RUMBELLE - Rozmrvené - 17. kapitola

Rozmrvené

17. kapitola

        Vytesňovať myšlienky nešlo donekonečna a replay od momentu, kedy sa jej medzi stromami zatočila hlava, sa spustiť stále nedal. Že ju tamtá vytočila už ako-tak spracovala. Zožmolila pri tom niekoľko miest na návliečke, akoby medzi prstami chcela rozpučiť každú jednu jej blbú poznámku. Malá návliečka. Zatočila nemilosrdne ďalším kúskom látky. A stlačila. Ako voš. Presne. Alebo blchu v kožuchu. Mala by si vybrať. Mala by zvieratká poznať a rozoznať detailnejšie. Bude to čochvíľa potrebovať. Opýta sa sestričky, či tu nemajú nejaké leporelá. So zvieratkami. Iste sa tu budúce mamičky v rámci nudy dovzdelávavajú. Ako inak. Od hladu si začína spomínať na kurzy "infantilnej lapončiny", čo mali byť pôvodne o dýchaní pri pôrode, ale ako astmatička čakateľka zvládla len prvú štvrťhodinu a zopár dementných názvov pre rodidlá a tehotenské maniere k nim pridružené. Aj to bol jeden z nich.

  Striaslo ju, kam až sa dokázala posunúť na osi zdementievania, ktorej dala prednosť pred tou pichajúcou. Voš, blcha a osa. Tak už si vyber, Belle! 

  Z biologického rezervoára ju vytiahol sladkastý hlas.

  - Váš manžel síce stále nepriniesol vaše doklady, ale skontaktovali sme sa s pani doktorkou. Záznamy prišli. Informovali sme ju o vašej hospitalizácii, mamička. - vplávala sem vrchná, diametrálne odlišne naladená, ako naposledy. Aj uvravenejšia. Aj ústretovejšia.

  Naprávala si čepiec. Ozaj, čo je toto za zariadenie, keď tu sestry nosia ešte klasické čepce?! A naivne dúfajú, že sa budú v nich páčiť rodičkám. Oj, to nie je čepiec, to je tá čudná čapica na gumičku, čo ju používajú na operačkách, aby im spotené vlasy nepadali pacošom do rán. A potia sa ešte väčšmi. Ako ja teraz!

   - Prečo ma odpájate z tých...infúzií? Už môžem ísť domov?! Prišiel po mňa môj muž?! - nadchýnala sa a nadychovala na striedačku nad kmitaním sestry po izbe.

 - Na manžela si ešte chvíľku musíte počkať. Je v čakárni, respektíve na recepcii. - opravila sa, veď reprezentuje. Zariadenie. - Najskôr prebehne interné vyšetrenie, robíme ho v špecializovaných miestnostiach. Odveziem vás tam. Mám vás odo dnes primárne na starosti. Je to neštandardný postup, ale váš pán manžel na ňom trval. Dosť rázne a striktne, ale v jeho prípade... -

  Ona fakt zošpúlila pery! Čo ten šašo na ňu asi tak zahral?! Fantáziu má pestrú, ale čo z jeho streštených nápadov platí na obstarožné sestričky?! Už to mám! ...že je táto ďalšia z fanklubu?! Je, iste! Ako tá vyžitá knihovníčka! Nevycválaná dôchodkyňa v zácviku v postbubertálnom veku, čo slzí pri telenovelách a lacných románikoch z červenej knižničky, márne sa vtesnávajúc do korzetov strašnými pirátmi zotročovaných protagonistiek.

  - Vy poznáte môjho manžela?! - začala naivne-nevinnou testovacou otázkou, za ktorú sa v prípade algoritmu a smeru "Áno" udeľuje polovičkám zbrojný pas aj s povolením zabíjať.

  - Samozrejme. Máte šťastie, pani Goldová.  Dýchal by za vás. Každá také veru nemá. - takmer na ňu sestra žmurkla.

  Je to jasné! Románová Liduška! To by som rada vedieť, čo z jeho sladkastých kravín ráčila čítať, že má doteraz vlhké gaťky...

  - ...sme svoji sotva pár mesiacov, ale ako vidím, neviem o ňom viac, ako som si myslela. Bude zrejme naozaj dobrý... - šemotila si polohlasom a skladala puzzle itineráru vlastností svojho zákonitého, oškrabkávajúc pri tom čmuhy po strhnutom leukoplaste od kanyly. Kde sa to len stihlo všetko na neho nalepiť? Po prvom stretnutí, ak si dobre pamätá, si skôr pomyslela, že z neho vzťahový materiál bude len v prípade, ak mu po lumbálke voperujú chýbajúci chromozóm na pochopenie funkčného spolužitia. Čiže nikdy. Aj tak ho miluje...

  - ...nielen dobrý, ale aj milujúci, starostlivý a na prvý pohľad gentleman. - pomáhala jej sestra z košele do inej košele.

  Predstavila si, čo strašné sa mu muselo stať, keď dokázal byť milý a distingvovaný zároveň. Predpokladala skôr vystresovaného, podráždeného krikľúňa, ktorému museli nasádzať kazajku, alebo, v lepšom prípade,  podávať prvú pomoc, keď ju našiel...A možno ho naozaj tak dobre nepozná...

   - Začínam sa obávať... -

  - Nie, nebojte sa, nič invazívne. Bežné vstupné vyšetrenie, aké sa robí pri zvýšenom riziku predčasného pôrodu. To dáte. Ste predsa budúca matka. Čakajú vás oveľa horšie veci, ako je pár minút gynekologického vyšetrenia. - snažila sa ju obšírne navnadiť asi na to, aby sa na výlet do pekla, kedy bude mať medzi nohami cudzieho človeka s kadejakými hakmi-bakmi, začala tešiť?! Nie je v blázninci?!

  Vystrašene sa obzerala, ako ju odstrojujú, odopínajú, odkladajú z nej takmer všetko a štartujú posteľ, o ktorej netušila, že má podvozok a na ňom kolesá. Keď sa objavili vo dverách dvaja statní sanitári, nevedela, či si skôr pritiahnuť plachtu, ktorou jej nahradili paplón cez tvár, alebo rovno začať kňučať.

  To dá. To dá. Potom príde Adam a vyslobodí ju a odvezie, dobre, pôjdu autobusom, na ich polorozpadnutý zámok a uloží do sena a uvarí kakao. Leda by pomlel íl pred vchodom... Ach, Adam, Adam...

  Ani to nebolelo. Ani to nebolo príjemné. Ani sa nemá komu posťažovať, použijúc pri tom zo dve-tri dementné napodobeniny slova označujúceho...Preboha! Už sa vidí v obývačke, obklopená manželom a deťmi, díva sa do ich šťastných tváričiek s poznaním, ku ktorému práve dospela, že všetci vlastne boli v jej...vagíne!

    Zaparkovali ju späť na izbu a už dobrú hodinu sa o ňu nikto nezaujíma. Absolútny pokoj na lôžku. Absolútny...A oznámili to aj mechúru?!

  Poošívala sa. Hadičky z nej netrčia. Obslúži sa sama. Opatrne sa zošuchla z postele. Zatočila sa jej hlava, ale ustála to. Chňapla po stolíku, rozdrnčala sa na ňom nádoba s akousi tekutinou. Nádoby s tekutinami sú v nemocniciach vždy podozrivé. Piť už nebude, mechúru by potom márne zadávala príkazy na výstavbu hrádze.

  Šuch sem, šuch tam. Úzke dvere oproti ústili do tmy. A nikde nijaký vypínač, tobôž zapínač. Možno niečo našmátra zvnútra. Možno mala predsa len zazvoniť na sestričku. Možno bude jedno, kde sa vypustí, pravdepodobne sú tu na to zvyknutí. A keď nie, budú si musieť zvykať.

  Má šťastie. Podarilo sa jej nahmatať umývadlo, kachličky, radiátor, kachličky, misu.

  Odvedľa bolo počuť kroky a potom veľmi rýchle kroky. Zrejme niekto vošiel a niekto vyšiel. Sa hádam nepototo... sa možno pototo, ak si nepohne. Šuch, šuch, šuch... Áááá...koľká úľava.

  A zasa kroky. A teraz aj hlasy. Ženské, mužské, kombinované.

    - ...absolvovala vstupnú prehliadku...- 
    - ... - 

  - ...sestry sú v permanentnej pohotovosti, nemusíte sa obávať, pán Gold... prednatálna... posttraumatická... -

  - ...pacientka bola oboznámená...pán Gold...vaša manželka, pán Gold je u nás v najlepších rukách...profesionálny personál... -

   - ...zdalo sa mi, že som to povedal dostatočne dôrazne a jasne. A dostatočne jasne som poukázal na účet tejto lukratívnej kliniky požadovaný vklad! A nielen to, však sestra?!... Tak mi potom vysvetlite, čo je toto za starostlivosť?! Ako je možné, že nie je stopercentná?! - hlas prechádzal do fistuly.

  Ten hlas dôverne poznala. Keby už nebola, ...asi jej cvrkne.

domiceli