OUAT - PRVÁ - 24. kapitola FF

OUAT

24. kapitola

Prvá

Chuchvalce...

        Nevšimla si, kedy babka vstúpila do jej kráľovstva. A medzitým babka zabudla, kvôli čomu prišla. V mysli, po zhliadnutí stavu detskej izby, automaticky  začala koncipovať prednášku na motívy próz z minulého storočia o povinnostiach mladých dievčat a  primárnej funkcii zmetáka v ich biednom pätnásťročnom živote, ale spomenúc si na ozaj naliehavý hlas pána Frencha v telefóne, rozhodla sa upratovací manifest svojej vnučke nalepiť na dvere, alebo rovno cez hubu až neskôr. Ale jedna facka asi aj tak nebude stačiť, aby ňou obnovila továrenské nastavenia.

   - Ako vidím, Belle u nás dnes nie je. -

  Ruby si vytiahla jedno zo slúchadiel z ucha a zagánila.

   - A prečo by byť mala?! Tú šajbu zo sloviny som si už predsa dávno opravila. -

   - Volal jej otec. Nebola ešte doma. Prečo mám pocit, že ty o tom niečo vieš? – zaútočila ešte za horúca, aby si Ruby pri prevracaní očí nemusela vidieť až mozog.

  - Nemám tucha, kde sa motá. Trošku sme sa v škole nepohodli, nešla ma ani vyprevadiť na zastávku. Možno je niekde s babami. - prevalila sa späť na brucho, zlomila nohy v kolenách a prekrížila si ich na znak uzatvorenia dialógu.

  - Možno by si to mohla zistiť, čo ty na to?! – znervóznela babka, predstaviac si chudáka spoteného Moa, ako sa škrabká na pivnom bruchu a dúfa, že Bellinka každú chvíľu zabúcha na dvere a svoje trápne vyvolávanie babičke už nikdy v živote nebude musieť zopakovať.  Ruby, tak nehodnú kamošku jeho dokonalej dcéry,  nechcel už v živote vidieť ani počuť. Lenže vesmír sa nie vždy stotožňuje s takýmito ideami.

Volal už trikrát.  

V polhodinových intervaloch.

  Neochotne sa zvila do polosedu, vypla hudbu a na babkino počudovanie, poslušne skúšala vytáčať kamky. Vytočila všetky. Doslovne. Mračila sa na mobil.

  - Čo ste vyviedli?! - dešifrovala babka s presnosťou ostreľovača vnučkine myšlienkové pochody. Trafila do čierneho.

   - Vlastne som to trochu zavinila ja. Prepáč, babi, musím ísť von...a musím niečo súrne vybaviť. Dúfam, že nebudeš robiť prieky, fakt je to dôležité! - prehrabávala sa medzi šatami, nahodila bundu, napchala mobil so slúchadlami do vreciek a mizla dolu schodmi.

  - Čo mu mám povedať?! - zatasila ruky vbok babka.

  - ...že ju nájdem, neboj! - ozvalo sa nie veľmi isto.

  Otvoril jej prežúvajúc. Večeral. Z bytu smrdelo pripálené lečo. Trhol tvárou dozadu, poškrabal sa v čiernej brade, dožul.

   - Ahoj, Ruby...čomu môžem vďačiť za tvoju návštevu? Čo nemohlo vyčkať dozajtra, do školy? Alebo na triednickú hodinu? -  habkal zneistený,  vidiac udýchanú jednu zo žiačok pred svojimi dverami.

   - Sorry, pán profesor, ale vďačiť mi asi nebudete. Viete, potrebujem sa okamžite dostať do školy. Hneď teraz. Viete, asi tam zostala...no, zamknutá Belle. - ošívala sa viac ako on, ruky ani nevyťahovala z vreciek bundy, najradšej by sa tam napchala sama a celá.

  Ovial sa párkrát dverami. Načiahol sa po mobile. Zažmurkal na displej. Končia televízne noviny.

  - To ale nie je možné. V škole už teraz nikto nie je. Je zamknutá a zakódovaná. -

  - Ale je! Belle je tam zavretá v kotolni! -

  - Nemožné. Pochop, Ruby, také niečo je nepravdepodobné.  Keby niekto v škole bol, tak sa okamžite spustí alarm a napáli tam mestská polícia. Monitoruje totiž každý pohyb v objekte. - skúšal ju upokojiť, ale videl, že to asi nebude také ľahké. Baba, ktorá prekypovala nielen poprsím, ale aj sebavedomím, sa teraz trasie, ošíva, nie je namaľovaná a je vidno...

  Ruby má strach!

  - Pán profesor, verte mi! Ja vám to neskôr všetko vysvetlím, ale teraz sa fakt potrebujem súrne dostať do školy! Ona tam, viete v tých školníkových katakombách, či čo to tam dolu pod školou školník má, asi zostala zavretá a možno sa aj bojí ísť domov, totiž, viete...-

   - Ruby, čo ste zas vyviedli?! - dvihol autoritatívne hlas, aby získal čas a dal si veci do správnych mozgových chlievikov. 

  Konečne. Vedela, že mu môže dôverovať. Okamžite spoznal, že ide o prúser. Je zodpovedný a pôjde s ňou do školy. Ide o jeho žiačku. On  všetko vyrieši a možno aj ututlá a nebude to rozmazávať ako babka, pán French alebo riaditeľka. Alebo všetci traja dohromady ako choré vrany.

   - Pokojne mi nacapte aj dvojku zo správania, len už poďme do tej školy, prosím! -

  Zamyslel sa. Ak aj policajti sú napojení na objekt školy, pravdepodobne nemajú v hľadáčiku dajaké sprosté, takmer nevyužívané pivničné priestory. Tam kamery nainštalované nebudú. Asi. Asi celkom určite.

  - Ideme!  A čo ste tam vy dve robili?! Čo vás to vôbec napadlo ?! - stŕhal z háčika bundu a nazúval si chvatom topánky.

  - Ja som vedela, že vy ma v tom nenecháte!...že tam nenecháte Belle! Odomkneme ju vypustíme a vymyslíme niečo, čomu jej tatko uverí. Akože sme niečo nacvičovali alebo tak... - takmer ho potiahla za rukáv, aby si pohol.

  - Je mi  ľúto Ruby, ale ja prístup do školy nemám. To iba školník, ale ten je na dovolenke, pani riaditeľka alebo policajti. V každom prípade, ak chceme do školy, musíme posledných dvoch upovedomiť. -

   - No, doriti! -

  Ani ju nekarhal za slovník.

  - Tak von s tým. Čo sa deje? Ako to, že Belle, práve Belle, spravila takú vec, že sa zatajila v škole na noc?! -

  - To je trochu inak, - namiesto aby aspoň trošku pokorne sklopila viečka, zažmurkala s naivnou prostotou a odvážne sa mu zadívala do očí. Je to fešák. Fešáci nebývajú dvakrát chápaví, ale pokiaľ ide o veci lásky, tak možno... tak von s pravdou. - Chcela som jej a Gastonovi zabezpečiť nezabudnuteľné rande. Tam by ich nikto nerušil a... no, robiť to prvýkrát na karimatke nie je asi výhra, ale pripravili sme to tam fakt super. Sviečky, tie karimatky.... Vlastne len sviečky a tie dve karimatky. Jedna by na tých rúrach tlačila, všakže... -  vybavovala si obrázok z Al Inclusive päťhviezdičkového hotela s lupeňmi ruží a uterákmi v tvare labutí alebo inej hávede na mega vodnej posteli alebo na karimatkách na rúrach. 

  - Ty mi chceš povedať, že Belle s takýmto niečím súhlasila?!- skúsil si aj Hook hodiť flashback do tých časov, keď sa s nedoliečeným akné pokúšal odpaňňovať nejaké spolužiačky. Ale do čítačky mu prišli skôr školské výlety, plesy alebo niečo normálnejšie ako sú pivnice s inventárom kanalizačného potrubia.

    - Jasné, že nie!  Je to predsa Belle. Nachystala som to ja a vedel o tom Gaston. Pre Belle to malo byť prekvapčo. Lenže sa všetko akosik posralo. Najskôr nás tam načapala  Cora, mňa vyvliekla k riaditeľke, ale nebola tam. – uškrnula sa spokojne, že prvé kolo dvojky zo správania má vo vrecku. - Gastona som potom videla totálne vyštengrovaného utekať na autobus a Belle... Belle odvtedy nikto nevidel. Myslím si, že zostala tam dolu. -

  - Belle? Belle má rozum! Iste je už doma. - skúsil Hookovi odpadnúť kameň zo srdca, ale trafil nohu.

  - To ťažko... Belle je buchnutá do Gastonka, šla tam po vyučku, ale...ale prišla trošku skôr... a ... načapala ma s ním. Ale my sme sa iba bozkávali, fakt, iba bozky, nič viac... – zaklamala nevierohodne. - ... a doma je len naštartovaný pán French a furt vyvoláva mojej babke. Belle neprišla domov. Nikde nie je. Volala som všetkým. Ona... bude asi fakt v tých katakombách. A trucuje.  - zúfalo pozrela triednemu do očí.

  - Ruby?! Veď si jej najlepšia kamarátka?! – neuznanlivo pokrútil záporne hlavou prekvapený muž v čiernom.

  - Ja viem. Je to celé moja chyba. Asi je na mňa nasratá, ale ja jej odpúšťam. Len mi ju pomôžte nájsť. Teda vyslobodiť. Viete, aká je tam zima?! -

  Hook vytiahol mobil.

  - Pani riaditeľka? Dobrý večer... -

  Druhé kolo dvojky zo správania odzvonené.

  Všade bola iba tma. Svietili si baterkami, lebo zvyšok osvetlenia to po odkódovaní s blikaním vzdal tiež. Polícia niečo riešila s výpadkom systému. Posratá stará elektrika, alebo také niečo. 

  Darmo volali. Nikto sa neozýval. Ruby netušila, či je to zle, alebo ešte horšie.

  Voľačo sa jej ale nezdalo. Potiahla Hooka zas za rukáv.

  - Je tu nejaký bordel. -

  -  Áno, je tu neporiadok, ale aj preto je tu nápis na celé dvere, že je sem nezamestnaným vstup prísne zakázaný! Ako vás mohlo napadnúť sem vôbec vstúpiť? Neviete čítať, nemali ste školenie BOZP?! Kto je za toto zodpovedný?! - zadupľovala všadeprítomná riaditeľka, ukazujúc na tabuľku dvadsať krát dvadsať centimetrov s doškriabaným povrchom a Hooka. 

  - Nie, nie, viete, tieto popadané stoličky tu neboli a... tamtá stena...tam tá vzadu... zas bola...- zhrozene pozrela na miesto osvetlené prudkým svetlom z mobilu, kde...naozaj nebola stena, len obrovská diera.

  - Je nám ľúto, pani riaditeľka, ale nevyzerá to, že by tam niekto bol. Tá čiastočne asanovaná stena iba odkryla ďalšie podzemné priestory. Celé mesto je vraj nimi podpivničené, ale nevieme, o čo ide. Potrebovali by sme mapy podzemia a viac ľudí. Netušíme v akom je to tam stave ani ako by to mohlo byť nebezpečné... - snažil sa SBSkár vysvetliť, že tu jeho kompetencie končia a je potrebné povolať iné zložky. A hodiť im to na krky. Hasiči, polícia a...dúfajme, že nie aj pohotovosť budú celí happy z nočnej služby. 

  Ruby stále nechápavo zízala na obrovskú dieru v stene. Koľkokrát snívali, že tu nájdu skutočné katakomby s tajnými chodbami a pokladmi a všetko spolu preskúmajú. Aké to bude dobrodružné a tajomné a vôbec...

  - Ako mi to mohla urobiť?! - zašepkalo dievča.

  - Ruby musíš byť silná. Viem, že ťa to trápi, ale mi tvoju kamarátku nájdeme. - skúsil ju Hook potľapkať po ramene. Zhodila mu z neho ruku.

  - Ako mi to mohla urobiť?! Ona šla sama a na mňa sa vykašlala! Toto jej teda nikdy nezabudnem! - zakričala do tmy diery a vyzerala, akoby strčila prst do zásuvky a dostala krásnych 220V.