OUAT - PRVÁ - 19. kapitola FF

OUAT

19. kapitola

Prvá

Kultúrne obohatenie...

        Smiali sa. Na všetkom. Nabaľovali blbé detaily a tvárili sa, ako borci, čo vymysleli najlepšiu komédiu pod slnkom. Pod stmievačkami v bare.

   Slušne, trpezlivo čakal, kým aspoň jeden z nich vytriezvie z bezbrehého rehotu a objedná si niečo, kvôli čomu bude môcť zmiznúť k pultu a srať na nich.

  - Ujo Dávid, podávate tu aj čaj? - konečne sa zo šálu doodmotávala Mulan a vycerila na čašníka strojček zababraný od gumových mackov. Zasmažených vo vodke deň predtým, než sa znova nasypali do vrecka a tvárili sa detsky nevinne. 

  - Čierny, zelený? - prekrútil kalkulačkou v očiach, ktorá zaznamenávala nula celé hodnoty. Aj s tringeltom.

 - Hej, veď nebuďte taký rasista! Ujo Dááávid! ...že...Čierny! A biely by takto nebol? - žmurkol na červenú aziatku spolužiak a zahájil ďalšiu vlnu bezbrehého smiechu.

  - Počujte, decká, akurát dnes, keď mám službu, ste sa mi museli sem do baru vysemeniť?! Tak šup-šup objednávočky, lebo si dám tú robotu a budem volať vašim zriaďovateľom. Zvlášť tvojmu dedkovi, Mulan, ak mi ešte raz povieš "ujo". Alebo daktorí z tvojich pukatých kamarádičkov! Nie sme u vás v kuchyni. A nemáš už päť. Ani nikto z vás... dúfam... mládež! - usmernil rozkokošený poter, zmraštiac nos nad ženskejšou odrodou niekdajšej chutnej neškodnej vnučky uja Li. 

  Vytasili rozhorčené ksichty, ale vyzerali skôr ako mrňaví značkoví neurotici trčiaci z kabeliek. Hej, čivavy - kabelkové vlkodlaky. V celej svojej nekonečnej pätnásťročnej dôležitosti.

  - Takže dievčatkám štyri ovocné čajíčky a mladým mužom ponúknem čo? Som vám plne k dispozícii! Aj osobný odber...- zaťal ostro ruku vysoko nad pás a neošíval sa popremeriavať si klbká dorastencov v boxe.

  Konečne trochu zvážneli. Čo ak to myslí vážne? Čo ak má viac sily, než to vyzerá? Čo ak...no, v tomto pajzli na hajzel nikto sám nepôjde. Na mužské istotne.

  - Čo tak nás prekvapiť nejakým miešaným drinkom? - prekrúcal si ockovu kreditku medzi prstami Sean a pokukoval po Ashley, či to vidí a patrične dešifruje. A na Davida žmurkol. Potom to oľutoval. O jeho sladký úsmev zboku, aj s venovaním našpúlených pier, ani tak veľmi nestál.

  Usmievajúcemu to už znelo lepšie. Pôjde sa poradiť s Katryn... 

  Nie sú drinky ako drinky a všetky drinky sú vážna vec.

  Gauč je fajn miesto. Hlavne ortopédi sú nadšení, keď vidia hlavy opreté o stenu a zvyšok tela vyliaty, kopírujúci podložie, zahromozvodený šľapami o zem.

 Pretáčal si škatuľku zápaliek na bruchu medzi záhybmi vyťahaného trička a počúval múdre rady baby odvedľa. A potom hlúpe fňukanie baby odvedľa. Ale Katryn mal rád. Doprial jej tú chvíľku a svoje dve uši, veď mu to ona tiež neraz dopriala.

  Potom mlčali. Keď mlčali dlho, natočil sa k nej. Rozmazala sa jej špirála. Aj všetko ostatné, čím ráno obšťastnila zvädnutú tvár.

   - Nemusím ťa pretiahnuť, však? - zadrel, keď mykla hlavou, cítiac, že ju zboku pozoruje.

   - Hovädo! -

    Radšej sa kryl, aby jeho slabiny neschytali dobre mienenú výchovnú...

  - Na sviatky si môžeš vziať voľno. Potiahnem to tu. Mňa doma nikto nečaká. - priložil polienko do spoločnej vatry dvoch stratených existencií, aby ho nemala za necitlivé hovädo. Hovädo bez adjektív bolo vcelku prijateľné.

  - A čo sestra a malý? Koľko si vravel, že to má? -

  - Nikdy som nevravel ...o ňom. Poradila si mi to. -

  - Učíš sa rýchlo. To je fajn. To je fajn. - šúchala si boľavé kolená, ale mrzelo ju, že ju má za starú mrochtu, kvôli ktorej sa mu už neoplatí mrhať matrošom.

  - Keby som ja mala decko, také Vianoce mu vystrojím...ale také! ... svetielka! Svetlá! Žiarovky, sviečky, lampy! Všetko by žiarilo! Všetko by svietilo. Milión darčekov a prskavky. Tie som odjakživa milovala. A koláčiky. Celý byt by voňal pečivom a všetci by sme mali červené svetre so sobmi a čiapky a strašne dobrú náladu. - mračila sa do kúta s rozbitými debničkami.

  Hej, boli zelené, ale od stromčeka mali poriadne ďaleko. Nie, ani s dávkou niekoľkopercentnej fantázie. Nie.

  - Pozeráš priveľa béčkových vianočných filmov. - ohodnotil jej gýčovú výzdobu na kľúč.

  - Raz, pred rokmi som povedala šéfinovi, že spravíme vianočnú besiedku. Také to podvečerné stretnutie s roľničkami a podobnými odrhovačkami. Ako gesto dobrej vôle a bude to aj pre decká. Vyzdobíme bar, napečieme, zarobíme punč...Vyzdobili sme bar, desať litrov punču v mise...neprišiel nikto. Ani jedno decko. Aj starí štamgasti sa otočili vo dverách. Fakt. Smiali sa mi. - načiahla sa za zápalkami a jednou z nich škrtla.

  Ešte horiacu ju odšmarila od seba. Drievko chvíľu ešte blikalo a potom zhaslo a koniec zápalky sa stiahol do čierneho oblúčika. Škrtla druhou. Sfúkol jej ju.

  - Prestaň! Vieš, že tu môže byť vyliaty alkohol... chceš to tu podpáliť?! -

  - Už strašne dlho. Skoro odjakživa...- odpovedala mu vážne.

  Mlčali. V jej očiach videl odhodlanie a... to nechcel vidieť.

  Pochopila.

  - Choď domov a malému kúp nejaký darček. Uvidíš, ako sa poteší. Nebývajú každý deň Vianoce, ale dnes mu ich sprav. A s tou službou ťa beriem za slovo. Berieš všetky dni! - namierila na neho príslušný počet prstov a zmizla vpredu v bare. 

  Škrtol jednou zo zápaliek a odhodil ju ešte horiacu od seba. Čo ak tam je...nejaký ten zvyšný alkohol.

  Nie, nebol.

  Ale on vie, kde je.

  Cickal si ju bruškami prstov po tvári a ona si to patrične, s plachým úsmevom, naoko sa brániac, užívala. Zvlášť, keď pri tom lolotal niečo ako srdiečko, slniečko, vločôčka... sobíček, snežný skúter! Už lolotal. Ale bol taký strašne zlatý...

  Aj Ruby zmäkla  a s vykrivenými ústami lačne zízala na mojkajúcu sa dvojicu. Dočerta! Dve dvojice! Kedy Ashley stihla zbaliť Seana?! Kde zmizla Ashley? Trčia z nej len kolená a ten medveď je celý na nej zvalený...Už ju má napoly rozožratú...To je ale úúúroveň!

  Mulan si niečo spievala do svojho čaju a vlnila sa s ním v rytme. Najradšej by si prisypala ešte trochu cukru, ale v ich cukorničke už bolo vypredané a pri ďalší stôl ju Ruby iste nepustí.

  Ben sa mračil do mobilu. Zas nezvládal nejaký level.

  - To tu chcete pri jednom drinku sedieť až do polnoci?! - vytiahla Ruby Mulan lyžičku z úst a trafila ňou popolník.

  Rozvášnený Gaston sa strhol a rozvášnený Sean strhol z Ashley blúzku. Skoro. Vytackali sa zas obaja spôsobne do polosedu a naprávali škody na oblečení.

  - Objednám ďalšie. -

  Vstal medveď a ledva skrývajúc plný rozkrok, k radosti barmana, pristupoval k pultu.

  - Ešte jedno kolo. A teraz pre všetkých. -

  - To ako aj pre mňa? - oprel si bradu tesne pred objednávateľovou tvárou ďalší z nadržaných.

    Doriti! To zas bude noc! Pre každého z prítomných...

  Svetielka sa mu rozmazávali. Skúsil ich rozpiť ešte jedným pivom. Hľadal ju medzi nimi, ale bola tam tma. 

  - Robo, vybehni za mňa odniesť tým zobákom latéčko, ani neviem, ktorá si ho objednala, ja musím ísť neodkladne vyvenčiť svojho draka. - prebehol mu pred diapozitívy s hviezdičkami Davidko.

  Bol mu vďačný, že tentokrát nemal už gate na pol žrde. Za ošťatý smetiak až taký vďačný nebude, často ho musel dvíhať z dlažby, keď ho nejakí magori, čo sa im nepodarilo vyrovnať si chlastom  čakry nad ránom  rozkopali.

  - Mne už padla. - skúsil výhovorku, hoci volanie divočiny spoza dverí napačmalo aj jeho dráčika. Po toľkých pivách sa už ani nečudoval. Ale venčenie s Davidkom nebude riskovať.

   - ...šak to, šak to, nejaká tam padla, Katryn jej dáva prvú pomoc a zvyšku vraj treba vyprošťovák, nabulíkal som im, že naše latéčko ich preberie, len im ho odnes, už ho majú zacvakané...- vypúšťal v rytme prúdik aj slová.

  Zamračil sa. Doplo mu medzi tých pár promile, ktorými sa práve zásobil. Latéčko v ponuke nemajú. Dokonca ani presso nie. Len zalievanú. To sa až tak vžil do role, že zabudol, na čo tu je?! Robo!

  Vystrelil a pohol sa dopredu. Bar už bol odpoly prázdny, zvyšok Kata práve s krikom kasírovala. Na pulte stála malá šálka s nejakou modrou čmáraninou na tele, brucho podopreté vykrúcaným uškom a čosi sa z nej parilo. Pričuchol si. Doriti, obyčajné teplé magnézium. Povzdychol spokojne, podobral pod dlaň namiesto tanierika a niesol boxu s mladými.

  - Gaston, prosííím... zapišťalo dievča, keď vyťahovalo ruku mladíka z vrecka kabáta.

  - Ukáž, ukáž, čo predo mnou tajíš...- chechtal sa a doťahoval sa s ňou a prd mu záležalo čím má napchaté vrecká, hlavne, že sa po nej môže siapať. - Však aj tebe dal fotrík kázanie a pribalil pár gumičiek...- doberal si ju.

  Blázniace sa ruky náhle vystrelili a barom sa rozpršali malé guľaté žlté placky.

  Pod nohami mal zrazu piškóty. Piškóty! Zase tie rozsypané piškóty?! Prečo?!

  Šálka sa mu v ruke roztriasla. Neudržal ju. Horúca tekutina bola chladná oproti horúčosti, čo ho razom zaliala zvnútra. Zvrtol sa a prášil k pultu. Zastokol popálenú ruku do výlevky. Nepomohlo.

  Keď otvoril bolesťou zo vzdialenej reprízy zatiahnuté oči, stála na druhej strane dievčinka s previnilým výrazom pod čelom. Opatrne pokladala na pult kus nekompletného porcelánu.

  - Je puknutá. - zašepkala.

  - No a?! Je to len sprostá šálka! - zaškaredil sa na ňu.

   Cúvla a zvlnili sa jej pery. Ešte malý závan a rozplače sa ako malá.

  - Robo! - zahriakla ho Katryn.

  - Jeb na to, zlato! ...ti ublížila hentá  vyzobaná slnečnica?! - osopil sa sopliak nezadržanou slinou na úbohú Katu, čo sa len snažila zahasiť kolegu. - Poď ideme...ty  máš byť mojko, krásny, usmievavý... Sean to zaplatí, aj keď toho "latéčka" je mrte škoda... a tie piškótečky nech si pozametajú. Sú tu za to platení. Tebe fakticky fotrík uveril, že idete robiť charitu hafanom v útulku?! Ja zdechnem! - ovalil sa jej cez plecia stiahnuc si ju k sebe pod pazuchy a  s dešpektom fľochol po jeho dokrčenom fejse.

  Až teraz sa strhol, ako zo zlého sna a načiahol sa za šálkou. Začala ho viac zaujímať. Tú tu dnes nenechá...

  Katryn s Davidkom, zapravujúcim si ešte košeľu do riflí, na sebe čudne pozreli.

  - Je puknutá, - chcela mu ju rýchlo vziať Katryn a hodiť do koša.

  - No a?! Je to len sprostá šálka...- zatiahol  znova a vytiahol ruku vyššie, ako víťaz v ringu.

  A to ani o  prvom kole netuší nič.