OUAT - PRVÁ - 11. kapitola FF

OUAT

11. kapitola

Prvá

Monumentálnosť charitatívnej hystérie...

      S jazykom vyplazeným na pol žrde doťahovala Ruby posledné ťahy na nechtoch svojej kamarátky, kým tá poslušne s prstami od seba, aby mali čas uschnúť, držala prostredník prilepený na nejakom tom riadku novej knižky, čo práve doslova hltala. Ako vždy.

  Nebola celkom spokojná. Nie so snažením sa Ruby, lepšiu kamku nemá nikto, ale...

  - Podľa štatistiky sa denne vo svete vyrobí viac ako šesťtisíc knižných titulov, čo je skoro dva milióny ročne a akurát ja musím čítať takúto exemplárnu absurditu! - komentovala zhrozene posledné vstrebané riadky.

   - Ty furt čítaš iba chujoviny, moja. - zadržala Ruby jazyk, pricvaknutý medzi zubami, rovnako ako mozog nedešifrujúci nejaké tie cudzie slovíčka v závere vety, aby náhodou nevyšla aj na kožku pod nechtom. Vyšla. Zúrivo namočila štetček do nádobky a zahrkala. Veľmi rada počúvala zvuk ocieľky narážajúcej o sklo.

   - Normálny časák si máš kúpiť! So vzorkami parfumov a zľavami.  A nie vraziť vždy celé vreckové do nejakej pošudenej knihy, čo ťa aj tak maximálne vytočí. A mňa tiež.  - opatrne vysvetľovala a skúšala prilepiť ďalšiu neónovú kvetinku presne... hocikde na kraj nechta. -  Dáme aj krakelovací? - jemne fúkla na malíček a pochválila sa súhlasným prikývnutím.

  Belle s vypleštenými očami zízala na svoju stránku.

  Ruby to už nebavilo. Nie, že táto tu nemá ani základný kozmetický potenciál, lebo stále kupuje iba idiotské knižky a nie poriadny rúž a shimmering a bronzer a iné prepotrebné veci,  ešte ani neocení jej vynaloženú námahu?!

  Dosť, že ju vytiahla z triedy na medziposchodie, kde vybojovala lukratívne miesto na gaučoch, čo sú permanentne obsadené rozvalenými, v ktorúkoľvek prestávku bagrujúcimi pizzu, štvrtákmi a také zobane ako ony dve majú šance len ak sú pekné. Miesto pre Belle dnes dožobrala. A ona si vôbec nevšíma okolie, čo si všíma ich? Aspoň si má všímať, podľa plánu na nový polrok. Ako sa chce naučiť správne flirtovať? Ako sa chce dostať do povedomia školy? Na jar budú voľby do školskej žiackej rady, nie, že by práve Belle mala nejakú šancu, ide skôr o vlastnú kandidatúru, ale čím viac ľudí poznáš, tým viac hlasov získaš! Ale poznaných tu získava zatiaľ len sama.  Na Mulan či Ashley by nič nechytila, spoliehala na Belle, ale s ofinou spustenou nad knihou si jej prirodzenú krásu beztak nikto nevšimne.

  - Hej, knihomolka, počúvaš ma? Čo také si sa zas dočítala, keď totál ignor chuderu Ruby? - pritlačila zo strán na inkriminovaný malíček s neodborne zamaľovanou kožou pod nechtom, aby kamku prebudila.

  - Tak, napríklad, ty si myslíš, že plávajúci skrkvaný mikroténový sáčik v jazere sa podobá na ženský klitoris? - zatiahla stláčaná úplne vážne.

  A Ruby sa prvýkrát vážne nahla nad knihu.

  - To čo čítaš?! Preboha, to ti otec dovolí? Mňa by babka za toto dala na adopciu a zavrela na dva dni do mrazáka k lazaniam po záruke! -

  - Klasika. Súčasná próza. Uršula Kovalyk. - mykla plecom Belle, zatvorila knižku a zničila pätnásťminútovú prácu kamošky, lebo pán lak a jeho tri krásne dcéry vrstvy neráčili ešte doschnúť.

  Zapišťali obe.

  Šmarila po nej odlakovač vyhrabaný z bordelu v kozmetickej taštičke.

  - Tak a dosť! Človek sa ju tu snaží počlovečiť a ona namiesto toho, aby mi porozprávala o poslednom rande, ničí moju niekoľkotýždňovú snahu! -

  - ...áááá...ééé...zničila si mi novú knižku! Pozri tie fľaky... – zapípala zhrozená z odtlačkov vlastných nechtov medzi písmenkami.

 - Na fľaky na plachte je ešte privčasu! Ale poporiadku. Tak ako? Jazýčková bola? Prsia očekované? Baterka vo vrecku pripravená? - hádzala, paradoxne, čitateľskou sterilitou naštepená Ruby metafory, po ktorých by sa nevinné Uršuline rozmočené mikroténové sáčky stiahli zahanbene pod hladinu.

  Aj Belle sa stiahla pod viečka. Záporne kývala hlavou, v rozpakoch zakladajúc pramienky za ucho. Nechty už nemohla viac zničiť. Ale vlasy áno. Šampón, čo mal byť vymývateľný sa vymýval čudne. Alebo skôr nevymýval vôbec. Časť zosvetlených vlasov bola teraz navyše skorodovaná červeným lakom. Zúfalo pritiahla pred oči polepené  pramene. Skúsi ten odlakovač, možno vráti vlasom prirodzenú farbu. Otec aj tak neuveril, že je to od slnka. Asi, že už je november. Nezožral ani výhovorku, že to bola len súčasť halloweenského kostýmu a pustí to pri najbližšom umývaní vlasov. Jediný, čo zmenu farby ocenil, bol Gaston. A aj to svojsky.

  - Vieš, ty ani nevieš, ja som vždy túžil mať blondínku a nikdy som nijakú nemal, - zaklamal namotávajúc jej pramienok na ukazovák pri listovaní databázy bývaliek. Dlho natáčal. Veľmi dlho.

  - Trháš mi vlasy...-  spískla nežne a skúsila vymotať jeho druhú ruku spod trička.

  - Ty mne srdce! – zatiahol pateticky, sklamaný, že sa dostal...že sa nedostal zas nikam. Ani si za vlasy nepritiahol jej tvár, ani neporazil jej úzke trigo.

  - On ťa ešte neboškal?! Gaston?! - zrevala zhrozená deva na prispávajúcu Belle, ktorej replay zosilnený obdobným namotávaním vlasov tentokrát na svoj ukazovák, spôsoboval mdloby. Tak krásne to bolelo. Aj jeho slová boleli. On je taký romantický. Taký svojsky romantický...

   Pár desiatu obžierajúcich dievčat z vyšších ročníkov sa  strhlo a pridržalo si jedlo pred ústami, aby nevybuchlo od smiechu. Táto bojovníčka za práva dievčat na bozkávanie sa a iné telu milé činnosti bola dobre známa firma už vo všetkých triedach hneď s prvým zvonením.

   Tvár Ruby sa začala podobať nechtovej katastrofe a jej odrazu na vatovom tampóne, ktorým si dievča sediace na epede vedľa nej  začalo zúrivo zodierať náter.  Hrala všetkými farbami, okrem tých mejkapových, aj zhrozenie, prekvapenie, posmech a ...závisť.

  - Tak vy spolu oficiálne chodíte dva týždne a on ešte neskóroval? A ...on ešte stále s tebou chodí?! - zadrela nechápavo. Niečo v matrixe nie je v poriadku.

  Belle len prikyvovala, mala len jednu farbu v depozite. Akútnu červeň.

  Ruby si prisadla bližšie. Vytiahla jej z rúk odlakovač a privoňala si. Je bezacetónový. S týmto to dolu nepôjde. Ani táto tak skoro „dolu“ nepôjde.

  - Vy dvaja nebudete normálni. Buď je to romantická love, aká tu na gympli ešte ani nebola, alebo...nie si ty lesba?! - odsadla si zas kúsok. - Dobre, dobre, nič som nepovedala. Ale teraz pravdu. On sa nemal k ničomu alebo ty si sa moc bránila? - prižmúrila oči, aby jej neunikol nijaký náznak zatajovania.

  Dievča s kožou okolo nechtov vo farbe plesnivých brusníc len dvihlo plecia a spustilo ich.

   - Niečo robíme zle. Dívaš sa mu pravidelne do očí? - vypleštila názorne svoje na kamošku.

Dievča zopakovala pohľad lačného na wecku a prikývlo.

   -  Takže, ak tomu dobre rozumiem, tak ste našli spoločnú reč a debatovali spolu pol hodinu, čo sa mi vtedy v parku zdalo aj viac. Potom ale stačilo dívať sa mu do očí... tak to tam písali ...Počuj a dívala si sa mu do očí štyri minúty?! Jasné, že nie! Ja som to vedela! Až keď sa mu intenzívne, bez slova dívaš do očí štyri minúty, potom sa do teba celkom iste zamiluje. A budú aj bozky!  -

   Dievča neprikývlo. Zamyslelo sa. A hľadalo odpoveď vo včerajšej prechádzke okolo námestia. Predvčerajšej okolo parku, predpredvčerajšej zas okolo námestia... Stále videlo iba dlažbu. Chodia a zízajú si pod nohy. Ona aj on.

  - Dnes sa budeš dívať štyri minúty, jasné, Belle?! Ako chceš, aby ťa miloval, keď nedodržiavaš moje rady, há?! A skúsila si sa mu pozerať na pery? - vyzvedala ďalej.

  Belle smutne priznala tú dlažbu na námestí a piesok na chodníku v parku.

  - Ty si beznádejný prípad, Belle. – naliala na tampón ďalšiu dávku odlakovača a začala jej drsne drieť prsty. Takúto zababranú ju Cora vyhodí na vecko sa počlovečiť na slušnú žiačku gymnázia a ju, chuderku Ruby, medzitým vyvolá. Kto jej bude našepkávať?!

  - Ale všimol si moje vlasy. A dotkol sa ich. - usmiala sa Belle na kamošku, či ocení pokrok.

  - Vlasy sú fajn, ale málo. O takomto čase už mal byť v inom leveli. On sa mi nezdá. Musíš byť asi aktívnejšia ty sama. No, nekukaj na mňa! Dnes už neplatí, ako bývalo za éry mojej babky:  „Sedávej panenko v koute, budeš li hodná najdou tě...“. Si zober reálny príklad z filmu. Videla si Tri oriešky pre Popolušku? No...no...! No, ako by to asi skončilo, keby Popoluška nestopla princa a neprihovorila sa mu, keď utekal z plesu? – zatvárila sa mentorsky, pyšná, že aspoň teraz môže. Iný príklad by už asi hľadala ťažko.

  -  A...a to ako?! - zhrozila sa obeť. - To mu mám povedať, aby ma pobozkal?! -

   To nie, to by bolo  horšie, ako doučovanie z matiky.

  - Signály, ty trapka. Musíš mu dať jasne najavo, že sa chceš bozkávať, že chceš objatie, sex...- skúsila ju vyštengrovať tušiac presne, ako zareaguje. - Neplaš sa. Aj to bude, ale takýmto tempom asi až keď budeš v domove dôchodcov! A budete do parku chodiť kŕmiť holubov! Mulan, prestaň sa šťúrať v nose! Za to, že sa u vás nehovorí „Na zdravie!“ keď si niekto kýchne, u nás je zase tabu prdieť a pchať si prsty do nosa! – stíhala vychovávať aj zvyšok partie, čo sa, ani nevie kedy, pridružil.

  Belle sa vážne zamyslela. Pokiaľ vie, „Na zdravie“ pri kýchnutí sa nehovorí v Japonsku a chudera Mulan s plným nosom európskej jesene je niekde z Číny, ale môže byť rada, že Ruby aspoň čiastočne počúva aj ju, keď niečo hovorí.  Ale nebude ju opravovať. Ruby je taká zlatá, snaží sa jej predsa pomôcť. Ona pomáha každému.

  Strčila ruky medzi silno zovreté kolená a smutne prikývla nad svojím osudom.

   - Počuj, Belle, aj si občas takto nenápadne zahryzneš do spodnej pery? - kusla si svoje si idúca kamka vôbec nie nenápadne a aj musela vypľuť nános, čo stiahla prednými zubami. - A aj si pery oblizuješ? - dokončila trojicu indícií. Aj s názornou ukážkou, ktorá sa podobala skôr na záber z National Geografic o levoch po dobrej bašte.

  Dievčatá sa zhrozili.

  - Pery sa nesmú oblizovať! –

  - To mi mama hovorí už od mala. –

  - Potom sú suché a drapľavé. -

  - To mi hovorí niekto, kto si v tretej triede natrel hubu tyčinkovým lepidlom, akože má rúž na pery?! - natočila sa na Ashley. - Hamujte, trapky. Dnes tu riešime vláčnosť pier, alebo to, aby mu bolo jasné, že sa chceš bozkávať!? -

  - Ale ja sa nechcem bozkávať. Teda, chcem, ale nie nasilu...keď on nechce...- skúsila vysvetliť konce, začiatky aj stredy  každého rande Belle.

  - Ty si telivo, Belle. A ako on môže vedieť, či chceš, keď sa mu ani nedívaš na pery, ani si tie svoje nehryzkáš a ani ich neoblizuješ? Há? Ty si myslíš, že chalani majú nejaký mozog? Všetko je tu dolu a tam hore mu to musíš dať najavo ty! - chytila sa zúfalo za čelo. - Čum na háky. - drgla ju, vidiac, ako okolo ide Sean.

  - Hej, kámo, prosím ťa...- vyštartovala po ňom.

  Ovila mu paže okolo pliec, aby jej neušiel a natočila ho tak, aby Belle videla jej tvár. Dívala sa chudákovi do očí a na pery, hrýzla si do pery, raz vrchnej, raz spodnej, olizovala sa po kútikoch, aj dookola, až kým sa chudáčisko nevymotal z jej zovretia a rýchlym galupom nezmizol medzi skrinkami. Ruby zastala s rukami vbok a hlavou vpredu ako práve prebudená stará korytnačka.

  Belle sa pobavene usmievala. Ashley zhrozene stála, lebo na Seana si robí zálusk sama. A Mulan zostávala pozadu s praxou, stále pri oblizovaní si vlastných pier a tipovačke, čo také je to na nich polepené.

  - No, nejako nevydalo...- zaškerila sa Belle do odmaľovanej ruky. Smrdela po acetóne.

  Ryby potriasla hrivou.

  - Chápeš to? Iba nevinný flirt... Tomu magorovi sa postavil! - natrčila ruku ako tácku smerom, kam zmizol.

  Belle radšej preglgla ďalší výsmešok. Mulan oľutovala, že nedávala lepší pozor.

 - No, nič. - mávla nad nezodpovedným mladým mužom, ktorý asi nevie kontrolovať svoje pudy, rukou. - Vráťme sa k tvojmu problému, lebo to sakramentský problém je. Ak sa dnes na rande pobozkáte, potom najneskôr v januári ťa dá dolu. - vyhodnotila v závere kurzu a schovávala pakšamenty dekoratívnej šlamastiky.

   Belle nestíhala vstrebávať. Aký január? Čo v januári? Prečo? Načo? Začo? Dolu? Jáj?! Dolu!

  - Dolu? - zasvietili Belle oči až si Ruby pomyslela, že jej náročná misia bola úspešná. Sklamanie. Všetko ľahké je podozrivé. Bod číslo... dlabať na to. Niečo z pánskych lifestylákov.

  Druhá takmer ťapkala rukami. Najskôr svojimi a potom o tie Belle. O namaľovanú aj  o tú smradľavú. 

   - Fakt, už sme dávno neboli v našich katakombách. Dúfam, že Leroy nevymenil kľúče. Teda zámky. Ideme skúsiť?! Zvoní až o päť minút. - nadchla sa Mulan pre dobrodružstvo a potom zhasla. Ona sa predsa bojí tmy.

  Ashley sa v tvári zračilo zúfalstvo. Stále nerozdýchala Ruby zavesenú o jej vysnívaného princa, čo ešte o  snoch ani len netušil. Ale tma katakomb by jej smútku možno prospela.

  Ruby sa v tvári stále zračilo zúfalstvo. Kedy už tieto dospejú? A dozrejú? A odzvoní ich fatálnej naivite?!

   - Katakomby...? To tie naše tajné miesta pod  školou, ktoré sme náhodne objavili, keď školník zabudol zatvoriť masívne kovové dvere na nich? - napojila sa Aurora, ktorú nechal jej tandem v štichu a dnes sa tu motala sama.  

  - ...si sa zobudila? – vyštekla na ňu Ruby. Nemala ju v láske, bola pre ňu priveľmi prispatá a aj neverná. Kamošila aj s inými z triedy a to sa predsa nerobí.

   Pol starého mesta je podľa legendy obdobne podkopaného a hoci tieto neboli nič moc a tých pár metrov štvorcových niekoľkými smermi až po prvé zamurované časti škola využíva ako depozit starých lavíc a iných hatrapárov, prestávky tam, v tichu, tme a tajomne bývali kedysi, keď boli ešte nové v tejto škole fajn. Potom sa zistilo, že je lepšie byť na výslní medziposchodí.

   - Počuj... ty nebudeš až taký stratený prípad! To nie je zlý nápad. - nadchýnala sa zrazu rusovláska.

  Belle už o čosi menej. A po ďalších slovách už vôbec nie. 

  - Prísť o panenstvo na tak zaujímavom mieste. Máš u mňa malé bezvýznamné plus, Aurora! Zariadim, aby tam do januára bola aspoň karimatka. - usmiala sa konečne Ruby.

  Baby uznanlivo zamňaukali.

  - Aké...ja nechcem! Ruby...čo? Aký január?!  - habkala zúfalo Belle.

  - Svätá prostota a moja trpezlivosť. Ty nevieš, že chalana síce môžeš nejaký čas si držať od tela, ale taký mesiac je tak akurát pre normálne baby, ako ja, ktoré však dávame prednosť predsa len skrátenej dvoj, trojtýždňovej verzii. - afektovala trochu. Trochu dosť.  -  Ty, moja, máš čas tri mesiace. Maximálne. Ak nezinkasuje do troch mesiacov, tak pôjde loviť inde! To je jasné ako facka! Takže teraz máme koniec októbra. Dnes to vidím na prvý romantický bozk, zajtra francuzáky, pred Vianocami nasadíme nejaký ten petting, neckting. Maximálne jednou rukou a v januári mu dáš. - uzavrela a spravila rukou čiaru vo vzduchu.

  - A čo druhá ruka? - natrčila jej Belle svoju odmaľovanú, radšej sa tváriac, že nepočúva, neprijíma, nerozumie, nedešifruje, ale Ruby zostala na svojej línii vývoja kamoškinho vzťahu.

  - Urob si to druhou rukou, máš to ako od cudzieho. Niekedy to skús. Zatiaľ...do januára. - dvihla kútik úst. - Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Nebudem ťa predsa učiť, ako predstierať orgazmus, ...keď ty si sa ešte ani nebozkávala. Neospravedlniteľné! - povzdychla sklamane, ale tak trochu jej aj závidela. Kde sú tie sladko-bôľne časy krásnych naivných začiatkov... keď mala trinásť, či štrnásť. Bože, to je tak nekonečne ďaleko.
  - To si fakt taká nemožná, Belle?! - poklopkala si na čelo vôbec nie zhovievavo, aby zakryla vlastné rozpaky. 

  - Ja len, že už nie je koniec októbra, ale začiatok novembra. – myklo Belle kútikom úst tušiac, čo bude nasledovať. Nasledovalo.

  - Tak budú francuzáky už dnes! – zatlieskala si splnomocnenkyňa pre mužské práva na ocucávanie sa. Dotlieskalo jej pár  kamarátok a tešilo sa na detaily na prašiaku za činžiakom. V januári.