OUAT - Pristrihnuté krídla III., 33. kapitola

OUAT

33. kapitola

pristrihnuté

krídla 3.

Poštárky...

    Snažil sa vyrolovať viečka čo najviac, aj tak videl len akýsi sajrajt na spodku terária. A prevrátenú polku kokosu  a cápancami malých prísaviek zasvinené sklo. Obával sa, že keby sa zdvihne z polohy kvočiaceho pozorovateľa, zápach nad hladinou skleneného kvádra by ho nadobro otrávil. Odrážal sa trochu v tom skle, ale v lesklom kruhu, opretom o protiľahlú, od vodného kameňa zmatnenú stranu, už nie.

  - Načo sú leguánom v terárku CDčka? To keby mali chuť na šansón? - konečne rozpoznal kruhový objekt, pochválil sa v duchu za postreh, vtipnosť a opatrne vstal, odstúpiac od puchu, ktorý zhora nesklamal.

  Premerala si  ho.

 - Leguány? Ty nerozoznáš leguána od gekona? Je rozdiel mať meter a pätnásť centimetrov...či? - ako natruc mu hľadela rovno do rozkroku. - Možno osemnásť. - nutkalo ju na smiech.

  Otočil sa jej zadkom. Malý hnedý živočích s nejakými čmáraninami na chrbte sa veľmi nehýbal. Chvalabohu. Nebudil dôveru. Ani jeho parťák. Leguán, či gekon. Hnusný slizoni.

  - Majú ho tam, aby sa necítili také osamelé. Chudinky malé.  Baba bez chlapa to nemá na ružiach ustlané. - prekvapila ho nečakaným rodom potvor.

  Na ružiach nie. Na kokosoch. A tamtá zas v tigrovaných nevkusných duchnách. Celkovo je tu hnedej akosi priveľa. Aj tma sa dnes zdá viac hnedá ako modrá. Mohla by ešte vypnúť nočnú lampu. Po tme je každá krava čierna. Aspoň nejaká zmena. Si hnusný, Robo. Hnusný.

  Nemal sa k činu. 

  - Prišiel si sem riešiť moje gekonky? Nemaj boja, vystačia si samy. -

  - Gekonky sú lesby? -

  - Hej. Prekvapuje ťa to? Tie malé nepotrebujú samčekov, obslúžia sa, ak je treba navzájom. Navyše, toto je gekon panenský... ale ja nie...ja už dááávno nieee... - plížila sa k nemu po bruchu krížom cez posteľ. Tigrované pásy sa jej lámali pod nahým telom a ťahali sa s ním. Za ním.

  Skoro cúvol. Prikázal si stáť. Je predsa chlap.

  Aspoň zadok mala biely. Pri prvom stretku by skôr povedal, že sa opaľuje hore-dolu bez. Ale nie. V ženách sa v poslednom čase mýlil. Nechal ju, nech sa pomazná, kým si ju zvrtne odzadu, ako sa dnes rozhodol. Nemal chuť. A  na tvár už vôbec nie...

  Gekonky vyliezli a prisali sa o sklo. Mali žlté bodkované bruchá.

 Kreslil si prstom po stolíku.

  - Čo si dnes aký roznežnený? - doliala  džús zo škatule do pohára a prázdnu praskla za chrbát smerom k akvárku, neriešiac, kde dopadne. Už mu je jasné aj to CD. Aj tá kopa vecí po zemi a po nábytku. Roniu by šľaktrafilo. Jeho šľaktriafa.

  Prisadla mu vercajch, dosť, že má riť prilepenú o plastovú stoličku a ešte sa mu v lone hemlesí ako sliepka v klonke a kope ho tvrdými pätami do členku. Zhodiť, či nezhodiť? To je otázka. Vzal jej radšej len ten džús.

  - Je bez chuti. - vykrivil ústa.

  - Ako ty. - konečne vstala.

   Odkráčala.  Zastala pred terárkom. Nad terárkom.

  - O koľkej ti začína služba? - usmievala sa na svojich maznáčikov a odpoveď ju aj tak nezaujímala. Vedela, že žiadnu nedostane. - Zaveziem ťa. - vracala sa k nemu, ale už si nesadla. - Zabudla som si v robote cvrčky. Zdochnú. - vysvetlila lakonicky a jeho štvalo, že mu zas hľadí na slabiny. Tak zdochol! Druhé kolo nebude...

  Rozložil papiere po stole a dlabal na ne. Matné neónové svetlo upozorňovalo len na únikový východ. Radšej sa tým smerom ani nedíval. Aj by si vyložil nohy na stôl, ale kamienky by mu pripomenuli to podložie v terárku a on si už nechcel nič pripomínať. Tričko mu razilo jej parfémom. Dúfal, že sa do rána riadne spotí, inak riskuje, že ho Ronia zámerne podhodí Emily, ako červené plátno pred býka.

  Cez kanceláriu prešla upratovačka. Upratovačky by nemali byť mladé. Táto asi bola. Erárna blúza a ...hej, sú to pánske gate a pánsky opasok. Joj a úzky pás.

  - Rebeca, neviete, aký parfém používa poručíčka? - zadrel bez rozmyslu, držiac si pred nosom vytiahnuté tričko až kdesi spod pazuchy.

  Jedinou otázkou dal jasne najavo, kam patrí. Zadaný a druhýkrát zadaný s nadriadenou. Aby bolo mladej jasno, že po ňom nemusí ani štartovať. A tie dva rozopnuté gombíky môže zas zapnúť.

  Nezapla. Stlačila navíjanie na vysávači, počkala, kým to dorachotí.

  - Šéf oddelenia jej kupuje Very special, ale nie originál. Ten má len od Rudyho z dopravného. Zhabal nejakú zásielku prednedávnom. Samé Armani kúsky. Ale hento, čím smrdíte, je len Britney a nejaká jej pančovina. Také dostáva od klientov, ak viete, čo tým myslím. - zotrela neexistujúci prach z jeho monitoru a aj jeho.  - A som Zelena. Rebeka je tá malá praktikantka, čo ste ju ako jediný  nepretiahli na firemnom večierku. - upresnila.

  Získala si jeho pozornosť.

   - Bola by z vás dobrá tajná agentka. - skúsil jej vrátiť kompliment, netušiac o detailoch, ktoré si...nuž nielen sklá v terárkach, ale aj jeho okná sú riadne zacápané a matné.

  - Ja sa netajím ničím. Ale bývam na intráku, čiže, v prípade, že by ste mali záujem, hrozil by trochu nonkomfort. - rozopla aj tretí gombík a spustila vlasy z drdola.

  Pekné ryšavé háro. Absolútne mimo jeho vkus. Ale usmial sa.

  - Žartovala som. - stiahla mladá chvost aj vlasy späť.

  Tak to nakoniec nebol pokus o flirt.

  - Potreboval som len radu. - nahol sa nad stôl a preložil ruku rukou.

  - Ako si ju získať, alebo ako sa jej konečne zbaviť? - zaprela dôležito ruku v bok.

  - Obe. V podstate. - priznal bez mučenia, neriskujúc, že vie viac, ako bol ochotný prezradiť.

  - Ste tu nový. Stačí, ak príde...iný nový. - usmiala sa.

  Veeeľmi pekný úsmev. Veľmi prijateľná rada.

  - A ako často prichádzajú noví? -

  - Sem? Často. - zohla sa po vecheť.

  Veeeľmi pekný zadok. Aj táto sa opaľuje hore-dolu bez. Ale teraz mal dôkaz. Tangáče zatlačené veeeľmi hlboko.

  - A tej druhej zásadne nekupujte parfém. Pravdepodobne netrafíte a bude smrdieť ako pošťatá, zakaždým, keď sa ním z úcty k darčeku a k vám nafrcá. - zvolila akýsi žargón.

  Pritakal jej. Kde by aj vzal prachy na takú ničotnosť. Možno Rudymu niečo zostalo z toho kontrabandu s Armanim. Nevedel si predstaviť vôňu, ale z plienok vedel o tej druhej. Nijaký Armani.

   - Tak kúpim zas čokoládu. - spokojne pokrútil plecami..

   - Amatér, začiatočník! - oprela sa začervenanými rukami o jeho stôl nešetriac správy od mokrých odtlačkov. - Ak si ju musíte niečím kupovať, asi to stojí a aj bude stáť za hovno. - potriasla hlavou, ale účes držal.

  Odnášala všetko náčinie naraz. Vysávač, metly, handry, vedro.

  Agentka s teplou vodou...

  Spomenul si na istú ženu vo vani.

domiceli