OUAT - PRVÁ - 6. kapitola FF

OUAT

6. kapitola

Prvá

Kurzový lístok na portáli...

        Držala ako hluchý dvere, kým Ruby nebola spokojná. Ruby spokojná bola. Asi aj ona, len si nevedela predstaviť, ako teraz s ústami vo farbe sépie, ktoré sa aj bála spojiť,  doje svoj maslový rožok, smutne za sušiaci vedľa tenisiek na lavičke.

  Konečne raz vlastnoručne robená desiata, momentálne už obed, hoci to bez usmernenia otca, opretého ráno o linku so škodoradostne na hrudi prekríženými rukami, dôležito proklamujúcim kulinársku prednášku o dvoch skoro identických obdĺžnikoch v jej nerozhodných rukách na tému:  „margarín je margarín a maslo je maslo“, nedala celkom sama, ako mu chcela ostentatívne dokázať. Bude sa musieť prihlásiť z fyziky, aby si ho udobrila a poprípade si vypýtať dva rožky na zajtra s jeho „neodolateľnou“ bryndzovo- cibuľovou nátierkou, z ktorej tŕpli nosy aj spolužiakom vo vedľajšej triede. 

  Ako ale teraz sama doje svoj handmade jemnučký, maslovučký, na ktorý si jej ubolený žalúdok robí nádeje už od rána a nebude mať na ňom temnú prílohu z niekoľkých vrstiev rúžu?!

  Kvôli škŕkaniu v bruchu takmer prepočula najnovšiu lifestylovú prednášku Ruby.

  - Tam vonku sú ľudia v podstate v  dvoch stavoch: vo vyhýbavom a v otvorenom. Tí prví len čumia do zeme, sú zahľadení akože do seba, neregistrujú druhých, nezaujímajú ich, - rukami afektovane metala po spomalene sa prezliekajúcich spolužiačkach s pohľadom odovzdane upretým na skrkvané tričká vyťahované z ešte skrkvanejších vreciek, čo márne každý piatok čakali, že ich vezmú domov a konečne zoznámia s automatickou práčkou. S presahom dnešného lifestylového memoranda aj do chalanskej šatne k väčšine chovného statku ich prváckej maštale. Pomykala nosom. Jasné, aj tí sa prezliekajú...

   Keď okolo vás preplachtí tlupa XY tínedžerov po hodine telocviku, ľutujete, že vášmu nosu trvá celých štyridsaťpäť sekúnd, kým prestane cítiť. A potom prejde okolo ďalšia tlupa, čo sa nestíhala prezliecť. A vysprchovať ani ráno. Ak nebudete mať šťastie, ešte pobežia poslední, úplne nelogicky poslední, ktorí si jedno a to isté tričko nechávajú... Nechávajú.

   S jedným dvihnutým kútikom, očami hore nohami triasla Ruby bujnou hrivou, ktorá však po každom myknutí vyzerala ku podivu lepšie a lepšie. Metať sa je niekedy prospešné. Aj to má z nejakého vlogu, len si teraz nevedela celkom spomenúť, či šlo o hudobný, kadernícky alebo ten na mediálnu výchovu, kde mali rozoberať násilie na ženách.

   - Vyhýbavý stav nás vôbec nezaujíma, - otočila sa chrbtom k väčšine, zamerajúc sa na jedinú obeť s tmavobordovými pootvorenými ústami, ktorá sa nechávala dobrovoľne kedykoľvek zmaľovať, lebo jej konzervatívny otec nedovolil ani jelení loj na popraskanú hubu.  - To nie je náš prípad, Belle. My sme otvorený stav. Cítiš to? Otvorený stav! Dúfam, že hento nie je zas tá fotríkova smrtiaca kombinácia?! Tajomstvo grófa Drakulu! – chňapla po skrkvanom vrecku skôr, ako ho majiteľka stihla zachrániť pre seba a s chuťou sa „obetavo“ zahryzla, aby kamku zachránila od prípadnej silicovej pohromy. S plnými ústami pokračovala. - Ceš chapa? Ceš! Pochváľ fotra, dnes to nedo... ale mohol ho prisoliť. – dožula. – Kde sme to skončili? – natlačila aj posledný konček a trafila skrkvaným papierom oblúčikom do koša v rohu. Škoda len, že bol zatvorený. 

  -  Zásah! Chceš chlapa! Takže taktika otvorených znie:  pozerám do očí, usmievam sa, som pripravená sa zoznamovať... -

  - Ale veď Gastona už pozná. - strelila gumou ponožky Ashley a rozporciovala si lýtko na dva šulce.

  - Sklapni! – hodila Ruby hlavu dozadu a skontrolovala, či má vlasy v tejto polohe fakt po zadok. Nie, ešte nemala, to ju vytočilo ešte viac.

  Komentátorka letargickej anarchie v dievčenskej šatni kopla do igelitky s ktoviečím, ale vysypali sa odtiaľ lentilky a potom  si poklopkala po čele, otrávená trápnymi poznámkami nedochôdčat s požičanou maminou push-upkou.

  Belle si zahryzla do jazyka, lebo chcela upozorniť na to samé. Ako sa zoznamovať s niekým, s kým derieme lavice už pár mesiacov?! Ruby však mala situáciu pevne v rukách zabodnutých teraz do svojho úchvatného osieho pásu. Vybrala si červenú lentilku a rozpučila ju converskou, elegantne sa na nej točiac. Po ostatných sa vrhla Ashley, ponúkne Mulan za úlohu z fyziky.

  - Buď drzá! Ideš predsa testovať svoju neposlušnú, hravú a ľstivú stránku. Chalani majú radi vyzývavé veci. - vyhodnotila svoj výstrih aj kozmetický počin na tvári Belle a pohybmi vlastných krikľavých pier navigovala kamku, ako ich má zopakovať. Nakoniec uznala, že radšej nech drží hubu, nehýbe ňou a len pózuje.

  - Krasoň už vyhukuje. Padáme, baby! - nazrela do šatne Mulan a vyťahovala z úst lízatko a z malého zadku ešte menšie kraťasy zarezané tak, že skoro vytŕčali z druhej strany.

  - Ohol sa, ten bobor z teba robí transku. - zakývala nad ďalším strateným prípadom zhrozená Ruby a prekrútila očami, po tom, ako úbohá pribrzdená obeť nazrela pod obe svoje pazuchy. To je úúúroveň! Ona ešte aj v teniskách vedela našľapovať ako na módnej prehliadke. A prehliadať by veru bolo čo. Nie je pätnástka, ako pätnástka. 

  Ofúkla ich spotená atmosféra nenávideného cvičišťa za školou.

  Hľadala ho pohľadom. Vôbec nie nenápadne, ako ju to jej poradkyňa pre balenie chalanov učila, ale veď ho už nevidela celú prestávku a začiatok tejto hodiny. Toľko zabitého času. Ale má make-up. To zvyšuje jej šance, že si ju viac, teda aj inak všimne, než len blbými poznámkami na margo jej jednotkárskych odpovedí.

  Rozcvičovali sa bokom. Začínali ako prví. Ich odvelili na lavičky.

  - Zahrievačka! - drgla ju Ruby so šifrou prvého kola balenia. 

  Pochopila hneď. Sadnúť si treba tak, aby špičky nôh smerovali smerom k nemu, stiahnuť ramená, aby si pôsobila útlejšie a nenápadne prehodiť nohu o nohu. No, len skúste v tejto polohe obsedieť na úzkej drevenej lavičke s doškriabaným náterom. Trochu ňou triaslo.

  - To je des s týmito flirt-začiatočníčkami... Povedala som "Zahrievačka", nie "Prvý impulz"! - povzdychla si polohlasom a capla ju po kolene. Niečo jej tam asi pristálo. Napríklad niekoľko pohľadov rozcvičených samčekov oproti. Treba odpútať pozornosť, aby pohľady vydržali dosť dlho. Ruby vie ako. Ruby je profíčka.

  - Pán profesor, vy učíte aj biolu? A je pravda, že štípu len komárie samice? Lebo minule večer som mala pocit, že si na mne nejaká ich partia robili rozlúčku so slobodou. No fakt, sa mrknite, kde všade nasávali. - vytiahla tričko nad pupok a ležérne na ňom robila obrovský uzol, vybaľujúc na vyvaleného profáka svoje obliny. Zablokovaný mozog - odblokovaná huba. Ale kto by sa to odvážil Ruby povedať. Odvážili sa priblížiť len rozcvičení chalani, nenechajú si predsa ujsť ponuku na očumovanie.

  Belle, bacha! Blíži sa! Už len pár krokov, tri, dva, jeden...

  - To kto ti hento spravil?! - zaznela básnická otázka a mladý gavalier hneď vedel, ktorým smerom žmurknúť. - Ruby, nemohla by si aj mňa takto zmaľovať? Na Halloweenskú párty to bude topka. - stál s rukami vbok nad ňou a nerozpakoval sa disovať celoprestávkovú aktivitu v šatni, čoby kvázi kozmetickom salóne. Natrčil tlamu a cmukol ako na koňa na obe, kým sa vyškerený ako vlašský orech zvrtol a gazelími skokmi neodcválal k svojmu stádu. 

  - Pako! Dočerta, on úplne búra môj plán! To ty si mala začať a nahodiť udičku s nejakou vtipnou poznámkou, "či ten svoj účes dostal v kaderníctve grátis", nie on. - pokrčila Ruby, vyhodená z rytmu, tvár jej smerom.

  - Tebe sa to zdalo vtipné? - zašepkala Belle skoro poloplačom a po rukách sa jej naťahovali temné čmuhy, ako sa snažila dať si tú hrôzu z pier dolu.

  - No nič, je čas nasadiť ťažšie kalibre. Vyskúšať smrtiace flirtovacie triky geniálnej Ruby so zaručenými výsledkami. Ideme na to. Sústreď sa, Belle. Krok číslo jeden. Pokús sa o očný kontakt.    A udrž ho! - radšej si trošku odsadla, aby ju nenapadlo odmaľovanú časť make-upu utrieť si niekde o jej dokonalý outfit.

  Vypliešťať na Gastona oči Belle už od začiatku školského roka nerobilo nijaký problém. Bol to jej poloboh. Presne ako z časákov. Vysoký, čierny, vymakaný a nedosiahnuteľný. S tým posledným jej Ruby práve pomáhala, ale výsledky sa nedostavovali.

  - Čumíš? -

  - Hej, nedíva sa sem. -

  - Bude. Klídek, tabáček...No, pozri, vravela som! - drgla do nej tak, že sa skoro zosypala z lavičky. - A teraz krok číslo dva. Upreným pohľadom oskenuj celé jeho telo. Od hlavy až k pätám. Opakuj opačným smerom, pokiaľ opäť nezachytíš pohľad jeho očí. Dolu a hore, dolu a hore... - pomáhala oslintávať pohľadom aj sama a chudák chlapec sa začal ošívať a kontrolovať, či je kompletný.

  Pri najbližšom okruhu sa na to rovno spýta. Nestihol.

  - Krok číslo tri - opakuj krok číslo jeden a okamžite nastreľ krok číslo štyri: Pochvalne sa na naňho usmej, ako že si spokojná s tým, čo vidíš .- hrkla jej jednu medzi lopatky, aby sa vystrela.

  - Úsmev drahá a mierne pokývaj hlavou na znak súhlasu. - pripomenula Ruby, kým sa zvrtla a nechala svoju žiačku dokončiť taktiku balenia chlapcov v pokosenej tráve  na školskom dvore. 

  Pohol sa smerom k lavičkám, stále sa kontrolujúc z rôznych strán. 

  Zostal stáť naproti nej. Ruky mala síce zababrané, stiahnuté za seba, ale na záhadne poblednutých perách jej hral úsmev. "Celkom pekná baba táto, ...Belle." Vyhodnocoval zadýchaný, kým zas nevyperlil.

  - Ty sa mi vysmievaš?! -

  Ale jej úsmev z tváre nezmizol. Po prvé zabudla, aký je krok číslo päť a či vôbec nejaký je a po druhé, Gaston sa jej prihovoril. Je tu a pozerá jej do očí. A začali sa jej pliesť aj ostatné rady. Má byť teraz drzá? Nemá so všetkým súhlasiť? Má do neho nenápadne drgnúť? Udržať ten očný kontakt. Aj tak z neho nemôže odlepiť oči.

   - Dievčatá, výmena! - zapískal Krasoň a postavil všetky do pozoru.

  Okrem Belle. Stále vyhodnocovala krok číslo...

  Nečakane sa k nej natiahla jeho ruka. Chcel jej len pomôcť vstať z lavičky.

  Zhypnotizovaná po nej siahla. Háleluja! Tisíce motýľov vystreľujú do vesmíru, nebo má farby dúhy a čo Boh spojil, píšťalka toho debila nerozdvojí...

  Oťapkávajúc ju trasľavo prišiel jej bod číslo tritisícdvesto sedem do čítačky.

   - Viem čítať osud z dlane...- slepecky mu po nej tľapkala bruškami prstov. -  Skončíš s krásnou a milou babou, ktorá ti je na dosah ruky...- vypadlo z nej takmer na jeden výdych.

  Chudák chlapec sa voľnou rukou poškrabkal v hrive, ale ruku z tej jej nevypustil.

  Píšťalka! A rozšafný profák, čo si myslí, že je vtipný.

   - Domlčíte si to večer v parku, mládež, teraz ide dvanásťminútovečka! - zavelil telocvikár a tí dvaja trapkovia mu prikývli.

  - Tak...o siedmej, ...po tréningu. V parku. Čau, ...Belle! - zopakoval si nahlas zmätený miestny čávo a odstepoval k svojim na štart cúvaním, zakopnúc sa len dvakrát.

   - Nóo...na začiatočníčku to nebolo zlé! Nemal síce členky natočené k tebe, ani si neškrabkal ľavú dlaň, ani nerozkročil viac nohy, ani palcami nesmeroval k rozkroku, nečervenal sa, nehovoril v tvojej prítomnosti viac nahlas, ale "náhodou" sa ťa dotkol, pozeral ti do očí a usmial sa! To by mohlo stačiť. - ovalila sa jej na ramená všetečná Ruby, keď sa spamätala zo šoku, čo to jej kamka postvárala s tým chlapom v tak rekordne krátkom časovom diapazóne. - A stavím sa, že dvanásťminútovku teraz zabehne za rekordných desať minút! – rozrehnila sa na vlastnom vtipe.

  - Mám rande...- zašepkala Belle zasnená.

  - Ha-ha-ha. Máš hovno, moja. Chceš ho? Tak nijaké rande. Ide sa na slučkový efekt! Omotáme okolo prsta, zatiahneme slučku  a povolíme. On sa vráti. A zas omotáme a... Gaston je najpopulárnejší, ako by povedala moja babka, doslova plemenný býčisko triedy, ale ty mu teraz ukážeš, že si to isté len v ženskom vydaní! - víťazoslávne dvihla hlavu Ruby.

  - Krava? - natočila sa k nej Belle nechápavo.