Rumbelle
Na motívy rozprávky Kráska a zviera
66.kapitola
Peľové
zrnká
Nesnívalo sa jej. To nad hlavou bol
baldachýn. To nad baldachýnom krovy a ona zrejme spí na terase, alebo na
gánku, lebo kam sa pozrie, všade diera v múre. Nijaké okenné rámy, nijaké
okenice. Pošuchla sa bokom, aby pozrela hore. Dvíhala sa tam strecha veže do
nedoziernej výšky, na akýchsi múrových pilieroch, čiastočne opravených, aby tiaž strechy udržali, ale inak nechaných v stave, akoby práve tento hrad dobyli a toto je len provizórne riešenie nocľahu.
Aká maličká sa popri tej výške zdala táto obria posteľ. A aká
prázdna, keď v nej zas ležala sama. Skonštatovala sklamane. Capla bosou nohou na kamennú podlahu, pozorne
obíduc nejakú kožušinu, ktorú ako bývalá skautka, súcitiaca so zvieratkami,
skôr poľutovala, ako by použila a nájduc svoje veci pozorne zložené na
truhlici pod jedným z výklenkov s obavou sa obzrela, či pod iným
nestojí zas úslužný, všade prítomný Henry. Bola nahá. Deravá miestnosť prázdna,
napĺňajúca sa len prvými lúčmi slnka.
- Mala by som jedno skromné prianie. – obišla
kreslo namierené smerom k vychádzajúcemu
slnku, v ktorom ho našla o poschodie nižšie spokojne oddychujúc a nasávajúc ráno.
Stiahol si ju do lona a nechal ju sa
schúliť, hoci v jasnej snahe ožobráčiť ho o prvé teplo, čo práve naškrečkoval.
- Prianie? Niečo špeciálne na raňajky? – skúsil uhádnuť,
čoho sa jej žiada, ale záporne pokrútila čelom pod jeho kľúčnou kosťou. –
Kúpeľ? – skúsil si k nej drzo privoňať, ale tvárila sa, že si to tiež nepraje. A nepraje! –
Tak potom súkromnú prehliadku tohto skvostu a môžeš si vybrať, či začneme hore
vo veži, alebo dolu v podzemí. – obratne
prešiel od pŕs až...dolu do podzemia.
Až teraz vystrelila a pohniezdila sa, prehodila jednu z nôh, sediac teraz
na ňom obkročmo, čo prijal s pootvorenými perami a jasným vlastným
neskromným želaním, okamžite zabudnúc na to jej.
Priložila mu dlaň na ústa a zabrzdila posun
celej hlavy. A jednej z rúk. Oboch? Ako...?!
- Chcela by som sa raz prebudiť a nájsť ťa
spať vedľa seba. – a je to vonku a ruka spacifikovaná.
- Naozaj, skromné prianie. – odpovedal a uvedomil
si krutú pravdu, že jej to nedoprial, nie kvôli sebeckosti, ale...
Len, nech sa
nepýta viac.
Mal smolu.
- Kam stále odchádzaš? Nie si robotník, čo musí
na šiestu do fabriky. Nečakajú ťa nijaké akcie, čo by Henry naplánoval pred
svitaním. Nechodíš na lov, na ryby, na mušle za odlivu ani zbierať rosu, lebo
je to osvedčené afrodiziakum...- skúsila mu vymenovávať všetko, na čo si
spomenula, aby ho nachytala na hruškách. – Keby si baba, tak ťa obviním, že si
ideš spraviť make-up, aby si sa tváril, že takto vyzeráš prirodzene a z rannej
potreby sa tiež dá vrátiť do postele...tak prečo? – skončila s dychom. – Prečo
spíš tu v kresle? Chrápem? Kopem ťa? Slintám na vankúš a teba to
irituje?! – začrela do menej hodnotných výhovoriek, ale, čo ak predsa.
Čakal, ešte mnoho iných, aby mal šancu
pripraviť odvetu, ale jej súd zrejme touto obžalobou končil a čakala odpoveď, čo by sa nepriečila zdravému rozumu, ani tomu jej a to je ochotná mu tolerovať fakt veľa a vopred mala pre neho miernajší trest, než si iste zaslúži.
- Neviem, Belle, nemôžem akosi spávať. –
skúsil okľukou, ale mračila sa a mala riešenie.
- Mal by si sa šetriť. Stresuješ sa. Podávaš
výkony ako...- spomenula si na výstup sem hore, čo na ňom nezanechal nijaké
stopy. – ...akoby ti malo niečo dôležité ujsť a ty si sa bál, že niečo
nestihneš. Prečo si jednoducho neužívaš? Nespomalíš? Neskúsiš sa len tak oddať
obyčajnému dovolenkovému režimu. Sú predsa prázdniny. Chcem, aby sme
oddychovali. Neskúšaj sa ešte niekedy vypariť z pelechu skôr, než ja! A skončila
som. – vycúvavala prapodivným spôsobom z jeho lona. – Nie, ešte
musím...teda...musím. Kde tu sú toalety? – stála s prekríženými nohami v dostatočnej
vzdialenosti od neho, aby ju zas nestiahol.
- Pod lôžkom bol nočník. – pritiahol si deku,
čo vstávaním z neho zošuchla zas vyššie nad brucho a tváril sa, že sa
ukladá na druhý bok s potuteľným úsmevom na tvári.
- Tak to určite! – zarazila ruky vbok.
On
svoje za hlavu, rozvalený v kresle, ľutujúc, že si nezvolil hojdacie, spokojný aspoň s výhľadom, keď už nemal možnosť putovať po
jej tele. – Toto je stredoveký hrad. Prévet sme dávno zamurovali, bol
nebezpečný a mohlo dôjsť k úrazu. Počas turistickej sezóny stávajú
vonku chemické toalety, ale tento rok som nedal povolenie na sprístupnenie tvrdze
verejnosti. – s úsmevom vysvetľoval.
- No, paráda. Pán je sebec, súkromník a ja sa tu môžem aj
počúrať! – začala sa trochu viac ošívať, lebo mechúr nemal pochopenie pre
legendy o hradných artefaktoch a stavebných anomáliách.
- Tu prosím nie, pod lôžkom je predsa nočník. –
zapakoval.
- Premňa za mňa aj denník, tam ma nedostaneš! Nie som batoľa! – zazúfala a bol najvyšší čas vytrieliť z izby.
Z nádvoria sa ozývalo dosť nervózne a dosť
nepublikovateľné mrmlanie. Aj jej dupot bosých nôh ozvena roznášala dovysoka, a to
sa snažila ísť pomerne pomaly, s rukami ďaleko vpredu, s odporom nesúc
pred sebou nevábnu, oplieskanú nádobu.
Použitú.
- Padací
most je spustený, drahá, skús zájsť popri ňom trochu viac dozadu, tam môžeš
nádielku vyliať. To vieš, prípadní návštevníci. Musím si zachovať istú dôstojnosť... Močiar v priekope tú trochu
vstrebe...A studňa je vzadu, pri južnej veži. Keby si chcela umývať „riady“,
prípadne seba. – stál ako ozajstný mejestát v poloblúku okna s rukami
prekríženými na hrudi. Ale brucho mal pekné. Vypracované, aj keď ho teraz iste
zámerne sťahuje, aby zapôsobil.
- Nenávidím ťa, Gold! Si hnusný klamár a podvodník!
Cestou von som na prízemí videla dvere s panáčikom a ďalšie s panenkou vedľa.
Tu sú normálne hajzlíky, ale ty si zo mňa musíš sústavne robiť prču! Toto ti
vrátim, aby si vedel! Aj s úrokami! Veď, počkaj, Gold! – kričala smerom hore rozpajedená a on
sa z plného hrdla smial.
Bola rozkošná v tej priesvitnej blúzke so
šerblom v náručí, ako srnka poskakujúca po ostrých kamienkoch, po ktorých
jediných sa dalo dostať k padaciemu mostu. Bude si ju musieť rýchlo niečím
udobriť.
Asi pôjde odomknúť toalety aj kúpeľku.
domiceli
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára