OUAT - PRVÁ - 16. kapitola FF

OUAT

16. kapitola

Prvá

Amplitúda imaginárneho grafu...

        Školník to pototo. Ani si to nemuseli rozkomentovať. Vyrútené na hornej chodbe, vo výklenku so sklobetónom, ktorý v zime síce chladil, ale pre efekt "bytianaočiach" sa oplatí trpieť, sklamane trávili prestávku. Aj keď nejedli.

  Ich kosačkový kastelán tejto strašidelnej výchovno-vzdelávacej ruiny sa hodil na marodku a majú po chlebe. Po katakombách, aj po dobrodružstve v zašivárni. Ono, zašíval sa tam len školník, s cigaretkou, s poldecáčikom, s nechuťou vôbec pracovať, ale dal sa zmajkať a prestávky aspoň občas boli menej trápne, než ich zdieľať s tlupami stresantov s rozpadávajúcim sa adrenalínom v tele pred ďalšou z písomiek. Demokraticky vyzerajúce dohody s učiteľmi o taktike: "Napíšeme si ju teraz, pred Vianocami, potom po prázdninách budete mať už pokoj," boli bohapustým ofajčom. Po prázdninách vždy nasolili ďalšie a ďalšie písomky. Z čoho Ruby vyplynulo, že túto vopred posratú si po prázdninách opraví a čas sa dá "zneužiť" aj inak.

   Za mlčanie o zašívaní sa a cigaretkách ponúkol ich bývalou čiernou komorou, kde zostalo kreslo, vaničky s mapami po kadečom vyvolávacom a ustaľovacom a kilometre špagátov so štipcami na skrútené fotky, čo už nemal kto zvesiť a zaalbumovať.  Páchlo to tam chemikáliami, potuchlinou, potom aj Leroyovými zásobami domáceho čohosi, čo študentkám neponúkal. A ešte kosačkou, záhradným náradím, rebríkmi a kadejakým harampádím, čo tu s nimi po kútoch zdieľalo svoj ponurý podzemný život.

  Dovolil im zapáliť si občas kahanček. Vonné sviečky aspoň prerazili puch cigariet. Tými sa študentky ponúknuť neštítil. Ale tieto dve sú akési čudné. Nebagrujú tlsté chleby, nefajčia, ale za to vyzerajú lepšie, ako ich predchodkyne, čo tiež kvázi náhodne objavili čaro skrytých podzemných zásob ticha. V každom generačnom období nejaké. Zásadne baby. Na to si potrpel.

  Dnes sedeli oplieskavané hukotom a hrmotom uprostred veľkej rozhmýrenej chodby.

  Vytiahla sáčik z desiatnika počmáraného ikonickými nápismi dešifrovateľnými ako: Milujem ho, ľúbim ho, on a iba on, v tácočkách srdiečok a pod krídelkami neforemných amorkov, medzi vzorcami z chémie. Tej jedinej nerozumela. Ako to, že si všimol práve ju? Veď je taká obyčajná a on ju aj tak miluje!

  . Vyjedala sezamové semienka z dekla  žemle po jednom.

  - Držíš hladovku? - znudene ju sledovala otrávená Ruby.

 Dnes bez make-upu. Keď sa ti nedajú zapnúť vrchné dva gombíky na blúzke, nemusíš sa maľovať. Tak testuje. Nič neobvyklé sa nedeje, zízajú rovnako. Aj babka bude, keď ju zas predvolajú a navrhnú iný level odevu,  podobnejší školskej uniforme. To sa sem ešte síce nedostalo, ale vo vnútornom školskom bolo pár konzervatívnych poznámok na margo odievania sa v školských priestoroch. Postupne si ich odškrtáva. Už ich veľa na porušenie nie je.

  - Počuj, ty moja sezamožrútka, nebehneme radšej do bufáča? Necháme si kúpiť nejakú čokoládku alebo keksík. -  naklonila hlavu dozadu a s úľubou merala dĺžku svojich vlasov. Až pod zadok. Čerstvo nadpojených.

  Belle ďalej len ďobkala do žemle. Tváriť sa ako majsterka sveta, aktuálna miss a štetka v jednom a nárokovať si za to popredné miesto v hadovi pred bufetom, prípadne rovno oskalpovať nejakého malého o hryz z čokoládky, sa jej dnes nechcelo. Sa jej nikdy nechcelo, ale priateľka navždy, je povinnosť navždy.

  - Rozmýšľala som, že sa začnem učiť nejaký orientálny jazyk. Čo ty na to? Alebo kórejčinu, alebo čínštinu. -

  Obzerala si svoju žemľu zdiaľky, zblízka.

  Ruby ju. Zdiaľky, zblízka.

  - Lofnem babke sypaný čaj. Kým tu nebude leroyko, môžeš ho po prestávkach na lavici lúštiť. Mulan ti môže opravovať výslovnosť. Ty trapka.  - poklopkala si na čelo, vytrhla jej jedlo a odhryzla na jeden šup pol sezamovej učebnice. Belle zostali prázdne dlane.

  Predstavovala si, ako nenápadne jej Gaston po nich šiel. Malíček, Dva malíčky, štyri malíčky... ako sa krásne poplietli a držali zakliesnené a...

  - Jak to, že dnes neprišiel tvoj krásavec ...zožrať ti desiatu? Každú veľkú sa dotasí a vybagruje ti celý desiatnik. - pažravo prežúvala Ruby, vyhodnocujúc zmeny v matrixe. Už pochopila, prečo tamtá žena rodu Homo blbiens zláskykus vyjedala len semienka. Nechávala pol mamutieho chobota svojmu neandertálcovi...

  - Šli s Krasoňom na ligu. Nejaké medziškolské florbalové zápasy... ani neviem kde. - preplietla aj ostatné prsty. Nácvik, čo bude nabudúce...

 - Ako to, že nevieš kde?! Vieš koľko pekných báb je na takej obchodnej akadémii? Skoro samé baby! Alebo po gymploch na okolí?! To ťa netankuje?! - zhrozila sa kamka. - To si ani nevieš predstaviť, kde a s kým si ho môže vkľude vytantriť a ani o tom nebudeš tušiť! Alebo budeš, ak si to zas tí debili ponahrávajú a vycapia na storíčku. - strkala si do úst každý prst zvlášť.

  Jasné, domáca paštéta pána Frencha.

  - Gaston by mi to nikdy neurobil. - zhodnotila sebavedomo.

  Ruby je fajn, ale v niektorých prípadoch by mohla viac myslieť, ako si domýšľať. Gaston by jej to neurobil. Alebo...?

   - Včera sme dlho stáli u nás vo vchode. Bol ma vykopnúť. Po tréningu. Som ho čakala pred halou... Medzi schránkami. Sme potom stáli. Ja som sa chrbtom oprela o neho a on bol chrbtom opretý o schránky. Ale stále niekto chodil a zažínal svetlo a kým zhaslo...Dovolila som mu zohrievať si ruky...na mojom bruchu. - pochválila sa kamke najnovšou reportážou. 

  Odkedy sa rozišla s Petrom, už sa toľko nepýta. A ona sa nemá komu vyrozprávať. A ona sa potrebuje vyrozprávať... A denník je trapošina a ten ani adekvátne neporadí.

  Kamka dokrkvala ksicht. Čo za polohu to títo dvaja skúšali? "Ruky na bruchu..." Ona pozná tak akurát "Ruby na bruchu..." Jáj!

  - Robili ste to odzadu? - opravila jej erotickú terminológiu.

  - Niééé, nerobili...sme to! On bol opretý o stenu, teda o tie schránky, ja chrbtom o neho a ruky... mal tak pekne okolo môjho pása. ...a som mu dovolila, aby si ich dal pod sveter. Teda pod bundua on ich dal až  pod sveter. Na pupok, ale ďalej, vyššie, veď vieš,  som ho nepustila.- spomaľovala a sčervenievala.

  - Svätá sprostota! - zopäla Ruby ruky. - Takže zase nič! Chudák! Veď ho úplne zničíš! To sa nerobí...- lamentovala.

  - Ja viem, že... keď ja mám tak malé prsia. Ja sa hanbím. Ja sa normálne bojím, že...on ma nechá, keď...by som mu dovolila ísť vyššie. Vieš, pod tým svetrom...- škrabala sa Belle nad uchom.

  Ruby gánila. Nuž. V tomto má pravdu. Taká pekná a taká plochá. Otázka: Ako sa balia baby bez pŕs? Odpoveď: Nijako! Toto je fakt na rozchod.

  - Nesmie ťa vidieť holú, kým s tým niečo nespravíme. Musím naštudovať. Ruby ťa nenechá v štichu, neboj! - pocapkala úbožiačku, bez...
  - Počuj je bezprsová, bezprsnatá, bezprsá alebo ako doriti?! - od nudy už začínala aj Ruby morfologicky vyšilovať.
 - Nuž, asi sa to neskloňuje...- vážne si zopakovala jednotlivé novotvary s poznámkou na margu, že dnes si otvorí jazykovú poradňu.
 - Jasné! Si to vyriešila! Skloniť sa treba! Ty budeš vždy navrchu! Alebo na štyroch! ...aj to by šlo. Nie, to nepôjde. Možno v lete....- vizualizovala Ruby  a cápala chudinku bez-prsovú po ostrom kolene. Ani to nie je ktoviečo...

  Belle smutne prikývla. Tak a má zas trochu času...si dať na čas. Jasné, že on nalieha. Jasné, že sa chaporí a snaží, jasné, že už je nervózny a...ešte nie. Ešte majú čas. Ona je iná. Ona...Bože, keď tie prsty na bruchu...boli tááák príjemné. Tak roztrasené a jemné a nežné a vlhké a šteklilo to a...

  Ruby to vzdala. Premietanie za viečkami muselo byť príšerné. Polepené a sladkasté a zaslintané a nevinné! Dočerta! Taký pekný chalan a táto... S tým sa musí niečo urobiť! Push-upka? Vata? Krémy? Cviky?... Ľadové kocky! Pravidelne potierať hrudník, potom sa vypne, to niekde už čítala. Tým začneme.

  - Dnes ideš so mnou. Upraceme babke mrazák. Je tam kopa užitočných vecí...- žmurkla Ruby tajomne.

  Belle si predstavila mrazené lasagne. Užitočné? Žeby obsahovali estrogén? Asi sa neodváži začať polemiku...

  Do čulého pracovného ruchu hodiny, pozostávajúceho akurát tak z výkladu učiteľa a škrabotu pier akčných chuderiek, čo netušia, ako elegantne sa kopírujú poznámky smartfónmi priamo z tabule, jeden taký zapípal.

  "Zas nemá vypnutý zvuk!" Rozliala sa zhrozením Ruby a stiahla drdol pod lavicu, chrániac sa ako odosielateľ. Slobodný vysielač sklápa nenápadne uši.

  Hook tiež nasal rušivý element, elegantne sa zvrtol na päte, buchol cestou kriedu o katedru a prikráčal k lavici pípača.

  - Tvoj mobilný telefón, Belle. - zaznelo akčne. - Vy neviete, že podľa školského poriadku...a bla-bla-bla. -

  ...by bolo pokračovalo, keby sa nebol začítal do správy, ktorú splašené dievča nestihlo zmazať.

  - "Bože, keď som ako malá hádzala mince do fontány a priala si tajne jednotky, nemyslela som prsia!"... - vyrojilo sa mu polohlasom z pier.

  Pracovný ruch sa pretransformoval na prestávkový  rehot a blbé poznámky, až aj Hooka zamrzelo, že čítal nahlas. Strápniť práve Belle. - Tak a ticho tu bude! Naivne som si myslel, že prechodom na strednú, tu v osemročnom sa z vás stanú mladí muži a mladé ženy...- prilial len olej do ohňa.

  - "Mladí" muži je s tvrdým? - zažal najskôr ktosi zozadu.

  - Jasné ty pako, načo by mladým mužom bol mäkký? -

  - Veď práve na tom pracujeme, pán triedny! - škrtla nadôvažok zápalkou aj Ruby, bez predošlého dvojnásobného premeriavania, strihla si to rovno k lavici Belle, vytiahla ju, nič netušiacu zo stoličky.

  - ...aby z nás boli mladí muži, teda z nás dvoch skôr mladé ženy, - uklonila sa mierne a hrkla Belle do lopatiek, aby to po nej opakovala. Márne, tá sa skôr vystrela. Aj to tiež márne, ale nahrala Ruby:

  - No, povedzte, pán profesor, vy ste už videli ženu bez pŕs?! - ústa sa jej zmenili na plameňomet.

  Názorná ukážka, na ktorej hruď bol práve namierený krikľavomodrý lak na ukazováku akčnej obhájkyne práv tvoriť mužov a ženy aj počas hodiny fyziky bola viac ako kontraproduktívna pre pokračovanie výkladu o indukčnom prúde.  Belle s kamennou tvárou, sa ešte trochu vypla, aj keď to bol len tik, ako ustáť krutú pravdu.

  - Ale vždy lepšie, pán profesor, ako keby ste si dávali doma dolu podprsenku a jeden prsník by vravel tomu druhému: "Tak čau, ja padám!" - doložila Ruby a fakt vypadla. Vyhodená za dvere.

  Anarchii sa nedalo zabrániť. Hookovi sa zoči-voči dvom neporovnateľným hrudníkom pred ním, zvlášť tomu druhému, kde sa už nedali dopnúť posledné tri gombíky, vztýčili všetky chlpy na brade a baby si šli upokojovať rozbúrené hormóny na chodbu. Nepedagogickým vyhadzovom. On sa pokúsi eliminovať triednu tsunami.

  - No tak, trieda! ...dosť bolo, dosť bolo, čo keby sme si tak niekoho vyvolali?! - skúsil Hook vydieranie.

 - Čo tak môjho mŕtveho dedka...! - odpovedal akýsi slovne zdatný anarchista. Následne odpovedal na nedostatočnú.

  - Videla si... videla si ten jeho ksicht? - utierala sa od smiechu Ruby opretá o priplesknuté dvere, zošuchujúc sa nižšie a nižšie, akoby jej malo práve cvrknúť.

  Belle od sĺz v očiach nevidela našťastie nič. Rehotala sa obdobne, ako kobola, a Ruby a zvyšok substrátu v triede, aj keď Hook skúšal zlikvidovať lokálne požiare, ale len čo rozdúchal ešte väčší. Vystrelený šíp a vypovedané slovo už ani Boh nezastaví. A Hook je len poloboh.

  Zatiahla vyprsknutú slinu a spakruky si prichytila ústa, aby ju neidentifikovali kdesi vo vedľajších triedach. Hanbu, že ju profák vyhodil za dvere, by ťažko rozdýchavala. Ruby je inak otrlá.

  Ale Ruby zabije, ak nevyvraždí všetkých, čo sa odteraz budú na nej smiať.

  Ruby je kamka. Ruby to pre ňu spraví s nenormálnou radosťou.