne uchechtáva. O niečo viac, keď pokračovala v intenciách BOZP. 

  Treba zakročiť, inak prefláka celý čas a...

  - Pani profesorka, ja ochranu beriem. Prisahám! Fakt, už od pätnástich, len to nepovedzte babke, aby som nebola predčasnou sirotou. Ale, verte mi, nie každé dievča je takéto zodpovedné...- držala stále ruku na čele Ruby a prelustrovávala okolie prizerajúcich sa, kto by jej teraz helfol.

  Hlavne sa zbaviť tejto napaprčenej environmentalistky aj jej ochrany a získať aspoň jeden prezervatív, čo sa bude dať prepašovať do podzemia.

  Kým staršia žena stihla zalapať po dychu, dešifrujúc, čo práve počula,  vyštartovala Ruby nanovo, zmerčiac v dave štvrtákov. Tí nesklamú. 

  - Pochopte ma, ...to...oné...prasklo mi ramienko na podprsenke a na vecku bolo plno a kde som mala ísť? Veď aj vy ste boli iste niekedy mladá, takéto nehody sa stávajú a...môže sa stať aj väčšia... ak ma ihneď nepustíte. Fakt. - zalomila nevierohodne, ale stihla prekrížiť nohy vykúkajúce spod minisukne, aby naznačila isté neodškriepiteľné močopudné nutkanice a hlavne, zmenila smer indíciám od kopulačnej témy, kam sa svojou veľkohubosťou skoro dobrala.  Do... všetko je také ľahké!

  - Ešte sa pozhovárame! - zakričala samozvaná SBSkárka za prchajúcou šťandou.

  Tá ale mala už robotu s nejakým štvrtákom. A bola úspešná. Víťazoslávne stískajúc výdobytok durexového priemyslu, šinula si to nenápadne späť do podpalubia školy, odkiaľ ju len pred pár minútami skoro za ucho vytiahli. 

  - Do...to kto zamkol?! Kedy?! To nikdy nebývalo! - zhrozená zavyla, nešťastne trmácajúc kľučkou.

 Zúfalo trepala mobilom, ale batériu to nedobíjalo.

  - Nie je tu nijaký signál! - zamrnčala Belle skoro plačlivo. - A o chvíľu nebudeme mať ani svetlo. - zahryzla si do pery, čo mávala vo zvyku v stavoch proklamovanej naivity a zamračila sa jeho smerom. V tme katakomb skôr cítila, ako videla chalana, s ktorým ju sem pred pár hodinami nedobrovoľne  zamkli, hoci vliezla sem neodškiepiteľne  dobrovoľne. Radšej mala stúpiť do... do surovej vifonky Mulan! Jej srdce je iste podobne rozfranforcované, ako by boli tie úbohé niťovky. Ako mohli?!

  Nenávidela ho za to, čo urobil a, chvalabohu, že zostal. Čo by si tu počala sama. Katakomby v tme ešte nevidela a asi...  neuvidí. Ak sa vybije jej šmejd. Darmo hovorila otcovi o výhodách drahších a kvalitnejších kúskov. Teraz prišlo na jej slová! Možno to bude mať aj pozitívnu dohru, ak tatko pochopí, aké nevyhnutné je mať Iphone! Čo si ale počne teraz? Čo si počnú spolu? To už znie lepšie.

  Hanbil sa jej pozrieť do očí. Bol rád, že nemusí. Tma je fajn. Doma pod posteľou bývala aj tak väčšia.

  - Nechcem ťa sklamať...- začal dosť hrdinsky.

  - Už sa stalo! Ani sa ku mne nepribližuj! - skočila mu do reči, aby bolo jasné, že mu neodpustila, len tu s radosťou bojazlivej dušičky trpí jeho prítomnosť.

  - Chcel som ti len povedať, že ja tu nemám svoj mobil. Zostal hore v triede na nabíjačke, - radšej vstal a vyzliekal si rifľovú bundu, aby jej ju mohol prevesiť cez plecia.

  Mykla sa len prvý raz. Po prvé jej fakt začínala byť zima a po druhé, používal super dezodorant. Možno i parfum. Kvalitný.

  - Prepáč mi to, Belle. Môžeš mi odpustiť?! - skúsil už škemravo. - Fakt sa nič nestalo. Ruby len provokovala a ja... -

  - Ty si sa len bránil, chudáčik! - strčila mu do diery na tričku prst a potiahla. Šev poddal. Ešteže sú o chvíľu v tme a nebude sa musieť dívať, ako ho kamka Ruby elegantne ocucflekovala. Preboha! O chvíľu budú v tme!