RUMBELLE - Podsádzanie trávy... 20. kapitola

Rumbelle

20. kapitola

nadviazanie na ff Reč trávy, Šum trávy, Krik trávy

  Podsádzanie trávy...

        Chýbal už len bufetový stôl. Ešteže dĺžka gauča zodpovedala počtu osôb, dokonca ešte kúsok bol vo forote.. radšej nešla do kuchyne, odkiaľ sa teraz ozýval rôznorodý šum, ale o chvíľu jej pod nosom pristál tanier. Drzo sa zhostil čašníctva, chváliac sa cudzím perím. Emma si svoju porciu niesla v oboch rukách, ako malé decko, on zvládol dve.

  - Moje ruky sa už ledva držia na nohách. Tak netrucuj a ber...kým dávajú...ber, keď bijú, utekaj! – zbavil sa nákladu a odsadol si na opačný kraj gaučovej jedálne, aby jej bolo jasné, že to ešte stále nerozdýchal.

  Emma sa spokojne, so svojou mega porciou, rozvalila medzi nich s úsmevom im poprajúc dobrú chuť, pustila sa s chuťou do jedla.

  Jej a zrejme aj jemu jedlo rástlo v ústach. Prežúvali ho spolu s výčitkami a doslovmi a menilo sa im na blato, v ktorom si bahnili, každý sám za seba, ako jediný právom  poľutovaniahodný, oproti tomu druhému.

  - Ani nevieš, o čo ide...- naklonila sa cez Emmin tanier a stiahla späť do ulity svojej kóje.

  - Stačí mi, že viem...o koho ide! – naklonil sa a skoro rozžutým jedlom oprskal Emminu porciu.

  Radšej sa, chrániac si svoje perkeltové veľdielo stiahla viac do opierky, keby chceli pokračovať v hádzaní si komplimentov, vynechávajúc ju a jej krvopotne, no s láskou, pripravenú večeru, čakajúcu na iné superlatívy.

  - Inak fajn, že vám chutí...- zašepkala tichšie, aby zbytočne neprovokovala.

  - Je to úžasné! – zahučal do taniera.

  - Fantastické!  – zakontrovala tomu svojmu, duto cinknúc lyžicou o okraj.

  - Hm, fajn. Jeden má toho už plné zuby a druhému to zrejme lezie hore krkom...- preložila si do svojej reči, vyčítavo pohliadnuc raz na jedného, raz na druhého.

  Pohľady sa im stretli v Emminých očiach. A chvíľu tam pobudli. Aspoň kým dožuli.

  - Prečo mám pocit, že chceš moju priateľku zneužiť, ako lacnú pracovnú silu do kuchyne?!  Aj do kuchyne...aj...čo si ty myslíš, že sa každý bude točiť len okolo teba?! – prskala zle oblízanou lyžicou jedovaté červené kvapky smerom do jeho taniera, ale nie vždy trafila.

  - Závidíš, že ona sa v kuchyni točiť vie?! To preto ma obviňuješ z takého donebavolajúceho svinstva?! A kto ju pred chvíľou chcel vyhodiť na ulicu ako prašivé šteňa?! – namieril na ňu vlastnú lyžicu, dobre poolizovanú, ale aj tak sa po každom slove mykla.

  - Ja...som jej náhodou chcela ponúknuť lepšiu alternatívu, ako je táto búda na spadnutia, kde len taký starý zúrivý psisko môže za živa skapíňať! Len si tu vrč na celý neprajný svet, a po nociach bárs aj kňuč na mesiac! Dlabem ťa! – ponorila lyžicu do jedla, nabrala ju plnú a zasunula do úst, ledva sústo prežúvajúc.

  - Tak pre teba je to už stará búda?! Odrazu...Dáma má snáď na mysli, že ju čaká rozprávková vila kdesi v psovej materi pod chvostom?! – nahol sa tak, až si skoro tričko pod košeľou namočil do chladnúcej šťavy a Emma mala čo robiť, aby ochránila svoju porciu od prevalcovania.
  - Hovorí sa "psej materi"! - skočila.- ...alebo "matere"? - zneistela. 
  Ale len lingvisticky. Nahromadený adrenalín si držal svoju hladinu.

  - Smiem zasiahnuť do vašej kynologickej debaty?! O čo to tu vlastne ide...? - zažmurkala blonďatá hraničná čiara na obe strany.

  - O teba! – vyhŕkli takmer dvojhlasne.

   - Nedopraje ti, ani tú trochu strechy nad hlavou...- ukázal na Belle lyžicou, nerozpakujúc sa ju hrotom aj trafiť.

  - Ja jej chcem náhodou ponúknuť...vhodnejšiu, väčšiu, lepšiu, priestrannejšiu...a ...aj s väčšou kuchyňou! ... aby si vedel! ... len tebe sa to, neviem prečo, nepáči! Už len z princípu, že by niekto mohol mať navrch? ...že nie si jediný, čo tu hrdinsky bojuje za spravodlivosť a ani si nevšimne, že už aj veterné mlyny to dávno vzdali! – zadrela objavne, lyžicovým ukazovátkom obsiahnuc celú jeho obývačku a trafiac, jeho drzú lyžicu, stále nežne zabodnutú v jej prsníku, až to cinklo, neriešiac, že si skoro odpálila bradavku, opäť, ako vždy nechránenú spodným prádlom.

  - Ty hovoríš o JEHO vile? – zachytila Emma obe namosúrené, do nepríčetnosti vyštengrované lyžicové kópie, riskujúc, že sa jej zvyšky na tanieri pri neopatrnejšom pohybe zlejú do lona, kam odložila vlastný tanier.

  Obývačka stíchla.

  Potom sa zas rozbzučala tisíckou otázok a podotázok.

  - Presne tak. Rozhodla som sa, že tú sprostú vilu, na ktorú tak žiarliš...- nadýchla sa, ale nedovolila mu vstúpiť do jej monológu, hoci sa stále obracala na neho. - ...že ju skrátka dám prepísať na Emmu. Teda vlastne na Henryho. A tým pádom aj na Emmu. Patrí im. A...ja viem veľmi dobre...- pozrela na priateľku. -  ...ako veľmi trpíš, že mu nemôžeš byť nablízku, že sa snažíš za každú cenu študovať, mať štipko a nájsť si robotu a vlastný byt, len aby si sa o neho mohla starať. Preto...preto ti to ponúkam a neskúšaj sa ma odhovárať. Už som sa rozhodla. – ukoristila z Emminej záložne svoju "zbraň", nabrala si jedlo a pokojne dožúvala, takmer si hmkajúc nejakú melódiu, ale len chvíľu, kým nepokračovala, adresujúc zvyšné slová už jemu.

  – Chcela som, aby sme sa o tom pozhovárali. Aby si mi povedal svoj názor. Záleží mi na tvojom názore. Teda...Záležalo mi...Som...som si myslela, že, by si mal vedieť, že som si rozmyslela pôvodný plán – predať ju a peniaze investovať do tejto chalupy, aby sme...aby som...dlab na to! Už je to jedno.  – žula radšej ďalej, lebo slané tekutiny, čo sa hlásili o slovo v jej dutinách chuti jedla nepridávali.

  - Jedno je len koleso na táčkach ...hovorievala Ruby.- zamyslela sa úplne odveci Emma, tak trochu dojatá a vykoľajená tým, čo práve počula. – Ale aj tak...ti ďakujem, Belle.  Vám obom. Ďakujem. – vtiahla sopel do seba a vrátila mu lyžicu, cítiac, ako ochabla.

  - Je mi ľúto, ale tá vila ťa bude zrejme mátať stále. A ak si nedáš pozor na hubu, zostane ti len to mátanie. Belle je dostatočne silná na to, aby stála na vlastných nohách a nemusela byť odkázaná na akékoľvek strechy, nech sú z medi či zo zhnitej slamy. To je skrátka Belle. – ukázala hlavou za seba.

  - Čo...čo...čo tým myslíš? – spýtala sa tá, nerozumejúc hneď úvodnej pasáži s vilou.

    Emma vstala na začala skladať taniere.

   Jedlo bolo fuč a zvyšky studené, ako tie psie čumáky, čo tak vehementne rozoberali.

domiceli